Roger Annis: 7. februára si haitský ľud zvolil za prezidenta Reného Prévala. Sľúbil hlboké reformy v prospech chudobnej väčšiny Haiti. Ako vnímate voľby a ich výsledok?
Patrick Elie: Voľby sú veľmi pozitívnym znamením pre budúcnosť Haiti. Lebo napriek tomu, že bol zmanipulovaný, držaný pod režimom cudzej okupácie, ľud sa ho dokázal zmocniť a využiť ho na pokrok v boji za sociálnu spravodlivosť.
Bolo veľa prekážok, ktoré blokovali účasť ľudí. Museli si vybaviť počítačovú registračnú kartu. Volebných miestností bolo len 800 v porovnaní s 12,000 2000 vo voľbách v roku XNUMX, ktoré zvolili prezidenta Aristida. A, samozrejme, sčítanie hlasovacích lístkov bolo v rukách tých, ktorí chceli voľby využiť na výber kandidáta haitskej elity.
Ľudia však zasiahli v dvoch rozhodujúcich momentoch. V prvom rade sa masívne zmobilizovali, aby 7. februára volili. Hlasovali za jediného kandidáta, Reného Prévala, ktorý reprezentoval ich historický boj za spravodlivú spoločnosť. Potom, o šesť dní neskôr, sa opäť v masívnom počte zmobilizovali, aby zablokovali krádež hlasov. Bol to práve tento krok, ktorý prinútil volebné orgány akceptovať realitu, že pán Préval suverénne zvíťazil.
Tieto činy haitského ľudu sú dôkazom ich odvahy, vynaliezavosti a hlbokého porozumenia a oddanosti demokracii.
RA: Aké sú teda vyhliadky na návrat k ústavnému poriadku, ktorý bol zvrhnutý v roku 2004?
PE: Nuž, budúcnosť je veľmi neistá, plná nebezpečenstva. Okupačná moc je stále na svojom mieste a nejaví známky odchodu. Parlamentné voľby, ktoré sa mali konať v marci, boli odložené. Pán Préval potrebuje volený zákonodarný zbor, aby sa mohol ujať prezidentského úradu, a zákonodarný zbor musí byť zložený z kandidátov, ktorí podporujú jeho program, ak ho chce uskutočniť. Keď bol naposledy prezidentom v rokoch 1996 až 2000, oponenti v zákonodarnom zbore zablokovali mnohé politiky, ktoré chcel zaviesť.
RA: A čo okupačné mocnosti? Niektorí priatelia Haiti sa pýtajú, prečo sa zvolený prezident Préval nedávno vyjadril v Brazílii a Čile, v ktorom žiadal, aby ozbrojené sily OSN zostali na Haiti v dohľadnej budúcnosti. Aký je váš pohľad?
PE: Situáciu prirovnávam k situácii, keď sedíte v člne a nezvaný hosť skočí a takmer prevráti čln. Chceš ho von; nie je vítaný. Nemôže však jednoducho vyskočiť a opäť riskovať, že sa loď prevráti. Musí to byť riadny odchod.
Ak by sa OSN stiahla zo dňa na deň, zanechalo by to mocenské vákuum, ktoré majú pravicové sily v tejto chvíli lepšie vyplniť ako my. To by vytvorilo extrémne nebezpečenstvo úplne nového kola násilia a zabíjania namiereného proti ľuďom. Žiadame, aby sily OSN zastavili svoje represívne operácie a ovládli haitskú národnú políciu. Stiahnutie sa musí urobiť tak, aby bola zaistená bezpečnosť ľudí.
Ja a ďalší militanti máme zodpovednosť žiadať, aby OSN stiahla okupáciu Haiti a vrátila krajine suverénnu vládu. Pán Préval a jeho vláda sú zodpovední za to, aby to vykonali včas a zodpovedne. Tieto dve roly nie sú totožné.
RA: Vstúpili by ste do vlády na čele s pánom Prévalom?
PE: Nie, ja nie. Nie preto, že by som nesúhlasil s vládou, ktorú pán Préval vytvorí, ale preto, že musíme pracovať na posilnení základných hnutí. Musíme rozvíjať a posilňovať organizácie, aby sme zabezpečili, že demokracia nebude len reprezentatívna, ale aj participatívna. Inak nemáme šancu vyhrať tento zápas.
Zostanem vonku a budem tlačiť zvonku, ak dovolíte. Je našou zodpovednosťou brániť vládu pána Prévala pred hrozbami prevratov a pred cudzími zásahmi, aby on a jeho kolegovia mohli vládnuť slobodne. Jeho zodpovednosťou bude poskytnúť nám priestor na organizáciu a posilnenie ľudových hnutí.
RA: Blížime sa k 20. výročiu ľudového povstania, ktoré na Haiti zvrhlo dynastiu Duvalierovcov. Odvtedy to bol zdĺhavý a ťažký boj za demokraciu a sociálne zlepšenia. Ako by ste opísali tieto roky?
PE: Posledných 20 rokov bolo časom neustálych konfliktov medzi ľuďmi, z ktorých väčšina sú chudobní, a malou bohatou elitou. Ľudia veľmi dôrazne vyjadrujú svoju vôľu mať demokratický systém, systém, v ktorom sa zníži strašná priepasť medzi bohatými a chudobnými a kde bude prevládať sociálna spravodlivosť.
Haiťania ukázali svoje odhodlanie a mierumilovný charakter svojho hľadania. Násilie a nestabilita v krajine pochádza z tvrdohlavosti bohatej menšiny a neustáleho zasahovania cudzích mocností. Prvýkrát (prevrat v roku 1991) to boli USA, ktoré zasiahli. Ale naposledy „“ a hovorím o roku 2003 až do súčasnosti „“ vykonal triumvirát zložený z USA, Francúzska a Kanady ďalší prevrat.
Počas týchto rokov sme sa naučili, že odhodlanie haitského ľudu v jeho úsilí o demokraciu nemožno zastaviť. Podľa toho, ako elita a cudzie mocnosti zareagujú na najnovšie víťazstvo ľudu, sa pohneme ďalej alebo nie. Môžu nás naďalej trpieť, ale nemôžu zastaviť pohyb.
RA: Aké ponaučenie si z tejto skúsenosti čerpáte?
PE: Bojovali sme proti neuveriteľnej presile. Čelili sme toľkému násiliu voči ľuďom a utrpeli sme toľko mŕtvych. Zahraničné mocnosti a medzinárodné finančné inštitúcie znížili finančné kapacity našich vlád na nulu. Neexistovalo žiadne zázračné riešenie našich problémov.
To, kde sme možno zaostali, je budovanie a posilňovanie ľudových organizácií, odborových zväzov, výborov pre práva žien, susedských výborov pracujúcich v oblasti sociálnych služieb atď. Napríklad v roku 1991 sme boli svedkami prevratu proti našej vláde o niekoľko mesiacov skôr. Dostávali sme všetky druhy informácií. Ale čo sme mohli robiť? Neovládli sme armádu a ľudové hnutia boli stále dosť slabé. Nemali sme vzťah síl potrebný na zastavenie pučistov, ako sme videli ľudí vo Venezuele, ako to úspešne robia v roku 2002.
RA: Má v tom úlohu politická strana? Zdá sa, že Lavalas je skôr sociálnym hnutím alebo volebnou koalíciou ako politickou stranou.
PE: Myslím si, že presnú podobu, akú ľudia dajú svojej politickej organizácii, sa ešte len uvidí. Je zrejmé, že na Haiti nebudeme rozvíjať také politické strany, aké sa vyskytujú v krajinách ako Francúzsko alebo Kanada. Rozhodne však musíme urobiť krok vpred, aby sme sa z hnutia, do značnej miery neštruktúrovaného, dostali k vytvoreniu nového politického vedenia z hnutí zdola.
Musíme vyvinúť niečo, čo je v súlade s našou históriou a našou kultúrou a čo veľmi otvára dvere účasti más. Toto je výzva na najbližších päť rokov. Je to náročná úloha, ale je nevyhnutná a myslím si, že môžeme uspieť.
RA: Aký druh programu by ste obhajovali pre Lavalas party?
PE: V prvom rade to musí byť program, kde každé dieťa musí mať možnosť chodiť do školy a každý občan má prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Musia byť prijaté zákony na lepšie rozdelenie národného bohatstva. Je netolerovateľné, aby 5 % populácie kontrolovalo 60 % kolektívneho bohatstva a horné 1 % ovláda 50 %“, zatiaľ čo 80 % Haiťanov žije za menej ako dva doláre na deň. To sú čísla, s ktorými nemôže žiť žiadna spoločnosť. Dosiahli sme bod zlomu.
Máme množstvo výhod, z ktorých najdôležitejšia je mimoriadna odhodlanosť haitského ľudu, ich kreativita a veľmi vysoká úroveň politického povedomia. K tomu musíme pridať aj zásadný prínos, ktorý môže poskytnúť haitská diaspóra. Ide o dva milióny.
Rozvíjame medziľudskú diplomaciu, ktorá nám umožní čerpať podporu od priateľských vlád a národov v regióne a z krajín ako Kanada a USA. Až doteraz bolo Haiti veľmi izolované od ostatných karibských a latinskoamerických krajín. Musíme pracovať na prelomení tejto izolácie a vytvorení jednoty medzi národmi.
RA: V celej Latinskej Amerike naberajú na sile ľudové hnutia a privádzajú k moci nové vlády. Má to vplyv na Haiti?
PE: Verím, že áno, aj keď momentálne len nepriamo. Je dobré, že by ste mali poukázať na zmeny v regióne. To, čo musíme na Haiti urobiť, je vytvoriť pevnejšie väzby s týmito krajinami v regióne a začať sa od seba navzájom učiť.
Všimnite si, že v krajinách ako Venezuela a Bolívia neprišli zmeny cez tradičné politické strany, ale z rozsiahlych a hlbokých sociálnych hnutí. Veľa sa to podobá tomu, čo sa deje na Haiti od roku 1986. Máme teda skúsenosti, o ktoré sa môžeme podeliť s týmito bratmi a sestrami a môžu nás naučiť pár vecí, ktoré sme ešte nezažili.
RA: Aký je postoj mladých Haiťanov k zahraničnej okupácii a represiám, ktorým čelili?
PE: Ich reakciou je hnev. Boli tak frustrovaní, aj keď rešpektovali pravidlá demokratickej hry. Hnev, ale aj odhodlanie. Títo ľudia, ktorých ste videli v uliciach 7. februára, hlasovali na volebných miestach, potom o týždeň neskôr protestovali proti pokusu ukradnúť ich hlasy a znova hlasovali nohami „sú to mladí ľudia. Menej ako 25 rokov. Naozaj, mladé masy majú mimoriadnu odvahu a odhodlanie.
Dnes máme pred sebou veľmi vážnu situáciu s hrozbou pokračujúcich represií v chudobných štvrtiach Port au Prince, ako sú Cité Soleil a Belair. Tamojší mladí ľudia sa bránili. Mnohí sú ozbrojení. Je nevyhnutné, aby sme našli spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu krviprelievaniu a zmierniť ozbrojený konflikt.
Títo mladí ľudia sa nazývajú všelijakými ohováracími menami „banditi“, „gangstri“ atď. Tieto opisy sú však nepravdivé. Za posledné dva roky boli nútení brániť sa tak, ako by to urobil každý sebaúctyhodný človek. Sú budúcnosťou našej krajiny a my musíme konať, aby sme ich ochránili. Nová vláda a okupačné mocnosti musia ponúknuť reálnu a zmysluplnú cestu pre opätovné sociálne začlenenie.
RA: Aký je váš odkaz kanadskej vláde? Nedávno, po voľbách 7. februára, hostila oficiálnu návštevu nezvoleného premiéra Gerarda Latortueho. Pokračoval na návšteve quebeckého premiéra Jeana Charesta. Medzitým ste čelili vypočúvaniu a obťažovaniu zo strany CSIS, kanadskej špionážnej agentúry, keď ste pricestovali do Kanady na svoje prednáškové turné.
PE: Môj problém s cestovaním je nepríjemný, nepríjemný, ale bledne v porovnaní so škodou, ktorú Kanade spôsobila posledná politická iniciatíva voči Haiti. Podpora kanadskej vlády prevratu skutočne poškodila jej imidž na Haiti aj v regióne.
Mohlo privítať návštevu novozvoleného prezidenta, na čo sú podľa všetkého pripravené aj USA. Namiesto toho ho navštívil pán Latortue, predstaviteľ nevolenej a nelegitímnej vlády. Toto je veľmi zlé znamenie.
Vyzývame kanadskú vládu, aby prestala vnucovať haitskému ľudu režim. Je zrejmé, že to nebude fungovať. Náš odkaz kanadskej vláde je rovnaký ako pre haitskú elitu. Od 7. februára je na Haiti nová realita a bolo by najlepšie, keby ste sa jej prispôsobili a snažili sa spolupracovať s haitským ľudom a jeho voleným vedením, než sa znova pokúšať narúšať pokrok krajiny. Ak elita a jej zahraniční podporovatelia budú pokračovať v bránení demokracii, výsledok môže byť pre krajinu ako celok iba katastrofálny.
Vyzývame kanadskú vládu, aby využila svoj vplyv na tlak na prepustenie stoviek politických väzňov. Od 7. februára k tomu nebol žiadny návrh a je to škandalózne.
Je tiež dôležité, aby nadchádzajúce parlamentné voľby boli slobodné a spravodlivé.
RA: Ako prebieha vaše prednáškové turné po Kanade?
PE: Prehliadka bola vynikajúca. V celej Kanade nachádzam veľký záujem a podporu pre túžby haitského ľudu. Účasť na mojich stretnutiach je vysoká, stretli sme sa s poslancami v mnohých mestách a dostávame sa do určitej mediálnej pozornosti.
Toto turné vytvára nové putá solidarity, ktoré musia v nasledujúcich mesiacoch rásť a posilňovať. S našimi kolegami z Canada Haiti Action Network a jej miestnymi pobočkami diskutujeme o konkrétnych projektoch, aby sme našu prácu posunuli vpred. Boli by sme radi, keby na Haiti chodilo viac ľudí z Kanady, aby sa na vlastné oči presvedčili, čo sa deje. A dúfame, že uvidíme viac rečníckych zájazdov, ktoré by priviedli haitských miestnych vodcov do Kanady.
Počas turné predstavujem kľúčový projekt pre SOS v nadchádzajúcom období, spustenie ‚Populárnej univerzity Jeana Dominique‘*, projektu vzdelávacieho vysielania v rádiu o záležitostiach spoločenského a politického významu. Päťdesiat percent haitskej populácie je negramotných, takže vysielanie a audiokazety budú pre nás prostriedkom na vysielanie vzdelávacích programov projektu. Hľadáme finančnú podporu pre tento projekt od našich priateľov z celého sveta.
* Jean Dominique bol najuznávanejší a najobľúbenejší rozhlasový novinár na Haiti, zavraždený v roku 2001. Jeho vrahovia neboli nikdy identifikovaní.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať