Ruská vláda vypracovala nový protikrízový plán. Hoci to ešte nikto nevidel, môžeme si byť stopercentne istí, že je to dobré a že umožní Rusku napĺňať svoju rozvojovú stratégiu do roku 100, ponúkať riešenia nových problémov a zabezpečiť celkovú stabilitu. Horná hranica menového koridoru bude dodržaná, nedôjde k ďalšej devalvácii rubľa a ruský ľud bude môcť v noci ľahko spať.
Prvý podpredseda vlády Igor Šuvalov, líder vládnej protikrízovej kampane, sa pokúsil Rusov upokojiť: „Súčasné protikrízové plány sú formulované tak, že aj za tých najnepriaznivejších podmienok bude náš model hospodárskeho rastu krajiny do roku 2020 byť strategicky vykonaný – s niekoľkými taktickými korekciami."
Samozrejme, Šuvalov nie je žiadny Cicero, a preto má trochu popletené myšlienky, ale myšlienka je dosť jasná: Kríza Rusko nepoškodí. Z toho vyplýva, že žiadna zo súčasných politík alebo stratégií vlády si nevyžaduje korekcie, pretože robí všetko správne. A ak by náhodou niečo nevyšlo tak, ako by malo, dá sa to napraviť „taktickými korekciami“.
Kto tomu všetkému vlastne verí? Asi len tí, ktorí veria na ohavných snehuliakov, UFO, čarodejnice, démonov a Santa Clausa.
Ak by chcel, mohol by Šuvalov zverejniť svoj protikrízový plán na posúdenie verejnosti. Mohol by tiež požiadať Štátnu dumu, aby schválila plán na udelenie dodatočných právomocí. Jediné, čo úrady nedokážu, je prinútiť to, aby to fungovalo. Je to preto, že každý seriózny plán na prekonanie krízy musí začať priznaním, že politika posledných 15 rokov sa dostala do slepej uličky. Na prekonanie tejto krízy nestačí urobiť „taktické korekcie“ starej stratégie. Musí byť formulovaná nová stratégia, ktorá prijíma nové ciele. Je skrátka potrebná nová ideológia.
Existuje falošná predstava, že Rusko môže opäť prekvitať, len čo sa vrátia vysoké ceny plynu, ropy a iných prírodných zdrojov. Existuje aj mylná predstava, že ruský „kapitalizmus voľného trhu“ môže nejakým spôsobom koexistovať v ekonomike riadenej monopolmi, ktorú vedú obrovské štátne korporácie. Stručne povedané, celá ideológia, ktorá je základom sociálnej a ekonomickej stratégie éry prezidenta Vladimira Putina, je na pokraji kolapsu. Kým to naši lídri neuznajú, bude sa vládna politika obmedzovať na náhodné opatrenia a na „taktické opravy“ zásadne chybnej stratégie.
Problémom je, že súčasní vládcovia nie sú ochotní priznať si svoje chyby alebo riskovať radikálne opatrenia na zlepšenie situácie. Na prekonanie ťažkej krízy sú potrebné radikálne opatrenia, ale konzervatívci a konformisti nie sú schopní konať odvážne. Prezident Dmitrij Medvedev a ďalší veľa hovorili o príprave budúcich lídrov – takzvanej Zlatej 1,000 – ao príležitostiach, ktoré sa otvárajú pre mládež. Kríza však odhalila, že pri príprave ďalšej generácie lídrov sa urobilo málo.
Ruský ľud si ešte plne neuvedomil rozsah problémov, ktorým čelia, a mieru, do akej úrady nedokázali zvládnuť krízu. V dôsledku toho to medzi obyvateľstvom spôsobilo viac zmätku ako túžbu protestovať alebo volať po zvrhnutí vlády.
Kto ako prvý uzná potrebu radikálnych zmien – úrady alebo ľudia? Aj keď lídri konečne začnú vážne riešiť tieto problémy, je malá šanca, že uspejú. Koniec koncov, nie je to len ideológia, ktorá musí byť nahradená, ale aj lídri, ktorí sú poverení jej implementáciou. A žiadna byrokratická mašinéria sa nikdy nerozobrala dobrovoľne.
Boris Kagarlitsky, člen Nadnárodného inštitútu, je riaditeľom Inštitútu globalizácie a sociálnych hnutí v Moskve. Jeho najnovšia kniha je Empire of the Periphery: Russia and the World System (2008)
The Moscow Times, 19. marca 2009