Kto si stále myslí, že vládnuce elity a veľké politické strany budú riešiť zhoršujúcu sa ekonomickú a ekologickú krízu, nesmie tomu venovať pozornosť. Vládnuce elity v Európe a Severnej Amerike nerobia nič pre to, aby vyriešili dve veľké krízy našej doby a ešte viac ich prehĺbili. Takže radšej prestaňme čakať na niekoho iného, kto vyrieši naše problémy a začneme zisťovať, čo môžeme urobiť, aby sme zachránili seba a planétu. My, ľudia, musíme dosiahnuť pokrok na štyroch frontoch.
(1) V prvom rade musíme vybudovať väčšie a silnejšie progresívne reformné hnutia. Staré reformné hnutia ako robotnícke, občianske, študentské a environmentálne hnutia musia byť revitalizované. Nové hnutia ako Occupy a hnutie proti zabaveniu, vedené novou generáciou aktivistov, ktorí sú priekopníkmi novej taktiky, musia zosilnieť. Inak nikdy nevybudujeme väčšinovú podporu pre zmenu.
Musíme tiež vybudovať starého otca všetkých hnutí, aby sme spustili „Green New Deal“. Vedci nás varujú, že ak sa globálne emisie skleníkových plynov do polovice storočia neznížia aspoň o 80 %, vystavujeme sa neprijateľnému riziku spustenia nezvratných, kataklizmických klimatických zmien. Nahradenie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi, transformácia nielen dopravy, ale aj priemyslu a poľnohospodárstva tak, aby boli energeticky efektívnejšie, a prebudovanie celého nášho vybudovaného prostredia na šetrenie energiou bude obrovským historickým počinom. Ak sa máme vyhnúť neprijateľným klimatickým zmenám, potrebujeme najväčší technologický „reštart“ v histórii ekonomiky.
Ak v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí nedáme prácu stovkám miliónov ľudí transformáciou Fosílne palivo-estan do Obnoviť-zachovať-estan v určitom bode budúceho storočia sa doslova upečieme na smrť. Ak sa nám nepodarí vytvoriť desiatky miliónov nových pracovných miest ročne Fosílne palivo-estan do Obnoviť-zachovať-estan Veľká recesia bude trvať donekonečna a mladú generáciu čaká budúcnosť bez práce. Dva problémy. Jedno riešenie. Obrovský Green New Deal.
(2) Potrebujeme tiež vytvoriť viac experimentov v participatívnej, spravodlivej spolupráci, ktorá umožní viacerým ľuďom zaobchádzať jeden s druhým spôsobom, ktorý „predstavuje“ novú spoločnosť. Bez hmatateľného dôkazu, že participatívna, spravodlivá spolupráca je nielen možná, ale funguje lepšie ako konkurencia a chamtivosť pre ľudí, ktorí ju prijmú, nikdy nepresvedčíme ľudí, aby podporili takú zásadnú zmenu systému, ktorá bude v konečnom dôsledku nevyhnutná. Stručne povedané, musíme vybudovať začiatky „novej ekonomiky“ v hnijúcej mŕtvole ekonomiky, ktorá opustila 99 %. Musíme vytvoriť viac družstiev vo vlastníctve zamestnancov a spotrebiteľov. Potrebujeme viac udržateľného poľnohospodárstva podporovaného komunitou. Musíme premeniť korporácie na rozvoj komunít na skutočné prostriedky na dosiahnutie hospodárskeho rozvoja komunity – uprednostňovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnených obyvateľov pred privilegovanými outsidermi, uprednostňovať renováciu a cenovo dostupné bývanie pred gentrifikáciou a posilňovať občianske organizácie namiesto miestnych panovníkov. Musíme spustiť kampane pre „participatívne rozpočtovanie“, kde sa mestské zastupiteľstvá rozhodnú, ako chcú minúť časť svojich daní. Potrebujeme viac rovnostárskych a trvalo udržateľných komunít v mestských aj vidieckych oblastiach.
Reformná práca a budovanie nových inštitúcií sú potrebné, ale ani jedna stratégia nie je sama osebe účinná. Iba v kombinácii nás chránia pred predvídateľnými pádmi každého prístupu. Samotné reformy nemôžu dosiahnuť spravodlivú spoluprácu, pretože pokiaľ budú inštitúcie súkromného podnikania a trhy ponechané na svojom mieste, aby posilnili protispoločenské správanie založené na chamtivosti a strachu, pokrok smerom k spravodlivej spolupráci bude obmedzený a nebezpečenstvo úpadku bude stále prítomné. . Na druhej strane, sústredenie sa výlučne na organizovanie alternatívnych inštitúcií v rámci kapitalistických ekonomík tiež nemôže byť úspešné, pretože nás to izoluje od príliš veľkého počtu ľudí, ktorí sa nemôžu zapojiť do našich experimentov, a pretože trhové sily neustále tlačia na nekapitalistické inštitúcie, aby opustili princípy spolupráce v prospech komerčný úspech. Našťastie práca na reformných kampaniach pomáha prekonať nebezpečenstvo izolácie, ktoré je spojené s budovaním prefiguratívnych projektov, pričom neustále zlepšujeme naše chápanie toho, ako môže fungovať spravodlivá spolupráca, pomáha predchádzať tomu, aby sa ľudia zapojení do reformnej práce „uspokojili“ s mierne vylepšeným systémom založeným na konkurencii a chamtivosť.
(3) Ľavica potrebuje volebnú stratégiu. Nemôžeme jednoducho ohŕňať nos nad „tradičnou politikou“ a stáť bokom od volebných kampaní. Môžeme sa na to sťažovať, ale faktom je, že vysoké percento ľudí, ktorých musíme zmobilizovať, venuje politike pozornosť predovšetkým počas volebného obdobia. Opustiť ihrisko vždy, keď ľudia prídu hrať hru, je sotva stratégiou na víťazstvo! Rovnako sa nemôžeme navždy zúčastňovať volieb len tak, že budeme kandidovať „protestnými“ kandidátmi, ktorí sa snažia odhaľovať pokrytectvo tradičných politických strán a nastoľujú problémy, ktorým sa mainstreamoví kandidáti a médiá vyhýbajú, ale ktorí nemajú šancu vyhrať. Kandidáti bez šancí na víťazstvo vyvolávajú príliš malú pozornosť nielen zo strany médií, ale aj verejnosti.
Nenavrhujem, aby sme podriadili iné oblasti ľavicového aktivizmu tomu, aby sme sa viac zamerali na voľbu funkcionárov, ktorí počas volebnej sezóny spievajú progresívnejšiu melódiu ako ich oponenti, len aby sme zradili progresivistov, ktorí ich raz vo funkcii viedli a volili. Žiaľ, ústava USA – a najvyšší súd, ktorý zneužíva svoju právomoc vykladať ústavu na presadzovanie konzervatívnej agendy – ani zďaleka nie sú „majákom demokracie“, ako tvrdia patrioti, sa stali zvernými kazajkami, ktoré bránia ľudovej vôli prejaviť sa vo voľbách. . V tomto bode sa šance na zvolenie progresívnych politikov a ich zodpovedanie sa ich predvolebnej rétorike v USA stávajú nedostupnými. Žijeme v dvojstrannom duopole, kde sú obe strany čoraz viac zaviazané korporáciám a bohatým darcom. Takže progresívci, ktorí uprednostňujú volebnú prácu v USA, musia v prvom rade viesť veľké kampane, aby vyhrali reformu financovania kampane a pomerné zastúpenie, skôr než bude existovať nádej na napodobnenie druhu úspechu ľavicových politických strán, akým bola nedávno v Grécku Syriza. Ide o monumentálnu, ale nevyhnutnú úlohu. Keďže my v USA potrebujeme vybudovať vlastnú Syrizu, musíme prísť s úspešnou stratégiou na opravu volebného systému, ktorý je zmanipulovaný tak, aby to nebolo možné.
(4) Budeme tiež potrebovať stratégiu na obranu víťazstiev ľudu pred antidemokratickými silami. Nie je dôvod veriť, že vládnuce elity sa budú riadiť výsledkami spravodlivých volieb alebo sa budú vyhýbať zničeniu aktivistických organizácií a alternatívnych experimentov, ktoré spochybňujú ich ideológiu, moc a privilégiá. Musíme mať nielen stratégiu budovania, ale aj stratégiu obrany toho, čo budujeme. Doba revolucionárov, ktorí zdvihli zbraň, sa skončila. Ak politika dvadsiateho prvého storočia ustúpi vojnám, prehráme. Preto sa naša obranná stratégia – a budeme ju potrebovať – musí sústrediť na organizovanie sa pre masívny odpor a nedodržiavanie pravidiel, pretože žiadna elita, bez ohľadu na to, ako dobre vyzbrojená, nemôže vládnuť, pokiaľ my, ľudia, nesplníme ich rozkazy.
Aj keď sú všetky tieto činnosti nevyhnutné, nie každý sa musí zúčastniť každého druhu činnosti. Najproduktívnejšia zmes bude na rôznych miestach a v rôznych časoch odlišná a politické skupiny s rôznymi ideológiami budú uprednostňovať jednu formu činnosti pred druhou. Ale keďže musíme dosiahnuť veľký pokrok vo všetkých štyroch oblastiach, nie je potrebné strácať čas hádkami o tom, ktorá oblasť je strategickejšia ako ostatné.
Dobrou správou je, že tu v Portlande už viac aktivistov a organizácií produktívne pracuje na všetkých štyroch úlohách ako inde v krajine. Je čas, aby si viac Portlandčanov našlo aktivitu a organizáciu podľa svojich predstáv a zaregistrovalo sa! Je čas prestať čakať na Godota.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať