Frances Piven a Richard Cloward (1977) raz napísali, že keď hnutia chudobných ľudí idú proti doktríne tých, ktorí sa považujú za intelektuálneho revolučného predvoja, hnutia sú často zosmiešňované a odmietané. História je plná príkladov, v ktorých boli hnutia zamietnuté buď pre príliš „nacionalistické“ alebo pre „chýbajúce triedne vedomie“. Napríklad, hoci je Hnutie čierneho vedomia (BCM) v súčasnosti považované za jedno z politických hnutí, ktoré zohralo významnú úlohu v boji proti režimu apartheidu, kedysi ho obviňovala z manipulácie CIA. Unity Movement, zaniknutá politická organizácia, ktorá tiež bojovala proti režimu apartheidu, charakterizovala BCM ako „americkú implantáciu, triedne založenú a manipulovanú CIA“ (Chisholm 1991).
Sociálne hnutia po apartheide sa v rôznych stupňoch naučili, že nesúhlas s tými, ktorí sa považujú za intelektuálneho revolučného predvoja, má vysokú cenu. Vzhľadom na dedičstvo systému apartheidu, intelektuálny revolučný predvoj v Južnej Afrike má tendenciu byť vzdelanými bielymi aktivistami strednej triedy, ktorí skúmajú sociálne hnutia a píšu o nich do časopisov. V akademických/intelektuálnych kruhoch je to práve tento intelektuálny revolučný predvoj, ktorý udáva tón a hranice diskusie o sociálnych hnutiach v Južnej Afrike po apartheide. Čierni intelektuáli ako Buntu Siwisa (2008) označujú týchto bielych aktivistov strednej triedy za „mestských intelektuálnych aktivistov“. Siwisa ďalej poznamenáva, že títo „mestskí intelektuálni aktivisti“ sa vyznačujú tým, že sú vysokoškolsky vzdelaní a majú isté zamestnanie, zatiaľ čo čierni aktivisti z radov občanov sú nevzdelaní a často nezamestnaní.
Nedávno sa chudobní černošskí aktivisti v Južnej Afrike stali terčom odpornej kampane, ktorú vedie Heinrich Bohmke – jeden z „mestských intelektuálnych aktivistov“, o ktorých Siwisa napísal vo svojom článku s názvom: „ Davový prenájom alebo boj zdola? Fórum zainteresovaných občanov v Mpumalanga Township, Durban, 1999 – 2005“. Podľa Siwisa (2008) bol Heinrich Bohmke kedysi „právnym poradcom“ a jedným z „prominentných organizátorov“ dnes už neexistujúceho sociálneho hnutia so sídlom v Durbane, Concerned Citizens Forum (CCF).
V týchto dňoch však Bohmke spieva inú melódiu. Zastáva názor, že „sociálne hnutia sú mŕtve“. Prostredníctvom svojho blogu, Dispozície: http://dispositionsjournal.blogspot.co.nz/Bohmke rozpútal sériu nepriateľských a deštruktívnych útokov na hnutie chudobných ľudí. Bohmkeho pohŕdanie čiernym vedením je bezkonkurenčné. Napríklad tvrdí, že S’bu Zikode zo základne Abahlali Mjondolo (AbM) je intelektuálne neschopný diskutovať o Frantzovi Fanonovi bez pomoci bieleho mentora. Bohmke podľa vlastných slov píše, že:
"Keď čítame Abahlaliho vyhlásenia a prejavy Sbu Zikodeho, slovo za slovom nájdeme Pithouseov [biely akademik] pohľad na Fanona, nie Zikodeho."
Bohmke pokračuje:
„Pre bolestivý príklad si pozrite vonku rozhovor so Sbu Zikode
prednáška Fanon, ktorú organizoval program Church Land Programme na tému „Prečo je Fanon
Relevantné dnes…. Hoci šliape po vode pomerne dobre, Zikode je očividne mimo
jeho hĺbka a frázy o Fanonovi by sa mohli vzťahovať na každého aktivistu za ľudské práva.
V tom istom článku s názvom „Ventrillokvizmus, Fanon a hukot sociálneho hnutia“ Bohmke útočí na ďalšie chudobné hnutie – Hnutie nezamestnaných (UPM). Zosmiešňuje hnutie a zosmiešňuje ho tým, že:
„Ruky UPM nedržia pero. Kota [Ayanda Kota je líderkou UPM] a spol. poskytujú nespracované údaje, ale príbeh, do ktorého sú vložené „dôležitejšie“ časti, dodáva externý mentor. Je nad aj pod jednotlivými členmi UPM písať, čo sa objaví v priečinkoch doručenej pošty po celom svete.“
Bohmke potom priblíži Ayandu Kota. S odvolaním sa na anonymný zdroj píše, že:
„Akademik, ktorý zdieľal platformu s Kotom, si pamätá, ako sa trápil s prejavom o Fanone. „Bolo to bolestivé,“ hovorí, „videli ste, že ten prejav nenapísal.“
Jedným z najtrvalejších rasistických stereotypov je presvedčenie, že černosi nie sú schopní cerebrálneho fungovania (Wright 1997). Bohmke teda považuje za ľahké vykresliť čiernych vodcov sociálnych hnutí po apartheide ako hlupákov. Čo sa týka Bohmkeho, čierne vedenie sociálnych hnutí napodobňuje bielych, keď sa zapájajú do intelektuálnych debát, a navyše čierni vodcovia potrebujú pomoc bielych, aby hovorili o Frantzovi Fanonovi.
Bohmke ďalej obviňuje čierne vedenie post-apartheidných sociálnych hnutí z nečestnosti a označuje ich za podvodníkov, ktorí si užívajú výhody vyplývajúce zo statusu vodcov sociálneho hnutia.
„Myslí si to černoch, trochu podvodník, ktorý ho môže viniť, aj aktivista
vie ťahať za nitky. Sú tam letenky, peniaze od mimovládnych organizácií
zmysel pre vznešenosť. Ale je uväznený. Struny sa utiahnu, závislosť
zväčšuje, priestor na manévrovanie je menší. Musí vystupovať. Poskytnite prehliadky mesta
výskumníci zo zámoria. Odsúdiť zlého bieleho rivala jeho mentora. Udržujte a
zdanie organizácie, ktorá funguje.“
Keď AbM odmietne spolupracovať s Centrom pre občiansku spoločnosť v Durbane, Bohmke píše, že hnutie chudobných ľudí používa ako „stopujúceho koňa“ istý biely akademik na boj proti vlastným akademickým bitkám. Citujem Bohmkeho:
„A potom byť prenasledovateľom hlúpeho a neudržateľného bojkotu Centra pre občiansku spoločnosť, kde jeden z jeho mentorov pracoval a musel odísť pod mrakom obvinení zo strany kolegov, nie politického prenasledovania, presne v čase, keď sa Abahlaliho bojkot začal. .“
Základným posolstvom je, že chudobní černosi jednoducho nie sú schopní dospieť k vlastným záverom. Bohmke má nepríjemnú tendenciu vykresľovať chudobných černochov ako bez iniciatívy a bez agentúry.
Bohmke hanlivo píše o snahách chudobných ľudí zorganizovať sa a obviňuje AbM, že je značkou a že je „liberálna mimovládna organizácia“.
„Reprezentácia značky Abahlali je organizáciou so silnými anarchistickými tendenciami; je rozhodne demokratická, militantná, masívna, pulzujúca a radikálne autonómna od štátu. Je to organizácia s elegantnými estetickými vzťahmi, teoretickými sklonmi k Badiouovi, Fanonovi a Engelsovi...“
AbM je hnutie chudobných za chudobných. Na rozdiel od tvrdení Bohmkeho, AbM nie je ani značka, ani liberálna mimovládna organizácia. Citujem AbM:
„Premýšľali sme sami za seba, prediskutovali všetky dôležité otázky a sami sme sa rozhodli o všetkých dôležitých otázkach, ktoré sa nás týkajú. Požadovali sme, aby nás štát začlenil do spoločnosti a dal nám to, čo potrebujeme mať pre dôstojný a bezpečný život. Urobili sme tiež, čo sme mohli, aby sme urobili z našich komunít lepšie miesta pre ľudské bytosti. Prevádzkovali sme jasle, organizovali upratovacie kampane, pripájali ľudí k vode a elektrine, snažili sme sa zabezpečiť bezpečnosť našich komunít a veľmi tvrdo sme pracovali na zjednotení ľudí vo všetkých divíziách. Čelili sme mnohým výzvam, ale vždy sme pracovali na tom, aby sme sa pri všetkých týchto prácach správali k sebe s rešpektom a dôstojnosťou.“
AbM tvoria chudobní ľudia; ľudí, ktorí boli zbedačení režimom apartheidu. Sú to ľudia, ktorí boli na rozdiel od Bohmke zbavení životných príležitostí len preto, že sú černosi. Sú to ľudia, ktorí majú pokoru predniesť prejavy vo svojom druhom alebo treťom jazyku (t. j. angličtine), aby sa podelili o svoje skúsenosti s vonkajším svetom.
Bohmke, zaslepený svojim kultúrnym šovinizmom, znevažuje úsilie týchto chudobných ľudí tým, že ich zobrazuje ako imbecilov, ktorí chodia napodobňovať svojich bielych mentorov. Citujem Bohmkeho: „Keď ľudia vedú rozhovory s vodcom, oceňujú jeho zjavné kvality, ale tiež veľmi dobre vedia, že prejavy a články nie sú jeho dielom.“
Bohmke tiež obvinil AbM, že má „pochybných spojencov“. Podľa Bohmkeho
„Abahlali je pridružená k sieti neformálnych osád, ktorá bola spustená v máji 2009. Informal Settlement Network (ISN) „je aliancia organizácií neformálnych osád v Južnej Afrike na úrovni osád a na národnej úrovni."…. ISN podporuje Centrum zdrojov komunitnej organizácie (CORC) so sídlom v Kapskom Meste a nadnárodná organizácia Shack / Slum Dwellers International (SDI) so sídlom v Spojených štátoch.“
AbM v zázname uviedol, že v skutočnosti sme „nikdy nevstúpili do ISN a ani nevieme o ich programoch a projektoch“. Podľa AbM je Bohmke „klamár“. UPM nazýva Bohmkeho „notoricky známym ohováračom“.
Biele privilégium okrem iného chráni Bohmkeho pred vážnym spochybňovaním a odhalením toho, čím je – bigotným na voľnej nohe. V krajine ako Južná Afrika, kde koloniálne dedičstvo stále ovplyvňuje každý jednotlivý aspekt spoločenského života ľudí, má slovo belochov veľkú váhu. Práve na tomto pozadí možno dokonca aj tým najnezrekonštruovaným koloniálnym tvorom a rasistom, akým je R.W. Johnson, stále priznať intelektuálny rešpekt a ich rasistické diela šíriť na internetových fórach občianskej spoločnosti. V roku 2010 napísalo do London Review of Books (LRB) viac ako 30 akademikov z celého sveta, ktorí namietali proti pokračujúcemu zverejňovaniu rasistických chválospevov RW Johnsona. Títo akademici vo svojom liste poznamenali, že „preto považujeme za mätúce, že pokračujete v publikovaní prác RW Johnsona, ktoré sú podľa nášho názoru často spájané s povrchnými a rasistickými“.
Aby sme pochopili, ako hlasy ako RW Johnson neustále dostávajú priestor na šírenie svojich mýtov o nadradenosti bielej rasy, musíme mať na pamäti, že okrem iného systém rasistickej nadradenosti bielej rasy dáva autoritu a legitimitu bielym hlasom, ktoré by sa považovali za nezmiernené rasistické vyčíňanie. v rovnostárskej spoločnosti. Cieľom systému je zabrániť porozumeniu a zároveň posilniť názory bielej rasy.
Tento systém uľahčuje chudobným černochom obvinenie z nečestnosti, skorumpovanosti a podvodníkov. V takom kontexte „môžu byť proti vám vznesené všetky druhy obvinení bez toho, aby boli ponúknuté akékoľvek dôkazy na ich podporu a mnohí ľudia im uveria. Dá sa povedať, že ste nedemokratický, že ste skorumpovaný, že nedokážete myslieť a hovoriť za seba a ešte horšie,“ uvádza UPM.
UPM tiež poukazuje na nebezpečenstvo jednoduchého ignorovania rasistických chválospevov Bohmkesov tohto sveta, ktorí sa spoliehajú na systém bielej rasy, aby dodal ich písaniu dôveryhodnosť a legitimitu.
„Sme si vedomí toho, že iné hnutia a jednotlivci si myslia, že Bohmkeho bláznenie je pod pohŕdaním a nemalo by byť dôstojné s akoukoľvek reakciou. Je pravda, že jeho jedovaté útoky na jednotlivcov a pohyby sú vždy od začiatku do konca hrubo nečestné. …Ale aj keď rešpektujeme názory tých, ktorí nám radili, aby sme Bohmkeho ohováranie jednoducho ignorovali a radšej sa sústredili na budovanie nášho hnutia, silne cítime, že ľavica sa musí postaviť sama sebe čestne a otvorene, ak sa chceme vyhnúť opakovaniu chýb z minulosti. Realita je taká, že niektorí z tých ľavicových ľudí, ktorí si myslia, že majú právo vládnuť všetkým populárnym bojom, použili Bohmkeho ohováranie, aby sa pokúsili zničiť pohyby, ktoré nemôžu kontrolovať. Mnoho ľudí bojuje v neľútostných vojnách na ľavici a niektorí z nich boli ochotní využiť Bohmkeho útoky pre svoje vlastné záujmy."
Ľavica vo všeobecnosti by sa skutočne mala vyrovnať so skutočnosťou, že hnutia chudobných ľudí sa neriadia pravidlami alebo dogmami niekoho iného. Ako raz zdôraznili Piven a Cloward (1977), sociálne boje chudobných ľudí vychádzajú z historicky špecifických okolností, „je to reakcia na tieto okolnosti a je tiež obmedzená týmito okolnosťami“. Keď hovoríme o sociálnych hnutiach, je potrebné pamätať na tento pohľad.
Referencie:
Bohmke, H. (2012). Ventriloquizmus, Fanon a ruch sociálneho hnutia: http://dispositionsjournal.blogspot.co.nz/
Bohmke, H. (2010). Branding sociálnych hnutí v Južnej Afrike: http://dispositionsjournal.blogspot.co.nz/
Bohmke, H. (2009). Medzi Halo a Panga: Účty základne Abahlali Mjondolo.: http://dispositionsjournal.blogspot.co.nz/
Chisholm, L. (1991). Vzdelávanie, politika a organizácia: Vzdelávacie tradície a odkazy Hnutia za neeurópsku jednotu, 1943 – 1986. transformácia, 15.
Piven FF & Cloward, RA (1977). Hnutia chudobných ľudí: Prečo uspejú, ako zlyhávajú. New York: Pantheon Books.
Siwisa, B. (2008). „Prenájom ľudí alebo boj zdola? Fórum zainteresovaných občanov v Mpumalanga Township, Durban, 1999 – 2005“. Journal of Southern African Studies34 (4).
Wright, W. D. (1997). Čierni intelektuáli, čierne poznanie a čierna estetika. Vydavateľstvo Praeger: Connecticut.
Otvorený list pre London Review of Books. (2010). http://jhbwtc.blogspot.co.nz/2010/07/open-letter-to-london-review-of-books.html
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať