V mnohých mainstreamových médiách sa anarchizmus nedávno spájal s Johnom Zerzanom. V mojom poslednom komentári ZNet (anarchizmusNamiesto toho som navrhol, že anarchizmus by sa mal spájať s identifikáciou štruktúr autority, hierarchie a nadvlády počas života a s ich spochybňovaním, ak to podmienky a hľadanie spravodlivosti dovoľujú. Anarchizmus by sa snažil odstrániť podriadenosť založenú na politickej a ekonomickej moci, mocenské vzťahy medzi mužmi a ženami a medzi rodičmi a deťmi, moc medzi kultúrnymi komunitami, moc nad budúcimi generáciami a mnoho iného. Potom som navrhol, že z toho vychádzajú rôzne smery aktivizmu. Tvrdil som, že jeden z vyššie uvedených smeroval k odmietnutiu technológie, inštitúcií a reforiem ako takých. Tvrdil som, že druhý sa snaží rozšíriť koncepčnú základňu anarchizmu, aby lepšie porozumel mimopolitickým dimenziám života, rozvinul zdravú víziu a vypracoval a získal nereformné reformy, ktoré zlepšujú súčasné životy ľudí a ďalej posilňujú budúce boje. vedúce ku konečným cieľom.
Urobil som túto diferenciáciu a pevne som sa rozhodol pre druhý prístup bez toho, aby som menoval obhajcov jedného z nich, pretože som sa chcel vyhnúť diskusii o jednotlivých ľuďoch a namiesto toho sa zamerať na nápady a voľby. Niektorí sa však domnievali, že som sa mýlil, keď som kritizoval trend – „nie tak žiaduci anarchizmus“ – bez toho, aby som uviedol dôkaz o jeho skutočnej existencii a nepreskúmal jeho skutočné sebareprezentácie.
Dobre, najviditeľnejším obhajcom a príkladom toho, čo som nazval „nie tak žiadúci anarchizmus“, je John Zerzan. Samozrejme, v tábore sú aj iní ľudia, ale držať sa Zerzanovej práce by malo bohato ukázať aspoň tie najpropagovanejšie argumenty za pozíciami, proti ktorým som reagoval.
Zerzan začína anarchistickým odmietnutím všetkých autoritárskych obmedzení ľudského blahobytu a rozvoja. To je, samozrejme, obdivuhodné, ale kde končí?
No, Zerzan odmieta technológiu ako takú. Odmieta všetky inštitúcie, ktoré rozlišujú rôzne úlohy a zodpovednosti pre rôznych aktérov, čo sú všetky inštitúcie ako také. Odvodene prispieva k odmietnutiu myšlienky všetkých reforiem, pretože žiadna inštitúcia nie je hodná vylepšenia, takže žiadne vylepšenia nie sú hodné našej doby. Ale aj mimo týchto troch tém mojej poslednej eseje Zerzan tiež odmieta jazyk, matematiku a dokonca aj počítanie položiek alebo registráciu plynutia času. Myslím si, že všetky tieto odmietnutia opakujú tú istú chybu, ktorú robia aj iní odporcovia všetkých technológií, všetkých inštitúcií a všetkých reforiem, hoci Zerzan to robí veľmi neúnavne. Pozrime sa.
Zerzan nám hovorí, že „technológia nikdy nebola neutrálna, ako nejaký diskrétny nástroj, ktorý sa dá oddeliť od kontextu. Vždy sa zúčastňuje a vyjadruje základné hodnoty sociálneho systému, v ktorom je zakotvený. Technológia je jazyk, štruktúra, stelesnenie spoločenských usporiadaní, ktoré drží pohromade.“ To je neodškriepiteľné, hoci to zanedbáva ďalší bod, ku ktorému sa Zerzan nikdy nevracia. Áno, technológie nesú značku spoločnosti, v ktorej sa narodili a v ktorej sa používajú. Ako by to mohlo byť inak? Technológie však nielen odrážajú atribúty týchto spoločností vrátane ich najhorších, ale často spĺňajú aj skutočné potreby a rozširujú skutočný potenciál. Získate teda elektrické kreslá na zabíjanie ľudí a montážne linky, aby ste ich obmedzili, ale získate aj teplé oblečenie, ktoré si ľudia môžu obliecť, a penicilín na zvýšenie ich dlhovekosti.
Zerzan hovorí, že technológie sú kontextové a samozrejme sú. Vznikajú v nejakom sociálnom prostredí. Vyrábajú sa v ňom, alebo možno iné. Používajú sa v ňom alebo možno tretina. Technológie nevznikajú spontánne z ničoho bez rodokmeňa a odtlačku. Technológie sa nevyužívajú ani v sociálnom vákuu. Zerzan má pravdu v tom, že každá technológia, či už ceruzka alebo šnúrka do topánok, tým menej riadená strela alebo montážna linka, nesie spoločenský nápis nesúci v sebe rôznorodé odtlačky motívov jej koncepcie, výroby a využitia, z ktorých časť vo všeobecnosti odráža obrana spoločenských elít, ale ich ďalšia časť často odráža plnenie potrebných funkcií. Mali by sme preto očakávať, že technológie koncipované, vyrábané a využívané vo feudálnych časoch sa budú líšiť od tých v praveku alebo od tých v časoch kapitalizmu. Takže je to elementárne.
Zerzan však ide ďalej do bodu, ktorý nie je vôbec elementárny. Hovorí: „Myšlienka, že [technológia] je neutrálna, že je oddeliteľná od spoločnosti, je jednou z najväčších dostupných lží. Je zrejmé, prečo tí, ktorí bránia high-tech smrteľnú pascu, chcú, aby sme verili, že technológia je nejakým spôsobom neutrálna.“ Myslím si, že toto je neúprimné mávanie rukou, inak to svedčí o obrovskom zmätku.
To znamená, že keď niekto povie, že technológia ako taká je neutrálna, samozrejme tým myslí, že technológia svojou vnútornou logikou nemusí slúžiť len dominantným elitám. Technológia môže slúžiť akémukoľvek volebnému obvodu vrátane širokého obyvateľstva. Technológia môže vzniknúť v akomkoľvek sociálnom prostredí a systéme a môže vykonávať rôzne úlohy, ktoré môžu byť prospešné alebo hrozné, humánne alebo kruté, oslobodzujúce alebo skľučujúce. Technológia nie je nevyhnutne prehistorická, feudálna alebo kapitalistická, alebo čokoľvek iné, ako vždy produkt ľudského dizajnu a práce, a to, že má ľudský pôvod, neukladá technológii žiadny konkrétny sociálny smer, žiadnu univerzálnu sociálnu pečať. Zerzan si správne všimne, že naše súčasné technológie zapuzdrujú sily, ktoré v našich spoločnostiach pôsobia. Nesprávne však dospel k záveru, že všetka technológia musí byť navždy a vždy taká, aká je naša teraz. Preto nie je pravda, že ak sa nám teraz nepáčia konkrétne príklady našej technológie, aby sme sa ich zbavili, musíme vydať všetku technológiu ako takú.
Najzrejmejším spôsobom, ako rozpoznať neoprávnený skok v tvrdení Zerzana, je poznamenať, že bez technológie by ľudia nemali žiadne oblečenie, žiadny zdroj energie mimo svojich vlastných svalov a dokonca ani poľnohospodárstvo na obnovu svojich svalov. Život by bol brutálny, izolovaný a krátky. Choroba by sa rozmohla. Komunikácia, mobilita, vedomosti, hudba, umenie, hra a takmer všetko ostatné by boli prísne obmedzené. To samo osebe by malo samozrejme uzavrieť prípad, že eliminácia technológie ako taká nie je spôsob, ako sa vyhnúť neduhom škodlivých technológií. Ale ďalší spôsob, ako vidieť pointu, spočíva v skúmaní Zerzanovej logiky.
Predpokladajme, že by som chcel povedať, že všetky ľudské myšlienky, všetky ľudské prejavy, emócie a dokonca aj pohyb, prejavujú odtlačok spoločnosti, v ktorej sa vyskytujú. To je určite rovnako pravdivé, ako keby sme povedali, že každá technológia nesie takýto spoločenský odtlačok. Tak čo teraz? Sledujem Zerzana, aby som zo skutočnosti, že je vtlačený – ako je tomu v technológii – vyvodil, že všetky ľudské myšlienky, prejavy, emócie a dokonca aj pohyb musia vždy stelesňovať skľučujúce atribúty, takže by som ich mal všetky odmietnuť rovnakým spôsobom, ako hovorí Zerzan treba odmietnuť technológiu? Alebo tvrdím, že v žiaducom sociálnom prostredí (a do istej miery aj v nežiadúcich) má ľudské myslenie, vyjadrovanie, emócie a dokonca aj pohyb tiež úžasné a podstatné atribúty, ktoré určite nechceme odmietnuť, a ktoré v dobrom prostredí definujúce črty sa môžu stať v drvivej väčšine pozitívne, takže predstava ich odmietnutia je úplne smiešna? Preferujem tú druhú logiku, a to pre ľudské vlastnosti aj pre technológie.
Zerzan naopak dôsledne uprednostňuje predchádzajúcu logiku. Jeho chybou je, že si správne všíma rôzne hrozné technológie, ale potom nesprávne pripisuje problém, ktorý predstavujú, nie premenlivým sociálnym štruktúram a inštitúciám, ktoré nám vnucujú zlé vlastnosti technológií a zlé technológie, ale celej kategórii technológií ako takých. Všadeprítomný prejav tohto skoku od nemilosti príkladov niektorej kategórie k odmietnutiu celej kategórie by viedol k odmietnutiu takmer všetkého, čo je sociálne alebo inak výsledkom ľudskej výmeny a myslenia, čo sa však v súčasných spoločnostiach objavuje s hroznými aspektmi, a teda by znamená chcieť, aby sa ľudia vrátili do stavu pred ľudstvom. Je úžasné, že Zerzan sleduje presne túto trajektóriu.
Zerzan teda ponúka, že „moja pracovná hypotéza je, že deľba práce vytvára hranicu [medzi žiaducou prehistóriou a všetkým odvtedy] so strašnými dôsledkami, ktoré sa rozvíjajú zrýchleným alebo kumulatívnym spôsobom. Špecializácia rozdeľuje a zužuje jednotlivca, prináša hierarchiu, vytvára závislosť a pôsobí proti autonómii.“ A pokračuje odvodením, že „nástroje alebo úlohy, ktoré zahŕňajú deľbu práce, vedú k rozdeleným ľuďom a rozdelenej spoločnosti“.
To znamená, že opäť Zerzan ťahá čiastkové pravdy do nehoráznych záverov. Samozrejme, typické firemné rozdelenie práce znižuje a dokonca ničí individuálny a sociálny potenciál. Zerzan napríklad poukazuje na to, že „prvý „prelom“ bol pre mňa z hľadiska priemyselnej revolúcie v Anglicku. Konkrétne sa ukázalo, že továrenský systém bol z veľkej časti zavedený ako prostriedok sociálnej kontroly. Rozptýlení remeselníci boli zbavení svojej autonómie a zhromaždení v továrňach, aby boli zbavení kvalifikácie a disciplíny. To ukazuje, že technológia nebola vôbec „neutrálna“. Možno sa Zerzan prvýkrát stretol s brilantným vyjadrením takýchto myšlienok pred štvrťstoročím na tých istých miestach, ako som to urobil prvýkrát, napríklad v nádhernej eseji Stevena Marglina „Čo robia šéfovia?“ alebo v práci Harryho Bravermana Monthly Review. Ale ak áno, unikol mu kľúčový poznatok, že nanútená deľba práce slúžila špecifickým sociálnym vzťahom a elitám a že problémom, ktorý trpelo ľudstvo, nebolo to, že rôzni ľudia robili rôzne úlohy ako také, ale konkrétne obmedzené kombinácie úlohy, ku ktorým bola väčšina ľudí nútená, ako aj to málo, čo za to dostali.
Zerzan má, samozrejme, pravdu, že (korporátne, sexistické a rasistické) deľby práce posilnili hierarchiu, vynútili závislosť a bránili autonómii. A samozrejme mnohé inštitúcie začleňujú túto škodlivú deľbu práce, a preto si zaslúžia odmietnutie. Okrem toho však prakticky všetky inštitúcie zahŕňajú úlohy, ktoré diverzifikujú úlohy a zodpovednosti ľudí. Preskočiť od správneho a známeho pochopenia, že niektoré deľby práce sú hrozné, takže inštitúcie, ktoré ich stelesňujú, sú nedôstojné, k tvrdeniu, že žiadna deľba práce sa nedá dodržať, a teda všetky inštitúcie sú nehodné, hovorí, že každý jednotlivec musí v r. v podstate buď robí všetko pre seba, alebo sa aspoň náhodne chopí vykonávania tej a tej úlohy bez trvalej inštitucionálnej koordinácie s ostatnými. Odmieta roly ako také a vedie k protiinštitucionálnemu, antisociálnemu a myslím si, že v konečnom dôsledku aj protiľudskému postoju. Takže namiesto samotného odmietnutia zavedenej deľby práce, ktorá je v rozpore s našimi ašpiráciami, čo by bolo v poriadku, Zerzan tvrdí, že všetky deľby práce akéhokoľvek druhu musia zmiznúť.
Mali by sme odmietnuť deľbu práce, ktorá mnohých odsúva na poslušnosť a hlúpu nudu, a zároveň privilegovať zopár elitných skupín prostredníctvom posilňovania a angažovanosti? Samozrejme. S týmto Zerzanom a pravdepodobne súhlasím. Ale spôsob, ako to urobiť, nie je nechať každého robiť všetko bez rozdielu medzi zodpovednosťami rôznych ľudí. Spôsob, ako to urobiť, je neignorovať, že ľudia majú rôzne chute a sklony, ktoré chcú právom vyjadriť vo svojich činoch. A nie je to preto, aby sme sa zriekli zbierania hodnotných ziskov, ktoré môžu vzniknúť využívaním schopností a školení. Prečo vyhadzovať dieťa produktivity a individuality/rozmanitosti spolu s vodou odcudzenia/hierarchie? Prečo nerozdeliť úlohy na pracovné miesta, ktoré sú vyvážené z hľadiska posilnenia postavenia a implikácií na kvalitu života (aby sa eliminovala hierarchia), a ktoré sa spravujú samostatne (aby sa eliminovalo odcudzenie), aj keď rešpektujú aj osobný vkus rôznych aktérov? Zbavte sa aspektov, ktoré vyvolávajú hierarchiu/odcudzenie – vodu do kúpeľa – samozrejme. Venujte však napĺňajúcu a prospešnú pozornosť preferenciám rôznych ľudí a využívaniu rozmanitosti na zväčšenie šírky našich kolektívnych skúseností a tiež zvýšenie výkonu a zníženie potrebnej práce.
Prečo teda Zerzan predstavuje problém ako žiadna deľba práce verzus zlá deľba práce (a podobne ako žiadna technológia verzus zlá technológia), skôr ako zlá deľba práce verzus dobrá deľba práce (alebo ako zlá technológia verzus dobrá technológia)? Jedným z možných myšlienkových smerov, ktoré by niekoho viedli k navrhnutiu takýchto obmedzujúcich polarít, by bolo všimnúť si jednu vec, ktorú majú všetky deľby práce (a všetky technológie) spoločnú, a to, že sú ľudským a spoločenským výtvorom, a rozhodnúť sa, že táto spoločná vlastnosť je akosi nevyhnutne infikuje ich škodlivými aspektmi. Nie som si istý, či tomu Zerzan verí, ani si nie som istý, či na tom veľmi záleží, pretože v každom prípade je to zamýšľané alebo nie praktické a intelektuálne dôsledky jeho postoja. Zerzan teda hovorí: „Zdá sa evidentné, že industrializácie a tovární sa nemožno zbaviť okamžite, ale rovnako jasné je, že ich likvidácia musí byť presadzovaná so všetkou vervou, ktorá stojí za náporom vypuknutia. Takéto zotročenie ľudí a prírody musí navždy zmiznúť, takže slová ako výroba a hospodárstvo nebudú mať žiadny význam.“ Inými slovami, musíme nielen odstrániť zlú ekonomickú aktivitu, ktorá nás rozdeľuje do nerovných tried, alebo nás vykorisťuje, alebo nás ničí, alebo ktorá nás degraduje, s čím určite súhlasím, ale musíme odstrániť aj ekonomickú aktivitu. tout court. Zdá sa, že ľudské artefakty musia odísť. Rovnako ako pri technológii a deľbe práce, aj pri ekonomike ako celku sa musíme rozhodnúť pre všetko alebo nič. Už žiadna výroba pre Zerzan. Už žiadne pracoviská. A čo dáme na ich miesto? Zdá sa, že hľadanie potravy, pretože to nenesie žiadnu známku špeciálne ľudského vynálezu. Zerzan teda odmieta nástroje a úlohy, technológie a inštitúcie, dokonca aj výrobu a ekonomiku, no prekvapivo to nekončí. Zavádza túto líniu myslenia až k jej konečným cieľom, ďaleko za zmätkami „nie tak žiaduceho anarchizmu“, o ktorých som hovoril v minulej eseji.
Zerzan napríklad odmieta dokonca aj jazyk. Hovorí nám, že v „procese transformácie všetkej priamej skúsenosti na najvyšší symbolický výraz, jazyk, monopolizuje život. Podobne ako ideológia, jazyk skrýva a ospravedlňuje, čo nás núti pozastaviť sa nad našimi pochybnosťami o jeho nároku na platnosť. Je to koreň civilizácie, dynamický kód civilizačnej odcudzenej povahy. Ako paradigma ideológie stojí jazyk za všetku masívnu legitimáciu potrebnú na udržanie civilizácie pohromade. Zostáva nám objasniť, aké formy rodiacej sa nadvlády viedli k tomuto ospravedlneniu a k nevyhnutnosti jazyka ako základného prostriedku represie.“ Problémom je teraz civilizácia... to znamená, že ľudia sú zapletení do sociálnych usporiadaní, ktoré si sami vytvorili, aby umožnili každému žiť svoj život tak, ako chcú, bez toho, aby museli pôsobiť atomisticky alebo v opozícii voči všetkým ostatným. Keďže slová sú veľkou súčasťou lepidla takýchto aranžmánov, hovorí Zerzan, radšej sa ich zrieknime, než sa pokúšame naplniť ich potenciál.
„Slová prezrádzajú smútok; slúžia na nasávanie prázdnoty nespútaného času. Všetci sme mali túžbu zájsť ďalej, hlbšie ako slová, pocit, že chceme mať hotovo len so všetkými rečami, s vedomím, že možnosť žiť súvisle vymazáva potrebu formulovať súdržnosť,“ hovorí Zerzan. A samozrejme, že človek nechce žiť len slovami, samotným chlebom, ani technológiou, ani ničím iným. Ale to nie je to isté, ako chcieť sa úplne vzdať každého. Rovnako samozrejme smútok vyjadrujeme slovami, ale aj skutkami a citmi. Máme tak odsunúť na smetisko nielen slová, ale aj činy a city? A vedomie je určite tiež často hrádzou existujúcich útlakov. Vedomé niekedy prejavuje smútok a často sa používa autoritatívnym spôsobom. Poďme tiež lobotomizovať. Čo tak povedať, prečo si nevšimnúť, že pohlavný styk bol veľmi často plný bolestivých dôsledkov, nehovoriac o priamom porušovaní práv, a v podstate až doteraz v dejinách takmer všeobecne s asymetriou moci? Prečo nezavrhnúť aj sex? Krátko nato už nebudú žiadni ľudia, a Zerzan má pravdu, ani žiadne ľudské utrpenie. Zdá sa mi, že Zerzanovou agendou alebo nádejou, ktorá skončí tesne pred samovraždou tohto druhu, je to, že by sme mali ukončiť deľbu práce, odmietnuť technológiu, zbaviť sa inštitúcií, umlčať jazyk, odstrániť čísla, odmietnuť čas a možno rozdávať vedomie – hoci nie reprodukciu. – návrat k pravekým vzťahom. A mainstreamové médiá tvrdia, že Zerzan je príkladom anarchizmu. Niet divu.
Myslíš, že preháňam? Veď posúďte sami. Zerzan hovorí: „Moja predbežná pozícia je taká, že iba odmietnutie symbolickej kultúry [teda jazyka] predstavuje dostatočne hlbokú výzvu tomu, čo z tejto kultúry pramení.“ Teda: odmietnuť jazyk. Alebo „len politika, ktorá ruší jazyk a čas a je tak vizionárska až do zmyselnosti, má nejaký význam“. Nielen jazyk, ale aj čas. Slovné hračky sú dobré a vhodné na provokatívne alebo estetické cvičenia alebo zábavu. Ale Zerzan tvrdí, že spochybňuje realitu, ktorá ničí ľudské životy. To so sebou nesie zodpovednosť, zdá sa mi, venovať sa realite.
Zerzan tiež odmieta čísla. Aby vysvetlil prečo, hovorí nám, že „Euklides vyvinul geometriu – doslova „meranie pôdy“ – na meranie polí na účely vlastníctva, zdanenia a prideľovania otrockej práce. A: „Keď si členovia veľkej rodiny sadnú k večeri, hneď bez počítania vedia, či niekto nechýba. Počítanie sa stáva nevyhnutným len vtedy, keď sa veci homogenizujú.“ Môže to byť vážne? Očividne áno. Myšlienkový vzorec je už teraz známy. Zerzan správne poznamenáva, že čísla môžu byť použité škodlivým alebo odcudzujúcim spôsobom a slúžiť autorite a moci. Každý by dospel k záveru, že v niektorých veciach je nám lepšie bez čísel. Dosť spravodlivé. Zerzan však nesprávne vyvodzuje, že najlepšie by nám bolo bez čísel. Zbohom jazyku, zbohom číslam a času, zbohom technológiám a inštitúciám... čudujete sa, prečo sa nerozlúčiť so sexom? Koniec koncov, sex sa často prejavuje a podporuje aj škodlivé správanie.
V predchádzajúcej eseji o trendoch anarchizmu som sa pokúsil zamerať na dôležité nejasnosti týkajúce sa technológie, inštitúcií a reforiem, o ktorých si myslím, že znižujú afektívnosť konkrétneho druhu „nie tak žiaduceho anarchizmu“, a tiež na pozitívnejšie pohľady na šírku zamerania, novej vízie a nereformných reforiem, ktoré dávajú inému druhu anarchizmu potenciál stať sa ústredným bodom úspešného aktivizmu v nasledujúcich rokoch.
Zerzanovo myslenie skúmané pre túto esej môže, ale nemusí, znázorňovať, prečo niektorí ľudia zastávajú nie také žiaduce názory, aké majú na technológiu, inštitúcie a reformy. Nemám to ako vedieť. V každom prípade je Zerzan veľmi úprimný a citácie Zerzana, ktoré som použil, sú z rôznych esejí a rozhovorov, ktoré urobil, všetky dostupné na internete. Väčšinu esejí som našiel citovaných na stránke s názvom „Primitivizmus“ na http://www.primitivism.com/ Ďalšie stránky sa okamžite objavia, keď budete hľadať na Google alebo Yahoo alebo v akomkoľvek inom veľkom internetovom nástroji pre primitivizmus alebo Zerzan a v rámci uvedených odkazov v prípade záujmu nájdeš aj iných prívržencov názorov ako Zerzan.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať