Po tom, čo viedol izraelskú krajnú pravicu k víťazstvu vo voľbách v novembri minulého roka, bujarý Benjamin Netanjahu dúfal, že rýchlo obnoví pochod Tel Avivu smerom k úplnej normalizácii s arabskými režimami.
Netanjahu stále lietal vysoko z tzv Abrahámove dohody, dohody sprostredkované za Trumpovej administratívy medzi Izraelom na jednej strane a Spojené Arabské Emiráty, Bahrajn, sudán a Maroko na druhej.
Pre nastupujúcu vládu však zostali veľké nedokončené záležitosti: Saudská Arábia.
Hoci Rijád urobil hlavné ťahy aby sa priblížil Tel Avivu, kráľovstvo stále formálne zostáva mimo Abrahámskych dohôd.
A ako samotný Netanjahu uznal, v novembri sa dohody o diplomatických a obchodných vzťahoch s menšími arabskými štátmi „neudiali bez súhlasu Saudskej Arábie“.
Netanjahu tvrdil, že konečne nadviazanie formálnych vzťahov so Saudskou Arábiou by bolo „kvantový skok„To by „účinne ukončiť izraelsko-palestínsky konflikt“ – pravdepodobne tým izolovať a oslabiť Palestínčania ešte ďalej, alebo v to musia dúfať Izraelčania.
Upevnilo by to aj os vedenú Američanmi proti Irán, dlho úhlavným nepriateľom režimov v Tel Avive a Rijáde.
Možno dúfajúc, že v decembri vymastí Saudov, Netanjahu verejne vyzval Washington znovu potvrdí svoj záväzok voči bezpečnosti Saudskej Arábie – uprostred neistých väzieb medzi Bielym domom a absolútnou monarchiou.
Bidenova administratíva – ktorá bola vždy rovnako nadšená z Abrahámových dohôd ako Trump – zjavne urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby sprostredkovala rozhovory so spätným kanálom, aby sa pokúsila uzavrieť dohodu medzi Saudskou Arábiou a Izraelom. Wall Street Journal odhalil v mesiaci marci.
Ale prehnané nároky údajne predložené Saudskou Arábiou – bezpečnostné záruky USA, väčší predaj zbraní a pomoc s civilným jadrovým programom – vyzerali tak, že boli navrhnuté tak, aby boli odmietnuté, a teda poskytnúť Rijádu cestu von z formálneho objatia Izraela.
To bol prvý významný znak toho, že Saudi zmenili názor na premenu ich zásnub s Izraelom na manželstvo.
„Nebezpečný vývoj pre Izrael“
Medzitým v tom istom mesiaci prišlo diplomatické zemetrasenie: Namiesto dovŕšenia vzťahu s Tel Avivom a formálneho prihlásenia sa k izraelskej posadnutej križiackej výprave proti Iránu sa Saudi rozhodli uzavrieť mier s Teheránom.
Ešte horšie z izraelského – a čo je dôležitejšie, z amerického – pohľadu, historické zblíženie bolo sprostredkované Čína, ktorého rastúca medzinárodná sláva, sebadôvera a moc vyvolávajú poplach medzi imperiálnymi manažérmi vo Washingtone.
Čína, ktorá nikdy predtým nesprostredkovala taký významný diplomatický prielom v regióne – úlohu, ktorú si vždy monopolizovali Američania – je teraz ponuku na uľahčenie mierových rozhovorov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett popísané obnovenie vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou ako „vážny a nebezpečný vývoj pre Izrael a významné diplomatické víťazstvo pre Irán“.
Inštitút pre štúdie národnej bezpečnosti na Tel Avivskej univerzite, think-tank obývaný veteránmi izraelskej spravodajskej a vojenskej služby, zverejnil správu. článok lamentujúc nad tým, že „Izrael, ktorý sa zdal byť na prahu prijatia do arabského sveta, je zatiaľ odmietnutý“.
Po iránsko-saudskom prelomu Bidenova administratíva odoslané Riaditeľ CIA William Burns do Rijádu, aby si prečítal Saudskoarabský zákon o nepokojoch.
Ale najvyšší americký špión sa evidentne stretol s odmietnutím Mohammad bin Salman, súčasne korunný princ, predseda vlády a skutočný vládca kráľovstva.
Podľa Dávida Ignácasa Washington Post Mohammad bin Salman, publicista, ktorý spoľahlivo odráža myslenie americkej vlády, „povedal saudským dôverníkom, že Spojené štáty zostávajú partnerom kráľovstva, ale nie jeho jediným partnerom“.
Korunný princ týmto zasväteným povedal, že jeho predchodcovia okamžite splnia požiadavky USA, ale podľa Ignatia súčasný saudský vládca povedal: „Porušil som to, pretože chcem veci na oplátku“.
Saudi teraz okrem iného pravidelne odmietajú americké požiadavky na zvýšenie ťažby ropy s cieľom znížiť ceny.
Ignatius to interpretuje ako saudské posolstvo, že „Spojené štáty už nerobia výstrely v Perzskom zálive ani na trhu s ropou. V dobrom aj zlom, éra americkej hegemónie na Blízkom východe sa skončila.“
Medzitým sa Saudi a Iránci dobíjajú dopredu znovuotvorenie veľvyslanectiev a lákavý medzi hlavami štátov ostatných do ich príslušných hlavných miest.
Najdôležitejšie je, že ich zblíženie – opäť so zručným čínskym sprostredkovaním – vydláždil cestu k dohode konečne ukončiť vojnu v Jemene.
To by bol najkonkrétnejší a najbezprostrednejší prínos pre obyvateľov tej krajiny, kde osem rokov of Bombardovanie vedené Saudskou Arábiou a podporované USAVojna a následný hlad zabili státisíce ľudí uprostred toho, čo OSN nazvala najhoršia humanitárna kríza na svete.
Amerika na ústupe
Najnovšie kroky Saudskej Arábie a ich dôsledky pre Spojené štáty a ich klienta Izrael možno pochopiť len v kontexte epochálnych geopolitických zmien. Totiž vzostup Číny ako svetovej veľmoci, jej prehlbujúce sa spojenectvo s Ruskom a erózia americkej moci.
Zdá sa, že tá druhá sa zrýchľuje kvôli neuváženému a otvorenému záväzku Washingtonu k zástupnej vojne proti Rusku, ktorú Ukrajina nemá šancu vyhrať.
Arogancia, s ktorou americké a európske elity prijal tú vojnu – len niekoľko mesiacov po ich ponižujúcom a chaotickom stiahnutí sa z Afganistanu – bola vrhnutá na skaly reality.
Napriek všetkým obrovským vojenským výdavkom USA jednoducho nemajú priemyselné a vojenské zdroje – najmä systémy protivzdušnej obrany a delostrelectvo – udržať Ukrajinu v vyčerpávajúcej staromódnej pozemnej vojne na európskom kontinente.
Šokujúce a ohromujúce sankcie EÚ a USA, ktoré v Slová prezidenta Joea Bidena by zmenil rubeľ na „trosky“ a potopil by nielen ruskú ekonomiku úplne zlyhal, ale obrátili sa proti svojim autorom.
Teraz sú to krajiny po celom svete zrýchlenie dedolarizácie – obchodovať vo svojich vlastných menách a nie v americkej – aby sa chránili pred často používanou sankčnou zbraňou Washingtonu.
Dokonca aj Bidenova ministerka financií Janet Yellenová verejne uznané tento mesiac, že „pri použití finančných sankcií spojených s úlohou dolára existuje riziko, že by to časom mohlo podkopať hegemóniu dolára“.
Toto všetko je ďaleko od toho, kde stáli Spojené štáty na konci studenej vojny: vojenský, diplomatický a ekonomický kolos bez súpera.
Žiadna iná sila nemohla zostaviť a polmiliónovú armádu a rozmiestniť ju cez polovicu sveta, ako to urobili Spojené štáty v rokoch 1990-91, aby oslobodili Kuvajt spod irackej okupácie.
To „nový svetový poriadok“americkej vojenskej a diplomatickej dominancie – ako ju slávne nazval prezident George HW Bush – mala trvať večne.
Aspoň tak to tvrdia neokoni, ktorí vymysleli americké invázie do Afganistanu a Iraku po 9. septembri dúfal, že zabezpečí.
Nespoľahlivý spojenec
Ale takto to nefungovalo. Katastrofálna a kriminálna agresia USA proti Iraku v roku 2003 neviedla k žiadnej trvalej americkej prítomnosti a vplyvu a skončila iba posilnením Iránu – ďalšieho cieľa na zozname neokonzervatívcov.
Sú to čínske spoločnosti, nie americké korporácie, ktoré v konečnom dôsledku obnovujú Irak.
Vojna o zmenu režimu Obamovej administratívy v Líbyi zvrhla vládu Muammara Kaddáfího a nahradila ju bezprávnou vládou. neúspešný stav a rozbočovač pre obchodovania s ľuďmi.
Vojna o zmenu režimu pod vedením USA v Sýrii – tiež dlho cieľom neoconov – pomocou napojenia na al-Káidu proxy džihádistov bol zastavený ruským zásahom.
Teraz, uprostred iránsko-saudského zblíženia, Sýria vzniká vítaný späť v arabskom stáde.
A samozrejme je tu porážka USA v Afganistane.
Prečo normalizovať?
Vzhľadom na toto všetko možno len ťažko obviňovať Saudov z toho, že hľadajú cestu z úplnej závislosti od Washingtonu – vzťahu, ktorý začal v 1945 a zintenzívnila sa až v unipolárnom momente na konci studenej vojny a po vojne v Perzskom zálive v rokoch 1990-91.
Normalizácia s Izraelom – podľa Washingtonu a Tel Avivu – mala zmysel len v kontexte, keď Saudi museli urobiť čokoľvek, aby potešili svojich amerických patrónov. A ak to znamenalo zapredať Palestínčanov a prijať sionistov, tak áno.
V vznikajúceho multipolárneho sveta, Saudi majú možnosti a Mohammad bin Salmán ich jednoznačne mieni presadzovať. Washington je 7,000 míľ od Rijádu a je čoraz viac vnímaný ako ortuťový a nespoľahlivý.
Irán bude vždy vedľa a Saudská Arábia leží na rovnakom euroázijskom kontinente ako Rusko a Čína.
Rastúce ekonomické väzby znamenajú, že Čína je teraz Saudskou Arábiou top obchodný partner.
V konečnom dôsledku saudskú bezpečnosť môžu zaručiť len dobré vzťahy s tými, v ktorých blízkosti žije a s ktorými obchoduje.
Realita sa ponára
Ako aj vedie arabskú obnovu väzieb so sýrskou vládou, ktorú roky pomáhali Američanom zvrhnúť, sú Saudi v najbližších dňoch pripravení privítať vedenie Hamasu.
Tento krok, ktorý prichádza po rokoch odcudzenia, „ďalšie tlmí nádeje Izraela na vzťahy“ so Saudskou Arábiou, podľa na The Times of Israel.
Zdá sa, že realita sa potápa aj v prípade niektorých najjastrabších neokonzervatívnych vojnových štváčov vo Washingtone, že Saudi už nepôsobia ako závislý vazal, ktorému možno nariadiť rozmarom Ameriky.
Začiatkom tohto mesiaca, jastrabovitý Republikánsky senátor Lindsey Graham sa stretol s korunným princom Mohammedom bin Salmanom.
„Príležitosť na zlepšenie vzťahov medzi USA a Saudskou Arábiou je reálna a reformy prebiehajúce v Saudskej Arábii sú rovnako reálne,“ rozplýval sa Graham po stretnutí.
Senátor dodal, že sa teší na „spoluprácu s administratívou a kongresovými republikánmi a demokratmi, aby sme zistili, či dokážeme posunúť americko-saudské vzťahy na ďalšiu úroveň“.
Práve som mal veľmi produktívne, úprimné stretnutie so saudským korunným princom a jeho tímom vyššieho vedenia. Príležitosť na zlepšenie vzťahov medzi USA a Saudskou Arábiou je reálna a reformy prebiehajúce v Saudskej Arábii sú rovnako reálne.
- Lindsey Graham (@LindseyGrahamSC) Apríla 11, 2023
Toto je ten istý Graham, ktorý mal sľúbil „obojstranné cunami“ proti Saudskej Arábii v súvislosti s hroznou vraždou a rozštvrtením saudskoarabského disidenta v roku 2018 Washington Post publicista Jamal Khashoggi, ktorý CIA dospela k záveru, osobne nariadil Mohammed bin Salman.
Graham sa však o tejto nepríjemnosti nezmienil, namiesto toho sa zameral na dobré správy o tom, že Saudi objednali lietadlá Boeing v hodnote 37 miliárd dolárov vyrábané v Južnej Karolíne, senátorovom štáte.
izraelské bludy
Po návšteve Rijádu Graham odišiel do Jeruzalema, kde povedal Benjaminovi Netanjahuovi, že USA stále tvrdo pracujú na zabezpečení izraelsko-saudskej normalizácie.
"Povedal som [Mohammadovi bin Salmánovi], že najlepší čas na zlepšenie nášho vzťahu je teraz, že prezident Biden má veľký záujem o normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou a na druhej strane, Saudská Arábia uznáva jediný židovský štát," Graham informovaní jeho izraelský hostiteľ.
„Chceme normalizáciu a mier so Saudskou Arábiou,“ zopakoval Netanjahu. "Táto dohoda by mohla mať monumentálne dôsledky, historické dôsledky pre Izrael, pre Saudskú Arábiu, pre región a pre svet."
Ale to sú bludy. Saudský záujem o „mier“ s Izraelom vyvrcholil, keď sa Rijád cítil najzraniteľnejší a potreboval posilniť svoj vzťah s USA. Teraz, keď kráľovstvo sleduje multipolárnu stratégiu, kam sa ponáhľať?
Saudi s ich obrovským ropným bohatstvom budú mať vždy čo ponúknuť iným krajinám, a teda aj iným možnostiam.
Čo môže Izrael ponúknuť? Jeho špionážne technológie a prehnaná hi-tech môžu byť pre niektoré režimy užitočné, ale nie sú jedinečné.
Izrael má a maličké a nekonkurencieschopné spracovateľský priemysel a nie je významným výrobcom energie.
Je to skôr toxický osadnícko-koloniálny projekt Západu, ktorý sa len stáva desivejším a extrémnejším. Má malú šancu nájsť iného sponzora tak oddaného a štedrého ako Spojené štáty.
To znamená, že ako bude americká moc regionálne a globálne ustupovať, tak bude aj izraelská.
Zároveň by si nikto nemal robiť ilúzie, že saudský režim má nejaké zásadné námietky proti prijatiu Izraela a sionizmu. Už preukázala, že je viac než ochotná to urobiť, ak to vyhovuje záujmom režimu.
Ale ak a keď príde saudsko-izraelská normalizácia, bude to oveľa pravdepodobnejšie preto, že Izraelčania, nie Saudi, zúfalo hľadajú záchranné lano, kde sa len dá, z permanentnej existenčnej krízy:
Bez masívnej vonkajšej podpory čaká sionistická osadnícka kolónia v Palestíne pochmúrna budúcnosť.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať