Len nezodpovedný a intelektuálne neschopný jednotlivec by načrtol také urážlivé obrázky, ako sú tie, ktoré zobrazujú proroka Mohameda, od karikaturistu v dánskych novinách Jyllands-Posten. A žiadne sebaúctyhodné noviny by si nedovolili púšťať takú špinu. Odpor v moslimskom svete však poukazuje na oveľa závažnejší problém.
Jyllands-Posten – a ďalšie noviny v Nórsku, ktoré znovu zverejnili urážlivé karikatúry – zjavne nie sú ani sebaúcty, ani vážne. Čo bude dobré, ak zobrazíme proroka, ktorého uctievajú stovky miliónov ľudí na celom svete, ako teroristu, ktorý má pod turbanom bombu? Vôbec nič. Čo však urobí, je zintenzívniť a upevniť pocity horkosti a poníženia, ktoré zažívajú milióny moslimov, keď znášajú hnev západných vojen pod vedením USA, so všetkými ich tragédiami a nekonečným krviprelievaním.
Ani šikovná výhovorka slobody tlače nie je taká rozumná obrana pred posmechom. Takáto sloboda by nemala byť takou všestrannou zámienkou, ktorá sa uvoľní len na rozšírenie priepasti medzi Západom a moslimským svetom. Navyše, prečo nepriznať, že vo väčšine západných spoločností existuje mnoho nespochybniteľných hodnôt, starých i súčasných, ktoré sú tabu, ku ktorým sa len málokto odváži priblížiť, jednou z nich je holokaust.
Ale nie sú to nezrovnalosti západných médií, na ktoré sa tu chcem zamerať. Čo by som chcel preskúmať, sú nezrovnalosti arabskej a moslimskej kolektívnej reakcie na agresiu, hmatateľnú alebo inú.
Protidánske hnutie sa dokázalo vybudovať v moslimských krajinách takou pôsobivou rýchlosťou: kolektívne akcie zdola a rozhodné politické kroky vedené rôznymi vládami – s Líbyou a Saudskou Arábiou na čele – sa rýchlo zmenili na odhodlané diplomatické úsilie. Misie Arabskej ligy v Dánsku a po celej Európe sa zjednotili v jednej z najkoordinovanejších kampaní organizovaných Arabmi od vojny v roku 1973, čím sa zvýšil tlak na Dánsko aj Nórsko. Medzitým sa vážna kampaň ekonomického bojkotu rýchlo premieta do prázdnych regálov v obchodoch s potravinami, ktoré kedysi ponúkali dánske výrobky v Saudskej Arábii a ďalších krajinách.
Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, hoci sa osobne neospravedlnil, pochválil Jyllands-Posten za poskytnutie jasného ospravedlnenia za urážanie moslimov a moslimských národov za svoje redakčné rozhodnutie zverejniť karikatúry. To by však nestačilo zoči-voči hromadiacej sa búrke, pretože predstavitelia Arabskej ligy istotne predkladajú túto záležitosť Organizácii Spojených národov s nádejou na schválenie rezolúcie OSN podporenej sankciami, ktoré by ochránili náboženstvo pred urážkami, uvádza BBC. .
Aj keď treba pochváliť takýto jednotný arabský a moslimský postoj – dúfajúc, že zostane obmedzený na legitímne formy protestu – nemôžeme sa ubrániť otázke, kde bola taká kolektívnosť, keď to bolo najviac potrebné?
To neznamená, že prehrešok voči presvedčeniu ľudí – akýchkoľvek ľudí a akejkoľvek viery – treba brať na ľahkú váhu. Ak však Arabi dokážu byť takí efektívni pri organizovaní takých populárnych (a efektívnych) kampaní, ktoré využívajú ekonomické, politické a diplomatické páky na získanie ústupkov, tak prečo totálne zlyhanie pri uskutočňovaní takýchto kampaní protestujúcich proti americkej vojne v Iraku, ich bezpodmienečná podpora Izraela a jeho blahosklonnej zahraničnej politiky a veľkých demokratických šarád, ktoré chce vnútiť každému?
Nie je dosť zvláštne, že lacné izraelské produkty prenikajú na arabské trhy od Maroka po Katar tými najnehanebnejšími spôsobmi, napriek tomu, že Izrael zaberá pôdu patriacu trom arabským národom?
Nie je zvláštne, že moslimské krajiny si dômyselne dláždia cestu k normalizácii s Izraelom – niektoré otvorene ako Pakistan, iné záludne ako Malajzia – napriek tomu, že Izrael bez ostychu napreduje vo svojej politike cielených vrážd, ktoré zabíjajú stovky Palestínčanov?
A aké bojovné by mohli byť dánske médiá v porovnaní s ich náprotivkami v Spojených štátoch a Británii? Existuje však jedna arabská domácnosť, ktorej chýba prístup k CNN, HBO a Fox?
Je dosť iróniou, že mnohé v arabských médiách úplnou náhodou zistili, že 530 dánskych vojakov sa zúčastňuje na nelegitímnej vojne USA proti Iraku, prostredníctvom sporu v dánskych novinách. Nemožno teda ani tvrdiť, že ľudová reakcia na urážlivé komiksy bola vyvrcholením rokov nevôle prechovávanej voči dánskej zahraničnej politike, či už v Iraku, alebo voči akejkoľvek inej arabskej alebo moslimskej otázke.
Nejde ani o pokus brániť Dánsko (alebo Nórsko) ani o jeho zjavne selektívnu „slobodu tlače“, ale o zdôraznenie nesprávne chápaných priorít, ktoré dnes zaplavujú arabský svet. Počas desaťročia sankcií OSN v Iraku pod vedením Spojených štátov amerických ocenili susedné moslimské a arabské krajiny, že ich spolupráca je životne dôležitá pre úspech sankcií uvalených na postihnutý národ. Podľa najskromnejších a najzastaranejších správ OSN zomrelo viac ako 500,000 XNUMX irackých detí v dôsledku nedostatku liekov. Kde bol vtedy ľudový rozruch, diplomatická zúrivosť a bojkotová kampaň?
Obávam sa, že moslimská a Arabmi vedená protidánska kampaň rozšíri priepasť oddeľujúcu oba svety, posilní povesť Arabov ako netolerantných a zároveň poskytne nedôležitému karikaturistovi príležitosť na celý život: šancu na mučeníctvo v mene slobody. tlače a možno aj knižnú zmluvu a ak bude mať šťastie, miesto v šou Oprah Winfreyovej. Ale to je všetko, čo by človek mal očakávať.
Prorok Mohamed je uctievaný pre jeho každodenný prínos k moslimskému životu všade. Nepotrebuje dánskeho karikaturistu, aby potvrdil alebo zrušil jeho význam v životoch miliónov. Tým si musia byť moslimovia istí. Je však skľučujúce, že kolektívna energia moslimského sveta je spotrebovaná pri trestaní malej európskej krajiny za kresbu, zatiaľ čo americké vojenské základne zamorujú srdce arabského sveta a americké reštaurácie rýchleho občerstvenia sú plné každého rohu ulice, od Atlantického oceánu. do Arabského zálivu, pričom sa zdá, že len málokto si to všimne alebo sa o to vôbec stará.
-Ramzy Baroud je skúsený arabsko-americký novinár a šéfredaktor Palestine Chronicle. V súčasnosti vyučuje masovú komunikáciu na austrálskej Curtin University of Technology v Malajzii. Je autorom pripravovanej knihy Spisy o druhom palestínskom povstaní: Kronika ľudového boja (Pluto Press, Londýn).
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať