'Štát Palestína' bol oficiálne odovzdaný predsedníctvu G-77, najväčšieho bloku Organizácie Spojených národov. To je obzvlášť významné vzhľadom na neúnavné izraelsko-americké sprisahanie s cieľom torpédovať palestínsky tlak na väčšie medzinárodné uznanie a legitimitu.
Teraz je presvedčivé, že hlavná misia bývalej veľvyslankyne Spojených štátov pri OSN Nikki Haleyovej bola jednoznačným neúspechom.
Keď jej Haley dala neslávny prejav pred proizraelskou lobby, AIPAC, v marci 2017 – keď sa vyhlásila za „novú šerifku v meste“ v mene Izraela – boli americko-izraelské návrhy čoraz jasnejšie: USA už nikdy nebudú vyhýbať sa brániť Izrael v OSN, ako to urobila predchádzajúca Obamova administratíva v decembri 2016.
V spätnom pohľade, Haleyho taktika – agresívny jazyk, neustále vyhrážky a priame politické šikanovanie – nič neznamenali. Jej krátke dvojročné pôsobenie v OSN dokázalo opäť len zdôrazniť zmenšujúcu sa moc a vplyv USA na medzinárodnej scéne.
Namiesto izolácie Palestínčanov sa USA nakoniec pripojili k Izraelu vo svojej vlastnej izolácii. Frustrovaná americká administratíva, ktorá nedokázala dosiahnuť žiadne hmatateľné „úspechy“ v prospech Izraela, vykonala svoje hrozby, keď opustila kľúčové orgány OSN, ako napr. UNESCO, Rady pre ľudské práva, okrem iného. Tým USA teraz nerozvážne rozkladajú práve ten medzinárodný poriadok, ktorý pomohli vytvoriť po druhej svetovej vojne.
Palestínska samospráva na druhej strane plne využila očividný posun vo svetovom poriadku. Bytie hlasoval ku kormidlu G77 – ktorá spája 134 krajín z juhu v masívnom ekonomickom poriadku – je mimoriadna udalosť.
Čo to však znamená z hľadiska palestínskeho úsilia o štátnosť?
Zdá sa, že PA pôsobí v dvoch samostatných – a často protichodných – politických sférach.
Na jednej strane plne spolupracuje s Izraelom v zmysle „koordinácia bezpečnosti“, niekedy slúžil ako izraelský policajt na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Jeho konštanta tvrdý zákrok o palestínskom disente a jeho monopolizácii palestínskeho rozhodovania boli hlavnými prekážkami pred palestínskym ľudom v ich boji za práva, spravodlivosť a slobodu.
Na druhej strane, PA presadzuje odhodlanú cestu k medzinárodnému uznaniu, počnúc jeho úspešná ponuka v novembri 2012 získať štatút nečlenského pozorovateľa pre štát Palestína.
Táto významná udalosť, ktorá sa odohrala napriek silnému americko-izraelskému odmietnutiu a protestom, otvorila Palestíne dvere, aby sa pripojila k rôznym organizáciám OSN, ako je Medzinárodný trestný súd.
Palestína ešte len nezískala plné členstvo v OSN, čo sa deje obnovený práve teraz. Od augusta 2015 však vlajka Palestíny vlaje v sídle OSN spolu s vlajkami 193 ďalších krajín.
Ako teda zosúladiť tieto dve skutočnosti?
Je samozrejmé, že medzinárodná podpora, ktorú Palestíne dostáva OSN, je výsledkom existujúcej solidarity a súcitu s palestínskym ľudom a jeho právoplatným bojom za ľudské práva a nezávislosť. Predbehla PA o desaťročia a bude tam ešte mnoho rokov.
PA však túto medzinárodnú podporu a potvrdenie taktne preniesla do politických aktív medzi Palestínčanmi doma.
Vskutku, veľká časť podpory, ktorú PA a jej dominantná strana Fatah naďalej požívajú medzi obyčajnými Palestínčanmi, vychádza z nasledujúcej logiky: po každom symbolickom diplomatickom „víťazstve“, ktoré PA v zahraničí dosiahne, nasleduje masívne oslavy v Ramalláhu plamenné prejavy o blížiacej sa slobode a štátnosti.
Ale sloboda, samozrejme, zostáva nepolapiteľná, čiastočne preto, že PA ešte nevyvinie skutočnú stratégiu na odpor proti izraelskej vojenskej okupácii a kolonizácii. Jeho odhodlanie a ráznosť získať viac medzinárodného uznania sa spája s absolútnou laxnosťou a nezáujmom o rozvoj jednotnej národnej stratégie v samotnej Palestíne.
To poukazuje na jednoznačný záver: Stratégia PA je zameraná iba na samotné prežitie Palestínskej samosprávy ako politického aparátu a na „nezávislosť Palestíny“ v nehmotnej diplomatickej sfére, bez akýchkoľvek hmatateľných dôkazov o tejto „nezávislosti“ na mieste.
Ako inak možno vysvetliť krutý boj v mene Palestíny a tých, ktorí trpia v Gaze, ktorý zviedli prezident PA Mahmúd Abbás a jeho veľvyslanec Riad al-Maliki v OSN, zatiaľ čo Palestínska samospráva zadržať platy od obkľúčených Palestínčanov v pásme Gazy?
Smutnou pravdou je, že boj za uznanie Palestínčanov v OSN je vo svojom jadre bojom za to, aby Abbás a jeho autorita zostali relevantní. solventnýv meniacom sa medzinárodnom politickom poriadku.
Medzitým pre Palestínčanov predstavujú Abbásove diplomatické úspechy povestné dávky morfia vstreknuté do kolektívnej žily okupovaného a trpiaceho ľudu, ktorý zúfalo túži po lúči nádeje.
Podľa Všeobecnej federácie palestínskych odborov chudoba v pásme Gazy bol prekročený 80 percent, spolu s 54.9% úrovňou nezamestnanosti. Trpí aj Západný breh, kde izraelská armáda a násilní ilegálni židovskí osadníci terorizujú tamojšie palestínske obyvateľstvo. Tisíce palestínskych mužov a žien chradnúť v izraelských väzniciach, stovky z nich držaných bez súdu.
PA nielenže urobila málo, aby spochybňovala – alebo sa aspoň pokúsila zvrátiť – túto realitu, ale občas k tomu prispela. Napriek tomu, napodiv, žalostný politický diskurz PA v Palestíne kontrastuje s dobre definovaným, výrečným a údajne odvážnym jazykom vonku.
"Pôjdeme do Bezpečnostnej rady, aby sme predložili našu žiadosť," s cieľom získať plné palestínske členstvo v OSN, povedal 15. januára novinárom palestínsky veľvyslanec al-Maliki. "Vieme, že budeme čeliť americkému vetu, ale toto nám nezabráni v prezentovaní našej aplikácie“.
V skutočnosti je to momentálne jadro stratégie PA. S vedomím, že má malá legitimita medzi obyčajnými Palestínčanmi sa PA zúfalo snaží nájsť alternatívny zdroj legitimity niekde inde.
Zatiaľ čo väčšia podpora „štátu Palestína“ je pozitívnym znakom meniaceho sa svetového poriadku, palestínske vedenie ju, žiaľ, využíva na udržanie vlastného utláčateľského, márneho a skorumpovaného politického manévru.
– Ramzy Baroud je novinár, autor a redaktor Palestine Chronicle. Jeho najnovšou knihou je The Last Earth: A Palestinian Story (Pluto Press, Londýn, 2018). Získal titul Ph.D. v odbore palestínskych štúdií z University of Exeter a je nerezidentom v Orfalea Center for Global and International Studies, UCSB.
Prosím, pomôžte ZNet a Z Magazine
Kvôli problémom s naším programovaním, ktoré sa nám podarilo vyriešiť až teraz, uplynul viac ako rok od našej poslednej zbierky. V dôsledku toho potrebujeme vašu pomoc viac ako kedykoľvek predtým, aby sme naďalej prinášali alternatívne informácie, ktoré ste hľadali už 30 rokov.
Z ponúka najužitočnejšie spoločenské správy, aké môžeme, ale pri posudzovaní toho, čo je užitočné, na rozdiel od mnohých iných zdrojov kladieme dôraz na víziu, stratégiu a význam aktivistov. Keď napríklad oslovujeme Trumpa, ide o to, aby sme našli cesty za Trumpom, nielen aby sme len znova a znova opakovali, aký je hrozný. A to isté platí pre naše riešenie globálneho otepľovania, chudoby, nerovnosti, rasizmu, sexizmu a vojny. Našou prioritou je vždy to, aby to, čo poskytujeme, malo potenciál pomôcť pri rozhodovaní o tom, čo robiť a ako to najlepšie robiť.
Pri odstraňovaní našich problémov s programovaním sme aktualizovali náš systém, aby sme sa stali podporovateľmi a dali dary jednoduchšie. Bol to dlhý proces, ale dúfame, že bude pre každého pohodlnejšie pomáhať nám rásť. Ak máte nejaké problémy, dajte nám ihneď vedieť. Potrebujeme informácie o akýchkoľvek problémoch, aby sme sa uistili, že systém môže byť aj naďalej ľahko použiteľný pre každého.
Najlepším spôsobom, ako pomôcť, je však stať sa mesačným alebo ročným udržiavateľom. Sustaineri môžu komentovať, uverejňovať blogy a dostávať nočné komentáre priamym e-mailom.
Môžete tiež alebo alternatívne poskytnúť jednorazový dar alebo získať predplatné tlačeného časopisu Z Magazine.
Prihláste sa na odber časopisu Z tu.
Akákoľvek pomoc veľmi pomôže. Akékoľvek návrhy na vylepšenia, komentáre alebo problémy ihneď pošlite e-mailom.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať