Zdroj: The Independent
Tie desaťtisíce prevažne mladých demonštrantov požadujúcich nesektára Libanon boli radostní, naplnení šťastím, odhodlaní, že tentoraz navždy zmenia úbohú konfesionálnu povahu svojho stavu. Potom sa objavil Hizballáh, ich nákladné auto, oblečené v čiernom, kričali z reproduktorov a držali plagáty svojich hrdinov z čisto šiitských milícií. V bočných uličkách sa objavili čaty polície libanonského ministerstva vnútra.
Všetkým nám bolo úplne jasné, že Hizballáh, hrdinovia libanonského odporu, kým sa nezačali obetovať na bojových poliach v Sýrii, sa pokúšali sabotovať celé protestné hnutie. Mladí muži a ženy na ulici ako jeden kričali: „Vláda je skorumpovaná, sektári sú skorumpovaní, všetci členovia parlamentu sú zlodeji – zlodeji, zlodeji, zlodeji. Nikdy však – zámerne – nespomenuli meno predsedu Hizballáhu Sayeda Hasana Nasralláha. Hizballáh slúži v libanonskej vláde.
A dvaja z mužov zoskočili z nákladiaku – veľké, tvrdé postavy týčiace sa nad mladšími demonštrantmi – vyhýbali sa policajnej línii a prešli medzi demonštrantov, kričali a žiadali, aby ukončili svoje nadávky o sektárstve. „Sayed [Nasralláh] je jediný, kto je nie skorumpovaný!" zakričal jeden z nich. Títo muži neprišli, aby sa s demonštrantmi porozprávali, diskutovali o ich námietkach, či dokonca argumentovali. Kázali im, zvyšovali hlas a revali ich slová. Na chvíľu som premýšľal, či som snáď vo svätom meste Kerbala alebo Najaf. V skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz, že Nasralláh je skorumpovaný; ale vďaka americkým sankciám voči Sýrii a Iránu môže Hizballáhu dochádzať hotovosť.
Potom policajti, všetky štíty a obušky, vytvorili dve rady medzi Hizballáhom a ich protivníkmi.
„Prišiel som z Nabatiehu a som tu osem dní a nič sa nestalo,“ kričal na oplátku šiíta – žiadny priateľ Hizballáhu, hoci je Nabatieh v oblasti efektívnej kontroly milície.
Má to byť teda nový vzor libanonskej „revolúcie“? Začnú útoky teraz, ako sa to stalo tento týždeň v Nabatiehu, keď stúpenci Hizballáhu použili obušky na vyčistenie centrálneho námestia v meste od demonštrantov?
Známky rozkladu vlády sú všade. Keď starší prezident Michel Aoun predniesol vo štvrtok v televízii krátky prednahratý prejav, okamžite si všimol, že nebol schopný dokončiť ani krátku sériu viet na jeden záber. Knihy v koženej väzbe za ním – predpokladám, že žiadnu z nich nikdy nečítal – zrazu medzi jeho vetami zmenili polohu na poličkách.
Potom istý libanonský novinár, ktorý tvrdil, že vie všetko o vysielaní, povedal, že Aoun medzi svojimi vetami zaspal.
Aoun a premiér Hariri už skôr povedali ministerke vnútra krajiny Raya al-Hassan, že musí nariadiť vnútornej polícii, aby použila vodné delá na čistenie ulíc. Bejrút a hlavné cesty krajiny.
"Nevydám tento rozkaz," odpovedala. „Táto záležitosť je politická. Nie je to otázka bezpečnosti." Netreba dodávať, že Hassan je snáď jediným populárnym vládnym ministrom v tejto krajine. Nesympatickí k demonštrantom nie sú ani policajti či armáda. Dvoch vojakov zachytila kamera, ako plačú od dojatia.
Potom prišlo video, ako minister Akram Shayeb opúšťa svoju kanceláriu v centre mesta, aby našiel demonštrantov za dverami. Jeho bodyguardi zdvihli pušky – niektorí z nich zrejme strieľali do vzduchu – a jeden namieril zbraň na mladú ženu. "Nevyhrážaj sa nám," vykríkla, rozbehla sa a kopol strelec do semenníkov. Obraz jej dnes už slávneho kopu je nasprejovaný na stenách centrálneho Bejrútu.
Na Námestí mučeníkov nemali desaťtisíce demonštrantov čas hovoriť o vládnej „reforme“. Nepadlo ani slovo o navrhovanej dani WhatsApp. Muži a ženy tu boli vysoko vzdelaní, mnohí so svojimi deťmi a v mnohých prípadoch odborníci: lekári, právnici, pracovníci univerzity. Ak tento protest zlyhá – a to, čo chcú, samozrejme, je ústavná zmena – v mnohých prípadoch navždy opustia svoju krajinu a ochudobňujú Libanon na celé generácie.
Ale nie všetci boli bohatí. Videl som zle oblečených farmárskych mužov a ženy, v plastových topánkach, bez ponožiek a špinavého oblečenia. Keď sa obloha zaliala, pribehol ku mne starý muž so pokrčenou tvárou a chumáčom plastových dáždnikov na ruke a ponúkol mi, že mi predá brolly za 5,000 libanonských libier – asi 2.50 libry. Keď som mu dal peniaze, priložil si ich k perám a bozkával bankovky znova a znova, ako chudobný muž vyjadril vďaku za šťastie.
Na davy tu hlboko zapôsobil šiitský duchovný, ktorého kázeň v Bejrúte ľuďom povedala, že právom žiadajú slobodu od sektárskej vlády. "Vaše náboženstvo je medzi vami a Bohom," povedal Sheikh Yasser Audi. "Sloboda sa musí uplatňovať, povedal to prorok." Veliteľ libanonskej armády, generál Joseph Aoun – bez vzťahu k prezidentovi takmer bez reči – nariadil svojim vojakom, aby nepoužili žiadne násilie proti žiadnym demonštrantom. Ak by mali byť prinútení späť, musí to byť tlačením telami, a nie vyťahovaním zbraní.
Videl som niekoľkých libanonských vojakov, ktorí ostentatívne naložili svoje zbrane s hlavňami dole a pažbami hore, čo je tradičný symbol vojenského personálu, keď chcú ukázať, že nemajú v úmysle použiť násilie. Ale znova som to videl v Káhire počas egyptskej revolúcie v roku 2011 – a pozrite sa, čo sa s tým stalo.
Uprostred vlády – alebo toho, čo z nej zostalo, keďže ministri kresťanských libanonských síl odstúpili – sa hovorilo o Gebranovi Bassilovi, hlboko nepopulárnom ministrovi zahraničných vecí, ktorý je skutočne zaťom takmer neschopného prezidenta, ktorý je pripravený na rezignovať, ak vodca Drúzov Walid Jumblatt stiahne členov svojho kabinetu z vlády.
Ak ide o úpravu okien, zámerom je jasne nechať hmotu Protesty podusiť. Nie som si však istý, či by to už fungovalo. Čím sú pouličné demonštrácie odvážnejšie, tým sú ich požiadavky väčšie. A volanie po úplne novej ústave, ktorá úplne opustí sektársky systém vlády v Libanone, je čoraz silnejšie. V arabskom a moslimskom svete je veľa ľudí, ktorí si budú priať, aby zlyhali. Bašár al-Asad pre jedného, Sísí z Egypta pre druhého. Určite Irán. A korunný princ Saudskej Arábie, ktorého drobné „reformy“ sú teraz úplne zatienené skutočným krikom za slobodu v Libanone.
Môžete vidieť, prečo sa toho všetci arabskí diktátori a králi boja. Ak libanonský ľud – najmä jeho mladí ľudia – uspeje vo svojom obrovskom podniku, potom sa milióny utláčaných a nedostatočne vzdelaných mužov a žien v arabskom svete budú pýtať, prečo aj oni nemôžu mať rovnaké slobody. Francúzsko podporuje libanonských demonštrantov – čo je trochu zvláštne, keďže to boli Francúzi, ktorí po prvej svetovej vojne vnútili Libanonu toto odporné sektárstvo. Američania tvrdia, že sú na strane protestov. Ale mám podozrenie, že je to preto, že chcú, aby sa Hizballáh zbavili Libanončania – a nie nový slobodný národ na Blízkom východe.
No uvidíme.
Medzitým sa dozvieme aj to, čo má Hizballáh pripravené.
V uliciach Bejrútu je hmatateľný strach. Všimol som si, že viac ako jeden z policajtov na ministerstve vnútra mal na tvári čierne masky, aby skryli svoju identitu. Hizballáh, ktorý je silnejší ako libanonská armáda, sa očividne obáva o svoju popularitu a obáva sa, že v budúcnosti bude skôr uvrhnutý do vonkajšej temnoty libanonského sektárskeho sveta, než aby bol uctievaný ako hrdina. Ich vystúpenie na demonštrácii na ulici Riad Solh bolo mimoriadne zlovestné. A buď si istý, že sa to stane znova.
Kto by si pomyslel, že víťazi vojny s Izraelom v roku 2006 sa pridajú k politickým a skorumpovaným elitám Libanonu?
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať