Loď tureckej pobrežnej stráže sa plaví neďaleko Istanbulu. Spory o ťažbu ropy a zemného plynu v Stredozemnom mori dostali Turecko do konfliktu so svojimi susedmi
Foto: Hayden Stirling/Shutterstock.com
Masívne objavy zemného plynu pri východnom pobreží Izraela a Palestíny majú z Tel Avivu urobiť regionálne energetické centrum. Či bude Izrael schopný premeniť pozitívne ukazovatele prevažne nevyužitých zásob plynu na skutočné ekonomické a strategické bohatstvo, sa ešte len uvidí.
Isté však je, že Blízky východ sa už teraz zmieta vo veľkej geostrategickej vojne, ktorá má potenciál stať sa skutočnou vojenskou konfrontáciou.
Nie je prekvapením, že jadrom tohto rastúceho konfliktu je Izrael.
„Minulý týždeň sme začali prúdiť plyn do Egypta. Premenili sme Izrael na energetickú superveľmoc,“ chválil sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas zasadnutia vlády 19. januára.
Netanjahuove blahoprajné poznámky prišli hneď po niekoľkých vzrušujúcich finančných správach pre bojujúceho premiéra, keďže Jordánsko aj Egypt sú teraz klientmi Tel Avivu, ktorí dostávajú miliardy kubických metrov izraelského plynu.
Pre Netanjahua predstavuje prečerpávanie izraelského plynu do dvoch susedných arabských krajín viac než len ekonomické a politické výhody – je to obrovská osobná podpora. Izraelský vodca sa snaží presvedčiť verejnosť, aby zaňho hlasovala v ďalších marcových všeobecných voľbách, pričom prosí izraelskú politickú elitu, aby mu dala imunitu, aby mohol zostať mimo väzenia za rôzne obvinenia z korupcie.
Izrael už roky využíva objavenie obrovských ložísk zemného plynu z polí Leviathan a Tamar – ktoré sa nachádzajú takmer 125 kilometrov a 80 kilometrov západne od Haify – na rekonštrukciu regionálnych aliancií a na predefinovanie svojho geopolitického centra v Európe.
Izraelská stratégia však už vytvorila potenciál pre konflikt v už aj tak nestabilnom regióne a rozšírila mocenskú hru tak, aby zahŕňala Cyprus, Grécko, Francúzsko, Taliansko a Líbyu, ako aj Egypt, Turecko, Libanon a Rusko.
2. januára bol Netanjahu v Aténach a podpisoval dohodu o plynovode spolu s gréckym premiérom Kyriakom Mitotakisom a cyperským prezidentom Nicosom Anastasiadesom.
Predpokladá sa, že plynovod EastMed bude smerovať z Izraela na Cyprus, do Grécka a napokon do Talianska, čím bude prepravovať plyn z východného Stredomoria priamo do srdca Európy.
Pred niekoľkými rokmi sa tento scenár zdal nemysliteľný, keďže Izrael v skutočnosti veľkú časť zemného plynu dovážal zo susedného Egypta.
Izraelské ložisko Tamar čiastočne napravilo závislosť Izraela na dovážanom plyne, keď začalo ťažbu v roku 2003. Krátko nato Izrael znovu ťažil plyn, tentoraz s oveľa väčším potenciálom, v masívnom poli Leviatan. 31. decembra 2019 začal Leviathan po prvýkrát čerpať plyn.
Leviathan sa nachádza v Stredozemnom mori v Levantskej panve, v regióne, ktorý je bohatý na uhľovodíky.
„Odhaduje sa, že Leviathan obsahuje viac ako 21 biliónov kubických stôp zemného plynu – dosť na to, aby naplnil potreby izraelskej výroby energie na nasledujúcich 40 rokov, pričom stále zostáva dostatok zásob na export,“ napísal Frank Musmar z Centra strategických štúdií BESA.
Egyptský podiel na izraelskom plyne – 85 miliárd kubických metrov (bcm), s odhadovanými nákladmi 19.5 miliardy dolárov – získava súkromný egyptský subjekt Dolphinus Holdings. Jordánska dohoda bola podpísaná medzi národnou elektrárenskou spoločnosťou NEPCO a americkou firmou Noble Energy, ktorá vlastní 45-percentný podiel v izraelskom projekte.
Jordánci hromadne protestujú proti izraelskej dohode o plyne, pretože ekonomickú spoluprácu medzi ich krajinou a Izraelom považujú za akt normalizácie, najmä keď Tel Aviv naďalej okupuje a utláča Palestínčanov.
Ozveny ľudových protestov sa dostali do jordánskeho parlamentu, ktorý 19. januára jednomyseľne odhlasoval zákon o zákaze dovozu plynu z Izraela. Izrael sa diverzifikuje nad rámec regionálnej ekonomickej dominancie, aby sa stal veľkým hráčom aj na medzinárodnej geopolitickej scéne. Očakáva sa, že projekt plynovodu EastMed, ktorý sa odhaduje na 6 miliárd eur, pokryje 10 percent celkovej potreby zemného plynu v Európe. Tu sú veci ešte zaujímavejšie.
Turecko verí, že dohoda, ktorá zahŕňa jeho vlastných regionálnych rivalov, Cyprus a Grécko, je navrhnutá špeciálne s cieľom ekonomicky ho marginalizovať tým, že ho vylúči z uhľovodíkového boomu v Stredozemnom mori.
Ankara je už teraz obrovským energetickým uzlom a je hostiteľom TurkStreamu, ktorý zásobuje Európu, pričom približne 40 percent jej potrieb zemného plynu pochádza z Ruska. Táto skutočnosť poskytla Moskve aj Ankare nielen viac ako ekonomické výhody, ale aj geostrategickú páku. Ak sa plynovod EastMed stane realitou, Turecko a Rusko stratia najviac.
Ruský prezident Vladimir Putin a prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan. Ak sa plynovod EastMed stane realitou, Turecko a Rusko stratia najviac
Foto: questions123/Shutterstock.com
V sérii postupných a prekvapivých krokov Turecko odvetilo podpísaním dohody o námorných hraniciach s líbyjskou medzinárodne uznávanou vládou národnej dohody (GNA) a záväzkom vyslať vojenskú podporu na pomoc Tripolisu v boji proti silám lojálnym generálovi Khalifovi Haftarovi. .
"Turecko nepovolí žiadnu aktivitu, ktorá je v rozpore s jeho vlastnými záujmami v regióne," povedal Fuat Oktay, turecký viceprezident pre tlačovú agentúru Anadolu a dodal, že "akýkoľvek plán, ktorý ignoruje Turecko, nemá absolútne žiadnu šancu na úspech."
Hoci európske krajiny Ankaru rýchlo odsúdili, tej sa podarilo zmeniť pravidlá hry tým, že si uplatnila nárok na rozsiahle územia, ktoré si nárokujú aj Grécko a Cyprus ako súčasť svojich takzvaných výhradných ekonomických zón (EEZ).
Turecko bude ťažiť zemný plyn nielen v líbyjských teritoriálnych vodách, ale aj v sporných vodách pri Cypre. Ankara obviňuje Cyprus z porušenia „rovnakého nároku na objavy“, opatrenia, ktoré nasledovalo po vojenskom konflikte medzi oboma krajinami v roku 1974.
Ak sa problém nevyrieši, projekt plynovodu EastMed by sa mohol potenciálne zmeniť na fiktívny sen. To, čo vyzeralo ako lukratívna dohoda s obrovským geopolitickým významom z izraelského hľadiska, sa teraz javí ako ďalšie rozšírenie širšieho blízkovýchodného konfliktu.
Zatiaľ čo Európska únia túži po uvoľnení ruskej strategickej kontroly nad trhom so zemným plynom, plynovod EastMed sa čoraz viac javí ako nerealizovateľný zo všetkých možných uhlov.
Avšak vzhľadom na obrovské ložiská zemného plynu, ktoré sú pripravené poháňať bojujúce európske trhy, je takmer isté, že stredomorský zemný plyn sa nakoniec stane hlavným zdrojom politických sporov, ak nie vojny. Z
Ramzy Baroud je novinár a redaktor Palestínska kronika. Je autorom piatich kníh. Jeho najnovší je Tieto reťaze sa zlomia: Palestínske príbehy boja a vzdoru v izraelských väzniciach (Clarity Press, Atlanta). Jeho webová stránka je www.ramzybaroud.net