Predlžovanie vojny na Ukrajine je však politikou USA. Preto je dôležité, aby ľudia naľavo pochopili zdroje tejto politiky, a najmä účel a úlohu NATO, ako zdôraznila diskusia v článku Michaela Kazina „Odmietnuť ľavo-pravú alianciu proti Ukrajine“ demonštruje. Kazin opakuje myšlienky o NATO a úlohe USA vo svete, ktoré sú historicky nesprávne a ktoré vedú k podpore čoraz viac vojnovej zahraničnej politiky USA.
V prvom odseku svojho článku Kazin uvádza: „Keď o dvadsať rokov neskôr americkí komunisti podporili Sovietsky zväz rozdrvenie maďarskej revolúcie v roku 1956, odsunuli svoju stranu pevne a neodvolateľne na okraj politického života, čo otvorilo priestor pre vznik Novej ľavice, ktorá odmietla imperiálnych agresorov všetkých ideologických presvedčení.“ Je to dôležité vyhlásenie, pretože Kazin nás v skutočnosti vracia späť do histórie do éry, v ktorej vzniklo NATO, ak nákladom studenej vojny doľava. Toto je nevyhnutná cesta.
V čase maďarského povstania už bola komunistická strana USA zdecimovaná vlnami represií. Jej vodcovia boli vo federálnom väzení a jej činnosť bola prakticky nezákonná. Mnohí z jej členov, ktorí zostali, sa rozhodli, či už múdro alebo nie, odísť do ilegality. Udalosti v Maďarsku viedli niektorých členov k odchodu, štátne represie už urobili podporu socializmu a komunizmu v USA veľmi nebezpečnou. Práve tieto represie viedli desaťročie po Maďarsku k otvoreniu organizácie Novej ľavice. Viedlo to aj k ľavici poznačenej kombináciou podpory radikálnych spoločenských zmien a strachu z komunizmu a Sovietskeho zväzu. Oponovanie NATO nebolo na programe novej ľavice, aspoň nie v USA
Ako ľavicoví aktivisti často ignorujeme našu vlastnú históriu, ktorá viedla k tomuto obdobiu, a to vyvolalo ilúzie o povahe NATO a zámere zahraničnej politiky USA. Na konci druhej svetovej vojny USA zintenzívnili svoje historické úsilie zastaviť postup komunistických a socialistických strán. Po vojne boli veľmi populárni, viedli odpor proti nacizmu av Ázii a Afrike odpor proti kolonializmu. V európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a Taliansku, USA bojovali za udržanie ľavice mimo moci, zakladali protikomunistické odbory, strany a spravodajské projekty.
Keď sa komunistické a socialistické strany stali vládnucimi v častiach východnej Európy pod sovietskou kontrolou, USA zaviedli Marshallov plán na obnovenie kapitalistických ekonomík západnej Európy. V roku 1949 USA vytvorili vojenskú alianciu proti Sovietom – Severoatlantickú alianciu alebo NATO. Jeho cieľom bolo od začiatku potlačiť socializmus, aký existoval v ZSSR a východnej Európe, a pripraviť sa na vojnu. V ešte širšom zmysle bolo jeho účelom chrániť kapitalizmus ako systém a svetový poriadok, v ktorom bola dominantná americká korporátna elita.
V USA sa robotnícke hnutie rozdelilo v otázke vojny alebo mieru so Sovietskym zväzom. Keď Henry Wallace a Progresívna strana v roku 1948 kandidovali na prezidenta na platforme mieru, mnoho ľavicových odborov a odborových aktivistov ho podporilo. Prijali rezolúcie proti Marshallovmu plánu a po založení NATO proti vojnovej politike. Nie je náhoda, že k vylúčeniu odborov vedených ľavicou z CIO a zničeniu väčšiny došlo práve v tomto čase. Odpor proti Marshallovmu plánu a NATO boli kľúčové obvinenia používané na vytlačenie ľavice z nášho robotníckeho hnutia.
Nasledujúcich 40 rokov, kým nepadol Sovietsky zväz, NATO zvyšovalo vojnové nebezpečenstvo v Európe. Jeho vojenská stratégia bola zameraná na zadržiavanie a prípadný návrat Sovietskeho zväzu a NATO čelilo širokému odporu verejnosti. Napríklad umiestnenie rakiet Pershing v Európe sa stretlo s demonštráciami miliónov ľudí v tamojších uliciach a aj tu v USA. Politika obkľúčenia Sovietskeho zväzu a následne Číny zároveň viedla k vytvoreniu ďalších aliancií, ako SEATO a CENTO, organizovaných s rovnakým cieľom. USA použili zadržiavacie aliancie na boj vo vojnách v Kórei, Vietname, Malajsku na Filipínach a ďalších krajinách a všetky tieto vojny mali jasný triedny účel.
NATO bolo od začiatku nástrojom triednej moci – korporátnej triedy USA so svojimi partnermi v Európe. Hoci vojenské rozpočty a vojny sú určite ziskové, cieľom NATO nebolo len nasať vrecká miliardárov. Vojenská moc bola najvyššou zárukou politickej a ekonomickej moci.
Po páde Sovietskeho zväzu sa zmenila stratégia NATO, ale nie jej účel zachovať triednu moc tých, ktorí alianciu historicky ovládali. Poskytoval užitočný nástroj na vedenie vojen na udržanie a projektovanie ich moci – v Juhoslávii, Líbyi, Iraku, Afganistane a inde. Dnešná stratégia NATO je v konečnom dôsledku zameraná na vojnu s Ruskom a Čínou, ktoré sú jej historickými cieľmi obkľúčenia. Takáto vojna by viedla k smrti miliónov ľudí a pravdepodobne by viedla k jadrovej výmene a koncu ľudského života na planéte.
Zabránenie jadrovej vojne počas studenej vojny spočívalo na myšlienke vzájomnej koexistencie dvoch spoločenských systémov – kapitalizmu a socializmu. Dokonca aj v tej dobe bol účel NATO zadržiavanie a zrušenie v rozpore s týmto cieľom. Teraz už Rusko nie je socialistickou krajinou a čínsky hybridný systém nie je socialistickým protikladom ku kapitalizmu spred desaťročí. Stalo sa v tomto kontexte NATO prostriedkom na ochranu záujmov jednej skupiny kapitalistov vo svete, kde sa ich kontrola znižuje? Hnutie za mier v Spojených štátoch sa musí vyrovnať s touto otázkou, aby zabránilo vojne a vytvorilo priestor pre spoločenskú transformáciu v tejto krajine a na medzinárodnej úrovni.
Neskôr vo svojom diele Kazin uvádza, že „Po zániku Sovietskeho zväzu mohlo byť rozšírenie NATO príliš unáhlené. Ale ani jeden z jej novších členov neurobil nič, čím by ohrozil Putinov režim. Problém NATO nie je v tom, či sa rozširovalo príliš rýchlo, ale v jeho účele. Prečo sa to začalo rozširovať, keď sa krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou socialistického ZSSR, stali nezávislými kapitalistickými štátmi? Toto mala byť zásadná otázka pre ľavicu tu v USA, kde tento systém spojenectiev vznikol a kde je stále kontrolovaný. Pokračujúci vplyv studenej vojny na ľavicu pomáha vysvetliť, prečo k tejto expanzii došlo prakticky bez výkrikov a diskusií.
Možnosť oveľa väčších vojen ako Ukrajina je na obzore. Generáli USA a NATO otvorene vyzývajú na prípravu na vojnu s Čínou a na pokračovanie v politike obkľúčenia. NATO ovláda vojenskú mašinériu, ktorá by bola prostriedkom na vedenie tejto vojny. Výzva na ukončenie NATO z dôvodu jeho účelu a použitia je legitímna požiadavka. V ľavici v USA a Európe má dlhú históriu a dôvody pre túto požiadavku pochádzajú z rétoriky samotného NATO. Nekritický predpoklad, že NATO skutočne nemá triedny účel alebo že nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí hľadajú zásadnú spoločenskú zmenu, nie je v súlade s jeho históriou.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať