Pri pohľade po ruskom meste Iževsk účastník minulotýždňového Uralského sociálneho fóra povedal: „Teraz som si uvedomil, prečo tu bola vynájdená útočná puška Kalašnikov“.
V Iževsku bolo na polovicu apríla príliš chladno, ale bolo tam aj veľa policajtov, členov poriadkových jednotiek, ktorí boli pripravení do akcie, a množstvo vojenskej techniky vrátane nového policajného obrneného auta, ktoré pripomínalo tie z hollywoodskeho filmu o vojne v r. Iraku. Zrazu hotely v Iževsku odmietli ubytovať organizátorov fóra, hoci peniaze boli prevedené do týchto hotelov. Vedenie hotela navyše neubytovalo žiadneho návštevníka mesta, aby delegátom fóra bránilo v ubytovaní v hoteloch individuálne.
Larisu Nikulinovú, zamestnankyňu Inštitútu globalizácie a sociálnych hnutí, zadržali na železničnej stanici dva dni pred fórom. Policajti sa dožadovali anonymného telefonátu: pani vraj priniesla do Iževska zbrane a drogy. Ale prečo by preboha mal niekto priniesť útočnú pušku Kalašnikov do Iževska, mesta, kde bola vynájdená?!
Mesto kvôli fóru utrpelo straty. Medzitým dvesto ľudí, ktorí prišli na fórum z Moskvy, Petrohradu, ako aj z miest a obcí v regióne Ural a Volga, neplánovalo organizovať žiadne demonštrácie ani protestné pochody. Mali diskutovať o vývoji sociálnych hnutí, ich stratégii a taktike v kontexte globálnej finančnej krízy. Organizátori fóra potrebovali pokojnú a obchodnú atmosféru, pričom ich neustála konfrontácia s úradmi brzdila prácu.
Koniec koncov, fórum sa konalo v nedokončenom dome na okraji Iževska. Tohto pozastaveného stavebného projektu sa zmocnili oklamaní akcionári, ktorí chceli stavbu dokončiť svojpomocne – je symbolické, že sa tu museli stretnúť spoločenské hnutia. Sediac na podlahe prázdnych miestností, delegáti začali svoje aktivity, ktoré boli úžasne konštruktívne.
Rozvíjajú sa sociálne hnutia. Všeobecných a nezmyselných tvrdení je čoraz menej. Oveľa dôležitejšie je pochopiť, prečo vládne opatrenia na ochranu zamestnanosti nefungujú a aké nové alternatívne kroky treba požadovať. Delegáti starostlivo naplánovali kampaň proti Jednotnej štátnej skúške, ktorú učitelia aj školáci nenávidia. Hodnotili efektívnosť už uskutočnených protestných akcií. Účastníci fóra si vypočuli prednášku právnika o právnych problémoch konania protestných akcií a analyzovali použiteľnosť mediálnych technológií západných ľavičiarov v Rusku a poučenie z propagandistickej kampane Baracka Obamu.
Kríza zefektívňuje sociálne hnutia, ale to isté neplatí pre miestne orgány. Reakcia Iževskej vlády na fórum naznačila ich zdesenie, ak nie paniku. Otázkou je, čoho a koho sa boja? Pochybujem, že dvesto delegátov fóra (mnohí z nich ani zďaleka neboli mladí) predstavovali skutočnú hrozbu pre ústavný poriadok Udmurtie. Zdá sa, že byrokrati sa báli iných ľudí a ich strach len nepriamo súvisel so sociálnym fórom. Mám na mysli skôr tlak vládcov ako ovládaných.
Úradníci vedia, že obyčajní ľudia ich nemôžu zvrhnúť, no panikária voči svojim nadriadeným, ktorí môžu úradníkov odvolať. Preto prijímajú preventívne opatrenia prejavujúce usilovnosť a ostražitosť. Čím sú rozhodnutia byrokratov absurdnejšie, komickejšie a neúmerné hrozbe, tým hmatateľnejšie sa zdajú byť ich snahy.
Strach funkcionárov zo straty zamestnania alebo z pokarhania dosahuje počas krízy hystériu. Preto robia neadekvátne pohyby.
Iracionálne správanie úradníkov sa však vysvetľuje istou byrokratickou logikou, podľa ktorej by idiotské činy byrokratov mohli byť lepšie ako ich tichá nečinnosť. Funkcionár musí vysokopostaveným funkcionárom podávať správy o tom, čo urobil, a nie o tom, aké výsledky dosiahol. Vedľajšie efekty, ako je hanba rodného mesta úradníkov, vtipy, ktoré účastníci akcie vydávajú o byrokratoch alebo dokonca negatívne články v tlači o dianí v meste, nemajú pre funkcionárov žiadny význam, kým sa ich šéfovia nedozvedia. o vedľajších účinkoch.
Všetko mi to pripomína starý sovietsky vtip o príchode americkej delegácie na kolchoz. "Prečo sme im ukázali kravín so zrútenou strechou?" - spýtal sa organizátor párty. -"Prečo sme ich priviedli do kurína, kde sú sliepky vychudnuté? Prečo sa nám nepodarilo odstrániť opitého Vasju z cesty?""Nech nás ohovárajú"- melancholicky odpovedal predseda JZD.
Oficiálna tlač totiž nebude písať o neadekvátnom správaní miestnych úradov. Čo sa týka opozičnej tlače, vláda ju nečíta.
Euroázijský domov, 23. apríla 2009
www.eurasianhome.org
________________________________________
Boris Kagarlitsky, člen Nadnárodného inštitútu, je riaditeľom Inštitútu globalizácie a sociálnych hnutí v Moskve. Jeho najnovšia kniha je Empire of the Periphery: Russia and the World System (2008)