Zdroj: Venezuelanalysis.com
Komuna El Maizal leží v úrodnej krajine medzi štátmi Lara a Portuguesa na západe Venezuely. Táto vidiecka obec, založená v roku 2009, sa stala dôležitou politickou a ekonomickou silou v regióne aj v krajine. Nielenže produkuje každý rok obrovské množstvo kukurice, ale chová aj hovädzí dobytok a ošípané spolu s rastúcim počtom ďalších vedľajších podnikov. Čo je najdôležitejšie, komúna El Maizal vytvára nové sociálne vzťahy a nové ľudské bytosti: ľudí oddaných socialistickému projektu, ktorý bývalý prezident Hugo Chávez presadzoval počas svojho života.
Toto leto sme prijali výzvu opustiť Caracas – kde sa pragmatická kapitalistická obnova vo všeobecnosti považuje za najlepší spôsob, ako reagovať na hospodársku krízu a sankcie – a preskúmať, ako najúspešnejšia venezuelská komúna čelí súčasnej multikríze. Vydali sme sa na náročnú cestu (nedostatok benzínu zmenil päťhodinový výlet na celodennú odyseu), aby sme sa porozprávali s El Maizalovými ostrieľanými komouardmi o tom, ako vidia situáciu v krajine, o riešeniach, ktoré sa naučili na základe skúseností a budúcnosť, ktorú plánujú pre obliehanú krajinu.
V prvý tejto trojdielnej série sme hovorili s El Maizal communards o vplyve sankcií a kreatívnych riešeniach, ktoré použili počas blokády. Druhá časť preskúmali nové výrobné stratégie obce a úlohu politickej formácie v projekte. Tu, v tretej časti, komunardi hovoria o vnútorných rozporoch Bolívarovského procesu a dôležitosti budovania spojenectiev medzi revolučnými organizáciami, aby sa zachoval Chávezov socialistický projekt pri živote.
Vnútorné rozpory: reformizmus vs. ľudová moc
Jennifer Lemus: Ak by to bolo potrebné, položili by sme život za Chávezov projekt, za komúnu. Budovanie obce bráni mnohým prekážkam. Sankcie sú dôležitou prekážkou, no môže ňou byť aj štát. Pre nás „komúna“ nie je prázdne slovo alebo niečo, o čom sa len tak hovorí medzi štyrmi stenami. Obec je vybudovaná skutočnou prácou. Komunita vzniká, keď si zašpiníme ruky a zorganizujeme... ale zdá sa, že niektorí ľudia tomu nerozumejú!
Aby komunálny projekt rástol, musíme budovať spojenectvá, čo robíme s Communard Union. Musíme osloviť každý kút krajiny a pracovať s potenciálom každej obce. Musíme rozvinúť politickú, ekonomickú a sociálnu silu, aby nič nezlomilo komunálny projekt.
Nedovolíme, aby nám niekto vzal náš sen... Tento záväzok prichádza s mnohými obeťami.
Yohander Pineda: Niekedy sa stretávame so sektormi štátu a vlády. Napríklad, keď sme prevzali Porcinos del Alba, minister poľnohospodárstva nebol vôbec šťastný. prečo? Pretože jeho plánom bolo sprivatizovať chov ošípaných a odovzdať ho spoločnosti El Tunal [súkromný agropriemyselný konglomerát]. Ale boli sme odhodlaní nechať Porcinos vyrábať pre ľudí.
V dôsledku tohto prevzatia došlo k určitým následkom, vrátane prudkého poklesu nášho prístupu k semenám a iným vstupom potrebným na ročnú produkciu kukurice v obci. V skutočnosti naša plocha pestovania kukurice za posledné roky klesla z 1000 na 300 hektárov.
Neústupnosť inštitúcií nás prinútila obrátiť sa na čierny trh, aby sme získali hnojivo... a Ángel [Prado] a ďalší boli kvôli tomu v roku 2018 nakrátko zavretí! To bolo naozaj šokujúce, pretože všetko, čo sme chceli, bolo pokračovať vo výrobe a čierny trh bol jediný spôsob.
Windely Matos: Je dobre známe, že tu, na tomto území, sú dva póly chavismu. V miestnej samospráve existuje chavistická tendencia, ktorá kladie všetky druhy prekážok komunálnemu rozvoju. Vlastne nielen prekážky, niekedy je to obyčajná sabotáž.
Pred mnohými rokmi Chávez predvídal, že bude existovať odpor voči zmenám. Teraz je boj v Simón Planas [obec El Maizal]. Komunardi sa zúčastnili rôznych volebných súťaží a my sme vždy vyhrali, no niektoré z našich víťazstiev boli vytrhol preč od nás.
Aj keď zastupovanie v samospráve nie je naším hlavným cieľom, už máme kandidáta na post primátora, pretože si myslíme, že naša osoba na radnici nám môže pomôcť presadiť komunálne mesto… Komunálne mesto berieme veľmi vážne, keďže Chávez znova a znova hovoril o potrebe rozísť sa s logikou kapitálu prostredníctvom združenia komún.
Rozpory medzi obcou a vládnymi inštitúciami nie sú len lokálne. Blokáda a sankcie zasiahli veľkú ranu, ale korupcia a reformizmus škodia aj nám a takéto praktiky sú v rozpore s komunálnym projektom na všetkých úrovniach.
Napriek tomu je naša morálka veľmi vysoká. El Maizal ukazuje, že komúna nie je nejakou nedosiahnuteľnou utópiou, ktorú si Chávez vysníval, že je možné vybudovať fungujúcu komúnu. Cesta z krízy vedie cez komúny.
Ángel Prado: Myslíme si, že vláda v súčasnosti predstavuje sporný terén. Buď bude riadená buržoázie a bankári – ktorí tvrdia, že sú záchrancami krajiny – alebo my, ľudia Chavistov, presadíme svoju agendu. Len tak môžeme zabrániť tomu, aby sa vláda nezvratne obrátila na súkromný sektor. Ak by sa to stalo, prišlo by to s masívnou privatizáciou a znamenalo by to koniec Chávezovej politiky suverenity. Preto budeme komunálny projekt v prípade potreby brániť aj životom.
Musíme sa spojiť, aby sme zabránili reformistickým sektorom, tým, ktorí popierajú potenciál Chávezovej komúny, určovať program. Musíme bojovať a bojovať, aby komúna zostala ústredným bodom národného projektu. Preto je potrebný spoločný program boja a práve tu prichádza do úvahy Únia komunárov.
Na konci dňa je to tá istá stará otázka: chceme reformovať systém alebo chceme veci naozaj zmeniť? Ak naozaj chcete veci zmeniť, musíte odovzdať moc ľuďom. Inými slovami, keď je cieľom socializmus, nejde o to, aby sa moc odobrala jednej skupine a dala sa inej. Nie, moc musí byť v rukách ľudia. To má politické aj ekonomické dôsledky.
V skutočnosti je jedným z najväčších Chávezových úspechov to, že si neudržal moc. Namiesto toho to decentralizoval. Vláda môže vyzerať veľmi dobre: môže ľuďom dodávať vrecia s jedlom, maľovať ich domy, dláždiť ulice... a udržiavať ľudí pasívnych. Chávez všetku túto podporu podporil, no zároveň povedal, že to nestačí. Povedal, že ľudová organizácia je potrebná na prekonanie nespravodlivého systému. Chávez to teda nebol reformačné!
Aliancie pre prežitie a budovanie hegemónie
Komunardi v El Maizal veria, že komunálne projekty by nemali byť izolované, ako socialistické ostrovy v kapitalistickom oceáne. Preto sledujú rôzne spojenectvá a budujú ich Communard Union, celoštátne združenie komunálnych iniciatív.
Prado: Aliancie sú pre nás veľmi dôležité. Patria k nim tí, ktorí sú vo vláde a so sesterskými komúnami, naši baskickí a argentínski súdruhovia a ďalšie organizácie ako Hnutie bezzemkov – [brazílsky roľník] organizácia, ktorá nás veľa naučila.
Na poliach obce rastú krásne riadky kukurice. Ako sa nám to podarilo? Uzavreli sme zmluvu s drogovým dílerom alebo s diablom? Nie, bolo to spojenectvo, ktoré sme uzavreli s vládou. Podarilo sa nám vysadiť nejakých 300 hektárov, čo je menej ako po minulé roky, ale stále je to dôležité.
Skutočnými silami za úrodou kukurice sú však traktoristi, ľudia, ktorí varia jedlo pre robotníkov, tí, ktorí robia bezpečnosť, tí, ktorí sa starajú o vstupy a riadia komunálnu banku. Tohtoročná úroda kukurice prosperuje, pretože sme sa o prírodných hnojivách dozvedeli od našich priateľov z MST. Produkovať kukuricu uprostred blokády si vyžaduje veľa ľudí a veľa úsilia a budovanie aliancií je čoraz dôležitejšie.
El Maizal však neinvestuje svoje zdroje len interne. Zaviazala sa tiež pomáhať iným obciam. Len pred dvoma týždňami naše nákladné auto dopravilo 70 vriec semien – semien vyrobených tu, v našom laboratóriu – do desiatich obcí vo východnej Venezuele. A nepodelili sme sa len o semená, ale aj o technické zručnosti.
Zdieľali sme naše zdroje s mnohými ďalšími organizáciami: niektoré z našich ošípaných odišli do komúna El Panal v 23 de Enero [Caracas]. Kukuričnú múku sme dodali do Gmina Altos de Lídice tiež. Oni nám zase dodali tričká. Kukuričnú múku sme tiež vymenili za čokoládu a kávu s Gúna Che Guevara v Meride.
Praktiky solidarity sú v kontexte krízy na vzostupe... V tejto ťažkej situácii sme sa naučili veľa vecí, vrátane dôležitosti zdieľania našich zdrojov s ostatnými. Robíme tak s cieľom pritiahnuť do komunálneho projektu viac ľudí.
Ľudia sú tu veľmi nábožensky založení a môžu tvrdiť, že praktizovanie solidarity je Božím darom, ale je to aj niečo, čo sme sa naučili od Cháveza. S ním sme pochopili, že keď sme konfrontovaní s kapitalizmom a imperialistickým drancovaním, budovanie solidárnych vzťahov je veľmi dôležité. Z tohto dôvodu, dokonca aj v malom meradle – sedemdesiat vriec semien naraz – posielame od El Maizal „posolstvo Chavisty“ pre spoločný život, pre nádej. Americký imperializmus nemôže uhasiť maják našej solidarity.
Naše úsilie vybudovať úniu Communard má veľa spoločného s uvedomením si, že nie je možné ísť sami... ale len s veľkou solidaritou a vzájomnou podporou a uznaním.
Výbava: Z únie Communard sa stáva dôležitý projekt. Pomohlo to stabilizovať našu situáciu tu. Únia sa zrodila, aby spojila obce so skutočnou prácou, obce, ktoré budujú alternatívy po celej krajine.
Pred vznikom Komunardskej únie sme sa cítili sami... Niekedy sme sa sami seba pýtali: sme jediní, kto verí v Chávezov sen o komunálnej spoločnosti? Teraz vidíme, že nie sme sami. V celej krajine sú ľudia, ktorí sú rovnako oddaní budovaniu komunít.
Chávez často hovoril o potrebe a jednotný systém komún, združenia alebo federácie komún. S Úniou Communard, ktorá je politickým a sociálnym projektom, sa na národnej úrovni formuje komunálny horizont.
Prado: Communard Union je organizácia, ktorá združuje obce a komunálne projekty z celej krajiny. Pracovali sme na ňom posledné dva roky a dnes zahŕňa 40 alebo 50 komunálnych projektov z rôznych regiónov krajiny – od oblasti rovín po Andy, od strednej Venezuely po východ krajiny. Niektoré z týchto projektov sú pokročilejšie ako iné. Niektorí sú dobre etablovaní a iní ešte len začínajú, ale všetci sú odhodlaní realizovať Chávezov sen.
Únia Communard má teraz dočasnú skupinu hovorcov s veľkou morálnou autoritou. Vytvorila aj pracovné brigády mladých ľudí – niektoré zamerané na boj o pôdu, iné na vzdelávacie projekty či právne otázky. Tieto dobrovoľné brigády cestujú po krajine, aby pomáhali komunálnym projektom spojeným s Úniou.
Únia Communard má plán, ako napredovať, a niektoré dobre definované politické usmernenia. Diskutovali sme o charaktere, ktorý by mali mať obce zúčastňujúce sa v Únii, o druhu vedenia, ktoré potrebujú, a o dôležitosti rozvoja ich výrobných schopností.
Každá obec napojená na Úniu potrebuje mať efektívne výrobné procesy a musí podporovať politickú a ideologickú formáciu svojich členov, aby vedenie nepohltila moc.
V Communard Union si vážime ochotu bojovať. Sme presvedčení, že komunálny projekt sa nepohne dopredu bez námahy a vieme, že uvažovať o štáte macošsky je v rozpore s komunálnym projektom. Boj je neustály a opakovaný: aby sa veci zmenili ľudia musí pracovať, organizovať a dávať o sebe vedieť. Potom sa cyklus začína znova: pracovať, organizovať a dávať o sebe vedieť.
Silná, nesektárska únia Communard je dôležitá, pretože nechceme, aby bankári boli tí, ktorí rozhodujú o hospodárskej politike krajiny. Veríme, že venezuelský ľud – a nie bankári – by mali definovať osud krajiny... Ale to sa stane len vtedy, ak sa spojíme, zorganizujeme a budeme tvrdo pracovať.
Chávezov sen o komúne
Zosnulý prezident videl město ako projekt s národnou projekciou a kľúčom k socialistickej transformácii. Hoci sa zdá, že jeho vízia stratila pôdu pod nohami vo venezuelskej štátnej politike, El Maizalovi komunardi sa snažia udržať ju pri živote.
Výbava: El Maizal je živým dôkazom toho, že Chávez sa pri stávkovaní na komúnu nemýlil. Zamyslite sa nad týmto: ak by bolo vo Venezuele 3000 aktívnych obcí, z ktorých by každá vlastnila, ako my, asi 600 kusov dobytka, množstvo ošípaných a 300 hektárov kukurice spolu s trochou fazule a kávy, potom by sankcie skutočne neobmedzovali naše jedlo. zásobovanie. To je dôvod, prečo hádžeme svoj údel s Úniou Communard: iba organizovaným ľudia dokáže vyriešiť svoje problémy.
Ak budeme organizovať, vyrábať, učiť a učiť sa, priblíži to Chávezov sen k naplneniu. Myslím si, že El Maizal ukazuje, že je to možné a že komúna je jediný spôsob, ako skutočne uspokojiť potreby ľudia a budovať socializmus. Žiaľ, sú tu nejaké politické prúdy, ktoré pracujú na zničení komúny, pretože vedia, že by to podkopalo starý, buržoázny štát. Pre nás je Chávezov projekt živý a my ho budeme obhajovať a ctiť svojimi životmi.
Prado: Pri vchode do El Maizal Commune uvidíte veľký billboard s dvoma prezidentmi. Chavez je na koni. Bude tam 500 rokov!
Chavismo vnímame ako niečo veľmi naše. Existujú rôzne chavistické tendencie, všetky sa snažia privlastniť si historickú postavu, ale Chávez patrí všetkým. Môže to byť trochu ako Argentína, kde je prvý, druhý a tretí Perón. Chávez z El Maizal je Komuna-alebo-nič Chavez. Obhajujeme obec a dávame jej čestné miesto v našej praxi. To je raison d'etre únie Communard.
Veríme, že komúna je hlavným nástrojom, ktorý po sebe Chávez zanechal. Je to nástroj pre masy robiť politiku a participovať. Ak by komúna nedávala zmysel, ľudia by sa jej nechopili ako niečoho, čo im patrí, a nesnažili by sa byť jej hovorcami. Navyše, viceprezident PSUV [Diosdado Cabello] by nás nenavštívil, ako to urobil pred mesiacom.
Komunita je niečo, čo nám umožňuje participovať, je to nástroj boja. Komunita je projekt, ktorý ľudia stavajú vlastným úsilím. Ľudia cítia, že je to niečo nové, čo vytvorili.
Venezuelský ľud nedovolí tejto vláde alebo inej vláde stáť v ceste myšlienke, že ľudia môžu mať svoje vlastné inštitúcie, svoje komúny a svoje priestory, ktoré ponúkajú blahobyt, kde sa môže prejaviť ich kreativita. V tomto zmysle sa El Maizal stal malým príkladom hodný nasledovania, stal sa akýmsi majákom.
Josué Silva: Chávez nás naučil dôležitosť suverenity... Možno sme sa však nepoučili celú lekciu. Blokáda nás zasiahla tvrdo, veľmi tvrdo, ale ak by sme sa zamerali na potravinovú sebestačnosť, ako to chcel Chávez, krajina by nebola tam, kde je. Som hrdý na to, že som súčasťou El Maizal, že som súčasťou projektu, ktorý berie Chávezov odkaz vážne. Preto znova a znova hovoríme, Komunita alebo nič!
Prado: Ak sa v našej histórii vrátime o 200 rokov späť, vidíme, že mnohí Bolívarovi nerozumeli a postavili sa proti nemu. Myslím si, že to isté sa deje s Chávezom: keď povedal, že historickou témou boli komúni a že komúna bola hlavným stavebným kameňom socializmu. Veľa ľudí z ľavice to nepochopilo. Avšak tak, ako história ukázala, že Bolívar mal pravdu, myslím si, že rovnako ukáže, že pravdu mal aj Chávez.
Chávezovo myslenie sa časom vyvíjalo. Začal s družstvami, ale potom si uvedomil, že družstvá zachovávajú logiku súkromného vlastníctva. Chávez teda začal hľadať formu založenú na spoločenský majetok, a tak vznikla obec.
Komunálny projekt je o tom, čo nazývame „teritorializácia“. Cieľom je priniesť politiku do komunity. Politika, ktorá zahŕňa pozície vo vláde, je prechodná, ale barrio a obec bude existovať aj naďalej. Takže komúna je o spolitizovaní tých území.
Ak by El Maizal bol jednoducho družstvo, prebytok by sa vrátil do výrobných jednotiek tu alebo by sa rozdelil medzi členov družstva. Ale nie je to tak. Namiesto toho, keďže El Maizal je komúna, prerozdeľujeme prebytok prostredníctvom rôznych sociálnych kanálov a možno ho dokonca použiť na podporu výroby v iných obciach. Preto si myslíme, že komúna je kľúčom k budovaniu socializmu: stojí na zemi, zahŕňa sociálne základy a ide o samosprávu.
Obec by nemala byť ostrovom. Ak sa pozriete na Chiapas [v Mexiku], je to úžasný projekt pre suverenitu, samosprávu a sebaobranu. Zapatistov veľmi obdivujeme, no bohužiaľ sú príliš ostrovtipní. Naproti tomu Chávez koncipoval komúnu ako národnú projekciu.
To je dôvod, prečo naše zameranie nie je len interné: budujeme aj priestory jednoty, ako je Únia Communard. Vytvárame spojenectvá a zúčastňujeme sa volebných procesov, aby sme mohli prevziať kontrolu nad existujúcimi priestormi moci. To všetko by, samozrejme, neznamenalo absolútne nič, keby samospráva a sociálna produkcia neboli jadrom nášho projektu.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať