Keď priekopnícka kniha zosnulého Edwarda Saida, orientalismus, vyšiel v roku 1976 (v súlade s ukončením mojej doktorandskej práce v Amerike), akademický svet zachvátila búrka; nie je prekvapením, že menej v západnom svete, viac medzi nami v bývalých kolóniách.
A spravodlivo dosť.
Kniha podrobne popisuje, ako sa kolonizujúcemu Západu najprv podarilo „vytvoriť“ pohľad na Arabov, najmä ako na divoký, sexuálne prebitý, násilný druh ľudskej rasy, a to všetko jedným ťahom nekritického, sektárskeho, teoretického štetca a potom pristúpil k ospravedlneniu predátorskej „civilizačnej misie“ bielej rasy.
Said, palestínsky kresťanský profesor na Kolumbijskej univerzite, ukázal, že to bola z veľkej časti lesť vyvlastniť ropu a iné regióny Blízkeho východu bohaté na zdroje podľa imperialistického vzoru, keďže sa stali vnímavými snopmi progresívnej učenosti. než záujem len o anglickú literárnu vedu.
Jeden si spomína, ako táto diplomová práca poslala mnohých z nás tu na indickej akadémii do nepokojných konferencií (aby sme použili americké slovo pre seminár). Zrazu byť intelektuálne avantgardný znamenalo poznať orientalismus a vedieť, ako sa vrátiť „teoreticky“ na zlý Západ.
Spomínam si, že som sa vždy vzďaľoval od súčasného trendu a na jednom alebo dvoch seminároch som navrhol, ako by nám táto kniha mohla umožniť preskúmať naše vlastné orientalizmy v rámci našich vlastných národných dejín.
Mohli by sme napríklad začať skúmať, ako elity vyšších kást v tejto krajine podobne „konštruovali“ v uctievaných kultúrno-teologických textoch kongeniálne názory na utláčané kasty a kmeňové spoločenstvá – skutočne aj na iné sociálne segmenty obyvateľstva, vrátane náboženských. menšiny – a použili tieto konštrukcie na udržanie vlastnej hegemónie menšinovej vlády.
Takéto stavby sa po stáročia považovali za drvivú väčšinu, vrátane žien, za nevhodné na intelektuálne činnosti, a teda užitočné len v podriadených situáciách na pomoc sláve krajiny, ktorá spočívala hlavne vo výdobytkoch dvojzrodených.
Žiaľ, v šialenstve, ktoré uviedla Saidova kniha, sa zdalo, že len hŕstka zaostávajúcich zistila, že tieto úvahy sú hodné popredia tým, že prepojili naše vlastné prieskumy so Saidovým teoretickým príspevkom.
Samozrejme tu mám na mysli predovšetkým štipendium v rámci literárnovedného bratstva.
Teraz, keď píšeme, prichádza správa, ktorú má potomok Gladstone vyhlásil ich odhodlanie ospravedlniť sa za otroctvo a pravdepodobne aj za bohatstvo získané z otrockej práce.
To, že západný kapitalizmus mal svoje prvé korene vo vyvlastňovaní otrockej práce, je, samozrejme, dnes už potvrdenou históriou.
Len aby sme si pripomenuli, existujú aj iné (nielen klan Gladstoneovcov), veľmi vážené rodiny v Anglicku, Amerike a Európe, ktorých panva masívne vďačí za transatlantický obchod s otrokmi.
Okrem toho, posvätné akademické inštitúcie ako Oxford a Yale, a cenené štipendiá do ich sál a učební podobne vďačia za svoju vznešenosť peniazom, ktoré zarobili „džentlmeni“ ako pán Rhodes a pán Yale z rovnakého remesla.
Je zrejmé, že svedomité vedenie pána Gladsona je obdivuhodné a mnohí iní by ho mohli napodobniť.
Internalizácia lekcie
Pointa však opäť zostáva: Sme v bývalých kolóniách, ktoré uspokojujú takéto gestá, ochotní prijať poučenie z takýchto historických iniciatív?
Sme tiež ochotní ospravedlniť sa našim Bahujanským Indiánom (v bráhmanských textoch označených ako šúdra a nedotknuteľní a ohodnotení pod niektorými vybranými zvieratami vo význame) za zverstvá, ktoré sa na nich páchali počas bezohľadných tisícročí?
Ak sa dá tvrdiť, že moderná India predsa ústavou postavila nedotknuteľnosť mimo zákon, tak západný svet zrušil otroctvo a rasovú diskrimináciu v knihách.
Napriek tomu niektorí prichádzajú, aby sa ospravedlnili, možno v nádeji, že takáto iniciatíva by mohla pomôcť tým, ktorí bojujú proti pokračovaniu v praxi rasovej diskriminácie na Západe.
A kto hovorí, že nedotknuteľnosť sa v Indii v praxi skončila?
Spomeňte si na toho váženého sudcu, ktorý mal celý súdny dvor“čistený“ s vodami zo svätej Gangy, pretože jeho predchodca bol Dalit.
Ak ide o súdneho úradníka, vieme si dobre predstaviť, čo sa deje medzi miestnymi komunitami; v skutočnosti sa časti tak-nacionalistických médií stále, našťastie, odvážia informovať o takýchto udalostiach.
Sme ochotní ospravedlniť sa zástupom našich ovdovených žien za bezohľadný kolektívny zločin, keď sme ich posadili na horiace hranice na základe falošných a zlomyseľných vedomostí, aby mohol byť vymazaný ich nárok na rodinný majetok?
Sme ochotní ospravedlniť sa širokému segmentu našich menšín za to, že ich neustále „iné“ tak, že sú „konštruované“ ako neautentickí štátni príslušníci, ktorí si nezaslúžia plné a nediskriminačné občianske práva a úplnú a vnímanú rovnosť pred zákonom?
Sme ochotní ospravedlniť sa miliónom našich detí, ktoré sú odsúdené na nekonečné hodiny práce v obchodoch, dhabách, člnoch a bezvzduchových továrňach v sidelanes v meste za mestom, hoci ústava takúto prácu stavia mimo zákon a oberá ich o ich základné právo na vzdelanie? a zdravie?
Sme ochotní ospravedlniť sa veľkej väčšine našej populácie za to, že ich obviňujeme z ich takzvaných slabostí, ktoré v skutočnosti vyplývajú z cesty „vývoja“, ktorú sme sa rozhodli ísť v rozpore s ustanoveniami Článok 39 ústavy, ktorá nariaďuje, aby nedochádzalo k monopolizácii bohatstva, k minimálnej nerovnosti príjmov a ktorá označuje „my ľud“ za skutočných vlastníkov národných zdrojov?
A tak ďalej.
Edward Said a Gladstone sa správali vznešene svojimi vlastnými ľuďmi.
Nejaký príjemca v Indii, to je Bharat?
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať