V decembri 1987 vypukla v Palestíne nová intifáda, ktorá otriasla Izraelom, ako aj elitami arabského sveta. O niekoľko týždňov neskôr veľký starý sýrsky básnik Nizar Qabbani napísal „Trilógiu detí kameňov“, v ktorej odsúdil staršiu generáciu palestínskych vodcov – dnes zastúpenú skorumpovanou kolaborantskou palestínskou (ne)úradou. Spievalo sa a recitovalo v mnohých palestínskych kaviarňach:
Deti kameňov
rozhádzali naše papiere
rozlial atrament na naše oblečenie
zosmiešňoval banalitu starých textov...
Ó, deti z Gazy
Nevadí nám naše vysielanie
Nepočúvaj nás
Sme ľudia chladnej vypočítavosti
Zo sčítania, odčítania
Veďte svoje vojny a nechajte nás na pokoji
Sme mŕtvi a bez hrobu
Siroty bez očí.
Deti z Gazy
Neodvolávajte sa na naše spisy
Nebuďte ako my.
Sme vaše idoly
Neuctievajte nás.
Ó šialení ľudia z Gazy,
Tisíc pozdravov pre šialencov
Vek politického rozumu je už dávno preč
Tak nás nauč šialenstvo...
Odvtedy palestínsky ľud vyskúšal všetky spôsoby, ako dosiahnuť nejakú formu zmysluplného sebaurčenia. Povedali im „Vzdať sa násilia“. Urobili, okrem zvláštnej odvety po izraelskom zverstve. Medzi Palestínčanmi doma a v diaspóre bola masívna podpora pre bojkot, odpredaj a sankcie: mierové hnutie par excellence, ktorý sa začal celosvetovo presadzovať medzi umelcami, akademikmi, odbormi a príležitostne aj vládami. USA a ich rodina v NATO reagovali pokusom kriminalizovať BDS v celej Európe a Severnej Amerike – tvrdiac, s pomocou sionistických lobistických skupín, že bojkot Izraela je „antisemitský“. To sa ukázalo ako veľmi účinné. V Británii Labouristická strana Keira Starmera zakázala akúkoľvek zmienku o „izraelskom apartheide“ na svojej nadchádzajúcej národnej konferencii. Labouristická ľavica, vystrašená z vylúčenia, sa v tejto otázke odmlčala. Smutný stav. Medzitým sa väčšina arabských štátov pripojila k Turecku a Egyptu a kapitulovali pred Washingtonom. Saudská Arábia v súčasnosti vedie rokovania o oficiálnom uznaní Izraela sprostredkované Bielym domom. Zdá sa, že medzinárodná izolácia palestínskeho ľudu sa bude zvyšovať. Pokojný odpor nikam neviedol.
Po celý čas IDF útočili a zabíjali Palestínčanov vo voľnom čase, zatiaľ čo následné izraelské vlády sa snažili sabotovať akúkoľvek nádej na štátnosť. Nedávno hŕstka bývalých generálov IDF a agentov Mossadu priznala, že to, čo sa robí v Palestíne, predstavuje "vojnové zločiny". Ale odvahu povedať to nabrali až po odchode do dôchodku. Kým ešte slúžili, plne podporovali fašistických osadníkov na okupovaných územiach, stáli bokom, keď pálili domy, ničili olivové plantáže, liali cement do studní, útočili na Palestínčanov a vyháňali z ich domovov, pričom skandovali „Smrť Arabom“. Rovnako to urobili aj západní lídri, ktorí to všetko nechali rozvinúť bez reptania. Vek politického rozumu už dávno odišiel, ako by povedal Qabbani.
Potom sa jedného dňa zvolené vedenie v Gaze začne brániť. Utekajú zo svojho väzenia pod holým nebom a prekračujú južnú hranicu Izraela, pričom útočia na vojenské ciele a osadníkov. Palestínčania sú zrazu na vrchole medzinárodných titulkov. Západní novinári sú šokovaní a zdesení, že vlastne kladú odpor. Ale prečo by nemali? Vedia lepšie ako ktokoľvek iný, že krajne pravicová vláda v Izraeli sa brutálne pomstí, podporovaná USA a mútnou EÚ. Ale aj tak nie sú ochotní len tak sedieť, keď Netanjahu a zločinci v jeho kabinete postupne vyháňajú alebo zabíjajú väčšinu svojich ľudí. Vedia, že fašistické zložky izraelského štátu by nemali žiadne výčitky svedomia pri schvaľovaní masového vraždenia Arabov. A vedia, že tomu treba vzdorovať všetkými potrebnými prostriedkami. Začiatkom tohto roka Palestínčania skôr sledovali demonštrácie v Tel Avive a pochopili, že tí, ktorí pochodujú za „obranou občianskych práv“, sa nestarajú o práva svojich okupovaných susedov. Rozhodli sa vziať veci do vlastných rúk.
Majú Palestínčania právo brániť sa nepretržitej agresii, ktorej sú vystavení? Absolútne. Pokiaľ ide o obe strany, neexistuje morálna, politická ani vojenská rovnocennosť. Izrael je nukleárny štát, po zuby vyzbrojený USA. Jeho existencia je nie pod hrozbou. Sú to Palestínčania, ich krajiny, ich životy. Zdá sa, že západná civilizácia je ochotná stáť bokom, kým budú vyhladení. Na druhej strane sa stavajú proti kolonizátorom.
Pokračuj v čítaní: Perry Anderson, "Dom Sion", NLR 96.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať