Some days back we posted on ZCom the provocative and in my opinion exemplary – due to the left’s absence of concern with vision – Reimagining Socialism piece run in the Nation by Bill Fletcher and Barbara Ehrenreich. It was the author’s clear intention, and also the stated hope of the Nation, that the piece would engender a "lively discussion" of the issues, both online and I think also in the pages of the magazine. In the words of the Nation: "The following essay will, we hope, kick off a spirited dialogue, with four replies in this issue and more to come here at TheNation.com." A very nice bonus, from my perspective, was that the original article specifically mentioned Parecon as one among three intriguing models they mentioned.
I wrote Bill and asked if I should reply despite my history of never getting anything published, or noticed, or reviewed, or even mentioned (until this piece) in the Nation. He replied, that yes, by all means reply thinking the odds were good they would run a response given that parecon is literally mentioned in the original essay. and he wanted my reactions. Around the same time, I got a note from Chomsky pointing me to the Nation article, in case I hadn’t seen it, saying that what Bill and Barbara did provided a good opening to interact, at last, in the venue. My own expectation was not that optimistic – I have to admit – but there was no problem with trying, in case I was wrong, so I asked Bill for an email address for the purpose, and to speed things up he very kindly sent me addresses for publisher Katrina vanden Hueval and for the editor directly in charge, Betsy Reed.
Lots of folks have asked me, since then, why I am not in the exchang. Well, the relevant immediate facts are that I sent two replies. One was quite long, and the other was more suited to their discussion format – which is to say much shorter. I asked if either was okay, if I needed to adapt them, etc. Both have been posted on ZCom:
Taking Up The Task is the longer reply: http://www.zmag.org/znet/viewArticle/20826
The shorter reply is attached as a comment on ZCom to the original Fletcher/Ehrenreich essay, and I include it in this blog, at the end.
Betsy Reed kindly replied to my email quite promptly letting me know that they would make my name, in the original article, a link to the long piece, which they did. However, they wouldn’t run the actual comment in the exchange as something the Nation was posting, publishing, etc. She said the problem was that they were over strapped editorially, both their print and their web folks. She also said she personally liked the long piece more, a very nice piece of news, and of course I do too – which is why I wish in exchanges publishers provided ample room. I wrote back and said, great, if you like the long piece, why not have me do an article, or an interview, or anything else for the Nation, about economic vision in general, or about parecon, parsoc, or whatever – I would be happy to do something, just let me know. I also reiterated that I would still like to see my response included in the growing exchange, not least because parecon was mentioned by Barbara and Bill as worth attending to, but much more so because unlike replies that commented on the state of the economy and the need for activism, my reply was actually trying to push the sought discussion forward. There was no further response from the Nation, however, other than posting more content, by other folks, most recently oddly including a piece taking a rather gratuitous swipe at parecon.
Finally, for those interested, here is the shorter comment I offered for possible inclusion in the reimagining socialism exchange. I leave it to readers to decide if the entries that have been posted on the Nation were superior – though, for an online discussion by serious people about serious content, one wonders why the norm isn’t the more the better…
Response to Reimagining Socialism
Ehrenreich a Fletcher sa pýtajú: "Máme [zdieľaný] plán?" a otvorene odpovedzte, že nie, a potrebujeme „rozhodovací proces, aby sme zistili, čo robiť“.
Súhlasím. Potrebujeme spoločnú víziu, ktorá podnieti nádej, začlení semená budúcnosti do prítomnosti a osvetlí cestu tam, kam chceme skončiť. Tu je zhrnutie oveľa dlhšej eseje „Taking Up The Task“, ktorá je k dispozícii na webovej stránke ZNet.
Beztriednosť by mala formovať náš ekonomický cieľ.
Mať beztriednu ekonomiku si vyžaduje, aby každý podľa svojho ekonomického postavenia bol rovnako schopný participovať, využívať kapacity a získavať príjmy. Musí zaniknúť súkromné vlastníctvo výrobných aktív, ale aj deľba práce, ktorá niektorým výrobcom poskytuje oveľa väčší vplyv a príjem ako iným výrobcom.
Právnici, lekári, inžinieri, manažéri atď. na základe svojej pozície v ekonomike získavajú informácie, zručnosti, sebadôveru, energiu a prístup k prostriedkom ovplyvňovania každodenných výsledkov, ktoré sú dostatočné na to, aby do značnej miery riadili svoje vlastné úlohy a definovali, navrhovali, určovali, a kontrolovať úlohy nižšie uvedených pracovníkov. Títo členovia triedy koordinátorov fungujú podriadení kapitálu, ale nad robotníkmi.
„Von so starým šéfom dnu s novým šéfom“ nekončí so šéfmi. Zachovanie rozdielu medzi triedou koordinátorov a triedou pracujúcich by zabezpečilo pravidlo triedy koordinátorov. Tento typ zmeny môže ukončiť kapitalizmus, ale tento typ zmeny nedosiahne beztriednosť. Naše hnutia a projekty teda musia odstrániť monopol kapitalistov na produktívne vlastníctvo, ale aj monopol koordinátorov na posilňovanie práce. V skutočnosti je v prvom rade reimaginácia socializmu.
Beyond classlessness, we also ought to seek equity, solidarity, diversity, self-management, ecological balance, and economic efficiency.
Každý, kto je schopný pracovať z morálnych aj ekonomických dôvodov, by mal byť odmeňovaný za trvanie, intenzitu a náročnosť svojho spoločensky hodnoteného úsilia.
Hospodárske vzťahy by mali vytvárať kooperatívne sociálne partnerstvo vzájomnej pomoci, a nie ľudia, ktorí sa navzájom utekajú v antisociálnej prestrelke.
Ekonomika by mala sprostredkovať každému človeku samoriadiace slovo nad rozhodnutiami úmerne tomu, ako nás tieto rozhodnutia ovplyvňujú.
Ekonomika by nás nemala nútiť ničiť naše prirodzené prostredie, ale mala by nám namiesto toho odhaliť úplné a skutočné sociálne a ekologické náklady a výhody sporných rozhodnutí a sprostredkovať nám kontrolu nad možnosťami.
Je zrejmé, že súkromné vlastníctvo produktívneho vlastníctva, firemné rozdelenie práce, rozhodovanie zhora nadol, trhy a centrálne plánovanie porušujú všetky tieto ašpirácie.
Aby pracovníci a spotrebitelia ovplyvňovali rozhodnutia úmerne tomu, ako sú ovplyvnení týmito rozhodnutiami, vyžaduje si samosprávne rady, prostredníctvom ktorých pracovníci a spotrebitelia vyjadrujú a zhodnocujú svoje preferencie.
Spravodlivá distribúcia vyžaduje, aby pracovníci boli odmeňovaní za trvanie úsilia, intenzitu úsilia a tvrdosť podmienok a aby odmeňované úsilie bolo spoločensky užitočné, aby pracovníci mali stimuly konzistentné s dosahovaním napĺňajúceho výkonu.
Self-managed decisions require confident preparation, relevant capacity, and appropriate participation. There can’t be some actors monopolize empowering work while others are left disempowered and unable to manifest a will of their own. Balancing of jobs for empowerment eliminates the division between coordinators and workers by ensuring that all economic actors are enabled by their conditions to participate fully in self-management.
Prideľovanie by sa malo uskutočniť prostredníctvom kooperatívneho a informovaného vyjednávania, v ktorom sa úmerne aktualizujú slobodne vyjadrené vôle všetkých ľudí a v ktorých operácie, myslenie a štruktúry podporujú logiku samosprávnych rád, vyvážené pracovné komplexy a spravodlivé odmeňovanie, a nie porušovanie každého z nich. Podľa môjho názoru to znamená to, čo sa nazýva participatívne plánovanie.
Ak by sme sa mali zhodnúť na črtách, ako sú tie, ktoré sú uvedené vyššie pre ekonomickú víziu, potom by požiadavky na súčasné aktivistické projekty, organizácie a hnutia mali trpezlivo začleňovať zárodky budúcnosti v prítomnosti, vrátane samoriadeného rozhodovania, vyvážených pracovných komplexov, spravodlivé odmeňovanie a plánovanie dohodnuté v spolupráci.
Strategicky, rovnako ako hnutia by mali naznačovať budúcnosť, ktorá je feministická, polykultúrna a politicky participatívna, aby sa vyhli kompromisom vo svojich hodnotách, neschopným inšpirovať rôzne voličské skupiny, neschopným prekonať cynizmus a slabým v chápaní súčasných vzťahov, hnutia z rovnakých dôvodov predpovedajú budúcnosť, ktorá je beztriedna, vrátane začlenenia samosprávnej rady, vyvážených pracovných komplexov, spravodlivého odmeňovania a participatívneho plánovania.
Hľadanie transformovaných ekonomických inštitúcií si vyžaduje, aby sme takéto inštitúcie začali vytvárať už v súčasnosti, ale aj bojovali za zmeny v kapitalistických inštitúciách. V skutočnosti cesta k lepšej budúcnosti zahŕňa predovšetkým dlhý pochod existujúcimi inštitúciami, bojom za zmeny, ktoré zlepšujú životy ľudí dnes, aj keď rastú a pripravujú sa na ďalšie zmeny zajtra.
V bojoch o príjem, podmienky na pracovisku, rozhodovanie, prideľovanie, pracovné miesta, dĺžku pracovného dňa a iné aspekty ekonomického života by naša rétorika mala napomáhať chápaniu konečných hodnôt. Naše organizácie by mali stelesňovať normy, ktoré hľadáme pre budúcnosť. Náš duch by mal byť plný optimizmu, ale mal by byť jasný aj v prekážkach.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať