Spolu s americkými a britskými novinármi a lekármi som niekoľko rokov pred ním navštívil Irak invázie a okupácia Spojenými štátmi a ich „koalíciou ochotných“. Desaťročné obliehanie pred vojnou zanechalo krajinu v troskách.
Akoby ani jedno auto v celom Bagdade nebolo nejako poškodené kvôli bujnej biede a absencii náhradných dielov. Iracké nemocnice, školy, ulice, vlastne celá infraštruktúra, sa rozpadali.
Americké sankcie o Iraku zmenili kedysi prosperujúci národ s prosperujúcou ekonomikou na krajinu, ktorá bola len pár krokov od zlyhávajúceho štátu.
Iracký ľud odolal a napriek početným prekážkam a hermetickému obliehaniu USA sa mu podarilo prežiť, kým k invázii napokon nedošlo.
Divoké bombardovanie Iraku v prvých dňoch vojny, tzv.šok a hrôza“, zabezpečil, aby americké bomby rozdrvili akúkoľvek infraštruktúru v tejto krajine.
Milióny Iračanov zomreli v desaťročí trvajúcich sankciách pred vojnou, vo vojne samotnej a v krvavej invázii, ktorá nasledovala.
Ale Irak bol aj nákladnou lekciou pre amerických útočníkov. Naučili sa, že samotná palebná sila nestačí na to, aby zlomila ducha hrdých národov; že „inteligentné bomby“ a najpokročilejšia technológia zabíjania na svete nie sú zárukou skutočného a trvalého víťazstva.
21. októbra 2011 americká armáda oznámila, že dokončilo svoje stiahnutie z Iraku. Hoci pravdou je, že v krajine sú stále prítomné tisíce amerických vojakov, fantázia Washingtonu, že dobyje Irak a použije ho ako štartovaciu rampu pre regionálnu dominanciu, sa odvtedy vyparila.
Dokonca aj politický systém, ktorý bol starostlivo skonštruovaný Washingtonom v Bagdade, priniesol politický režim, ktorý je oveľa bližšie k Iránu ako k Spojeným štátom. 25. júna v rozhovore s CNN'S Christiane Amanpour, iracký prezident Barham Salih povedal„Nechceme, aby naše územie bolo miestom pre akékoľvek nepriateľské akcie proti niektorému z našich susedov vrátane Iránu“.
Washington musí mať na pamäti, že Irán je v tom čase oveľa silnejší ako Irak, oveľa pripravenejší a pripravený odolať akejkoľvek americkej agresii. Irán je štyrikrát väčší ako Irak a v porovnaní s irackou vládou v čase americkej invázie je sotva izolovaný. The zostrelenie amerického bezpilotného špionážneho bezpilotného lietadla z 20. júna predviedlo vojenské schopnosti Iránu, a čo je dôležitejšie, nedostatok trpezlivosti, pokiaľ ide o akýkoľvek pokus akéhokoľvek cudzieho subjektu – či už amerického, izraelského alebo akéhokoľvek iného – o narušenie suverenity krajiny.
Americký poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton je taký horlivý o vedení ďalšej vojny v mene Izraela. Bolton je nekajúcny vojnový štváč. Spolu s množstvom neokonzervatívnych ideológov sa Bolton takmer nestaral o to, ako sebazničujúca vojna a invázia v Iraku ovplyvní jeho krajinu – reputáciu Ameriky, prehnané finančné náklady, straty na ľudských životoch a mnohé ďalšie. Cieľom bolo odstrániť irackú prekážku, ktorá bránila Izraelu uplatniť si regionálnu dominanciu. Bohužiaľ, neoconi dosiahli svoj účel.
Vojna však úplne zmenila aj geopolitiku Blízkeho východu. S irackou armádou mimo obraz, Irán vzrástol vo svojej sile a regionálneho vplyvu, čo umožnilo menším skupinám ako Hamas a Hizballáh klásť silný odpor voči Izraelu. Izraelská porážka vo svojom pokus o inváziu Príkladmi sú časti Libanonu v roku 2006 a opakovane v Gaze.
Politický a vojenský ústup USA po debakli v Iraku navyše otvoril ďalšie medzinárodné mocnosti značné priestory na uplatnenie nároku v regióne, ktorý už dlho ovládal Washington.
Pre Boltona a zvyšky neokonzervatívnej kliky, aby presadzovali ďalšiu nevyhrateľnú a katastrofálnu vojnu, je samotná definícia šialenstva. Ak New York Times správy, že 19. júna americký prezident Donald Trump schválil, potom zrušil rozhodnutie zasiahnuť Irán, je správne, potom je ten ústup múdry.
Trumpova obava údajne motivovala rozhodnutie, že bude zabitých 150 Iráncov, čo považoval za neprimerané. To nemôže byť pravda, vzhľadom na Trumpovu mimoriadne nespravodlivú zahraničnú politiku v Palestíne a drzosť jeho krajiny porušenie ľudských práv na americko-mexickej hranici.
Tak či onak, Trump si musí dávať pozor na prešľapy v zahraničnej politike, ako je to v prípade Severnej Kórey. Ale Irán nie je ani Severná Kórea. Schopnosť iránskej armády zavrieť Hormuzský prieliv, ktorý zrúti ropné trhy a následne aj svetovú ekonomiku, by mal dať Bielemu domu viac než len pauzu.
Ale ani stav „žiadna vojna, žiadny mier“ nebude stačiť. V regióne, ktorý je už tak poznačený brutálnymi vojnami, od Sýrie cez Líbyu až po Jemen, ide o príliš veľa.
Trumpovi sa patrí pamätať si, že jeho rozhodnutie dbať na požiadavky pravicového izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vytiahnuť iránskej jadrovej dohody (JCPOA) z 8. mája 2018 bola predchodcom súčasného sporu medzi USA a Iránom.
Trump opäť ukázal, že jeho krajine nemožno dôverovať ako medzinárodnému arbitrovi. Irán nemá dôvodrokovať bezpodmienečne“ s Trumpom a jeho vládou, vzhľadom na mnohé kompromisy, ktoré predchádzali podpisu jadrovej zmluvy.
Zatiaľ volanie na rozhovory hrozivý „skončiť“ Irán je tiež znakom americkej nevyrovnanej zahraničnej politiky. Za tento trend nemôže len Trump. Naozaj, už roky pred Trumpovým príchodom na scénu sa washingtonská elita zdala uväznená v podivnom matrixe. Niektorí, ktorých neprekvapila skutočnosť, že globálna geopolitika sa konečne posunula, chcú pokračovať v násilnom a militaristickom prístupe svojej krajiny k zahraničnej politike. Ďalšia, realistickejšia skupina, sa nechce zatiahnuť do zbytočnej vojny, ktorá nepochybne ešte viac zhorší postavenie ich krajiny vo svete.
Držanie sa starých ilúzií o americkej moci, ktorá môže formovať svetovú politiku prostredníctvom bômb a rakiet, by sa malo úplne opustiť, spolu s opakovane vyvracanou predstavou, že „čo je dobré pre Izrael, je dobré aj pre Spojené štáty“.
Irak nie je Iran. Časy a okolnosti sa od amerického obliehania a invázie do Iraku v roku 2003 dramaticky zmenili. Irán a celý svet si to uvedomujú. Niektorí vo Washingtone sú však neoblomní v opakovaní chýb z minulosti. Vojnových štváčov, ako sú John Bolton a minister zahraničných vecí Mike Pompeo, musia byť zastavení skôr, než bude neskoro.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať