Zdroj: The Independent
"V čase vojny," povedal Churchill Stalin,,Pravda je taká vzácna, že by ju mal vždy sprevádzať osobný strážca klamstiev." Povedal to 30. novembra 1943 – náhodou vo svojich 69. narodeninách – v snahe vštepiť sovietskemu vodcovi dôležitosť podvodu pri plánovaní D-Day. V skutočnosti spojenci oklamali Nemcov, ktorých velitelia Wehrmachtu si mysleli, že vylodenie sa uskutoční v severnom Francúzsku a nie na plážach Normandie.
Ale význam pravdy a lži – dokonca aj samotné slovo „vojna“ – v poslednej dobe tak zmenili svoj význam a užitočnosť Stredný východ históriu, že dnes je takmer nemožné uplatniť Churchillov citát. Po tom, čo jej protilietadlová strela tento mesiac zničila let 752 spoločnosti Ukrainian Airways, IránPočiatočná lož – že jeho strata bola spôsobená problémami s motorom – bola vyslovená nie preto, aby sa „zúčastnil“ pravdy, ale aby ochránil iránsky režim pred obviňovaním v prípade, že jeho ľudia pravdu objavia.
Čo sa im, samozrejme, rýchlo podarilo.
Boli časy, keď ste sa mohli dostať preč s týmto druhom obrovského vlákna. V dobe pretechnizovanej sa dala zamlsať takmer každá katastrofa – stále hovoríme o katastrofe „zahalenej rúškom tajomstva“ – ale kamery telefónov, sledovanie rakiet, radary s dlhým dosahom a satelity rýchlo odhalia lož. Strata Let Malaysian Airlines MH370 spred takmer šiestich rokov je jediná výnimka, na ktorú si spomeniem.
Je pravda, že Mubarak v roku 2011 obkľúčil káhirské televízne sídlo tankami v predpotopnom pokuse zastaviť revolúciu poháňanú správami z mobilných telefónov. Ale iránske revolučné gardy a iránska armáda sú natoľko počítačovo zdatné, že len ťažko mohli zle pochopiť, čo urobili s ukrajinským lietadlom. Myšlienka, stále propagovaná režimom, že existujú „komunikačné“ problémy (preboha, viac ako tri dni), je absurdná.
Mám podozrenie, že prezident Hasan Rúhání a ajatolláh Alí Chameneí do hodiny vedeli, čo sa stalo, no boli takí zdesení, že národ, ktorého samotné meno nesie titul „islamský“, a ktorého údajne uctievajú, ak je skorumpovaný Revolučné gardy boli povýšené ako bohabojné a bezchybné, že jednoducho nevedeli, ako reagovať. Boli konfrontovaní s Pravdou. Tak povedali lož. Takže samotný obraz nepoškvrnenej teológie, ktorý mal udržiavať obraz Iránu, bol narušený omylom – a potom nečestnosťou.
Niet divu, že sa Iránci vrátili do ulíc.
Irán urobil chybu, ale spojiť tragickú chybu s do očí bijúcou – a potom priznanou – klamstvom bolo blízko prvotnému hriechu. Ľudia sa nechystajú zvrhnúť režim, ako navrhujú Trumpovi akolyti a zvyčajní americkí „experti“. Ale Irán sa navždy zmenil.
Jej náboženskí vodcovia si už nemôžu nárokovať pápežskú neomylnosť. Ak dokážu klamať o zabíjaní nevinných na ukrajinskom lietadle – väčšinou iránskom – potom sa ich judikatúra určite môže ukázať ako rovnako chybná. Tí, ktorí vyžadujú poslušnosť od svojich verných nasledovníkov, nemôžu očakávať, že ich publikum prijme ich budúce vyhlásenia – o Trumpovi alebo Bohu – s rovnakou posvätnou dôverou. Revolučné gardy, ktoré sa doteraz prezentovali ako potenciálni mučeníci islamu, budú ešte nejaký čas známi ako Chlapci, ktorí odpálili raketu.
Teraz si spomeňme, že my na Západe sme si tak zvykli na svoju vlastnú nečestnosť – a na to, že sme boli prichytení –, že sotva cúvneme pri slove „klamať“. Dovoľte mi položiť úprimnú otázku: okrem múch okolo Trumpa, existuje niekto, kto skutočne verí „spravodajským“ informáciám o plánoch Qassema Suleimaniho napadnúť alebo vyhodiť do vzduchu štyri americké veľvyslanectvá (alebo päť, alebo šesť alebo čokoľvek iné)?
Možno je to pravda. Možno nie. Ale vzhľadom na nedbalé odpovede amerického ministra obrany Marka Espera a jeho kamarátov by som sa stavil, že to bol Trumpov kotol, zmes Hollywoodu, oparu a ranného tweetu. Koho zaujíma, či je to pravda alebo nie? Suleimani bol zlý človek. Ruku hore, kto bol na Západe skutočne naštvaný, že ho zavraždili (použijeme dnes aspoň toto slovo)? Dokonca aj Boris Johnson povedal, že nebude smútiť za Suleimaniho odchodom, hoci ho o to nikto v skutočnosti nežiadal. Povedal by to isté – a pravdepodobne povie to isté – keby Amerika alebo Izrael, alebo obaja, zavraždili vodcu libanonského Hizballáhu Sayyed Hassan Nasrallah.
Problém je v tom, že sme si tak zvykli na klamstvá – o Brexite, o Blízkom východe, ako si spomeniete –, že nás to už takmer nezaujíma.
Ak môžeme ísť do vojny so zbraňami hromadného ničenia, 45-minútové varovania, sľuby demokracie pre Irak a pol milióna mŕtvych, alebo milión, či štvrť milióna – v tejto časti uvidíme, ako sa môžeme hrať s dušami mŕtvych svetove, zo sveta? – potom nechránime pravdu telesným strážcom klamstiev: hľadáme jednoduchú pravdu, ktorá nás ochráni pred klamstvami. Nie je svet lepší bez Qassema Suleimaniho? Nie je svet lepší bez Saddáma?
Ale toto funguje len do určitej miery. Naozaj si niekto myslí, že hundranie Borisa Johnsona o „novej“ jadrovej dohode s Iránom je niečo viac ako len úplatok Trumpovi? Bola tu dohoda a – teoreticky, ako nám Iránci neustále pripomínajú – dohoda stále existuje. A Iránci sú pripravení sa k tomu vrátiť. Alebo, ako si teraz musíme pamätať, tak sa hovorí.
A je zrejmé, že Američania budú v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch trpieť. Tieto základne v irackej púšti vyzerajú čoraz menej ako „ľaliové podložky“, ktoré ich kedysi nazval Donald Rumsfeld, a čoraz viac ako potenciálne smrteľné pasce.
Zvláštne je, že keď Američania pôvodne tvrdili, že za partizánskymi útokmi na ich okupačné jednotky boli po invázii v roku 2003 Iránci, Iračania vedeli, že to nie je pravda. Samotný Irak bol zaplavený zbraňami a veľmi skúsenými zbraňovými expertmi – všetko novo dostupné zo Saddámovej starej a opustenej armády – a nepotreboval Sulejmáního a jeho kamarátov, aby ich učili to, čo už vedeli.
Nikto by nemal pochybovať o Sulejmáního povzbudení, ale naznačovať, že skutočne vedie iracký odpor – ďalší z dôvodov, prečo ho zavraždili – bolo smiešne. Iróniou je, že keď USA tvrdili, že za útokmi na ich vojakov v Iraku sú Iránci, pravdepodobne nie. A teraz Američania zabili veliteľa síl revolučných gárd Quds, za útokmi na americké základne sú skutočne Iránci. Dokonca to povedali: pozoruhodná pravda, ktorú vyslovili, aj keď klamali o vlastnom zničení ukrajinského dopravného lietadla.
Môžete vidieť, prečo to Trumpovi môže pripadať mätúce. Až doteraz mali Američania monopol na klamstvo. Stačí sa pozrieť na plány toho, čo Arabi stále nazývajú „Palestínou“ – „dohodou storočia“, ako to my novinári radi nazývame – čo účinne ničí akúkoľvek šancu dať Palestínčanom vlastný národný štát. Je to protiklad k dohode z Oslo, vždy za predpokladu, že cieľom Oslo bolo v prvom rade poskytnúť Palestínčanom vlastnú krajinu. Trumpove „politiky“, ak ich tak možno nazvať, nevyhnutne povedú k trvalej izraelskej okupácii Západného brehu a vyvlastňovaniu Palestínčanov.
Napriek tomu by sme mali veriť – a Arabi by mali veriť, dokonca aj samotní Palestínčania – že ďalšia kolonizácia Západného brehu Jordánu, nehovoriac o existencii nového amerického veľvyslanectva v Jeruzaleme, má priniesť do regiónu mier. . Len diskusiou o tomto absurdnom scenári pomáhame propagovať lož.
Je zvláštne, že vo svete, kde sa atentát na vojenského veliteľa nepovažuje za vojnový akt, začíname tieto lži akceptovať. Stali sa normálnymi, dokonca rutinnými spôsobmi akceptovateľnými. Západ, samozrejme, dúfa, že hlavný klamár na budúci rok odíde. Ale nebol by som si príliš istý. A čo druhý národ, ktorý si pochutnáva na lži? Hovorím o štáte, ktorý nikdy, nikdy neposlal svoje špeciálne jednotky na Ukrajinu, ktoré nikdy nemali žiadnu ruku – ani v tom najvzdialenejšom – zostrelení iného dopravného lietadla, letu MH17 Malaysian Airlines.
Oproti tomu všetkému by Iránci mohli vyzerať čisto. Posvätný režim to napokon predsa len spravil. Ale skôr ako tak urobili, objavili Prvotný hriech. Celkom zážitok.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať
1 komentár
Žijeme v USA vo svete a vláde klamstiev. Naivní alebo nie, vo všeobecnosti sme si počas môjho života mysleli, že vodcovia zvyčajne alebo aspoň často hovoria pravdu. Teraz to už tak nie je a čiastočne v dôsledku toho máme prezidenta, o ktorom je známe, že neustále klame.
Existuje starý vtip o právnikoch a prvýkrát som počul od kamaráta právnika: Ako viete, že právnik klame, keď sa mu pohybujú pery.
Ako mladý muž som bol svedkom mnohých vojenských súdov. Vec, ktorá ma najviac prekvapila, a jej súčasť vojenského justičného systému, je, že vojenský právnik by za normálnych okolností nejaký čas pôsobil ako prokurátor a potom sa zmenil na obhajcu. Ako prokurátor mohli neúnavne a brutálne útočiť na obžalovaného, neskôr by mohli byť rovnako vášniví pri obrane obžalovaných. Bolo to úžasné predstavenie.
Naše politické a obchodné vedenie preukazuje rovnakú schopnosť prispôsobiť svoje slová všetkému, čo sa považuje za podstatné pre ich prípad alebo vec.
Klamstvá, klamstvá, klamstvá... vo vašich službách hnisáme.