V „nie príliš umelých“ mysliach mnohých o tom niet pochýb umelá inteligencia (AI) mení svet práce. Napriek tomu šéfovia spoločností už cítia skvelemožnosti úspory práce“ – čo nie je v kapitalizme nič nové.
To znamená, že v kapitalizme tiež nie je nič nové, že sa pracovníci boja o prácu vždy, keď sa nové technológie dostanú do rúk šéfov.
Neoliberál Medzinárodný menový fondto napríklad predpovedá "Umelá inteligencia ovplyvní takmer 40 % pracovných miest na celom svete. Chvíľami také sklenené gule Predpovede zblázniť sa – najmä keď z ničoho nič vytlačíte bizarné čísla. Je všeobecne známe, že napr.
"ekonómovia úspešne predpovedali
deväť z posledných piatich recesií“.
Medzitým technické inovácie ako parný stroj, Spinning Jenny, dieselový a elektrický motor, IT, digitalizácia a teraz AI neviedli k masovému hladovaniu ani ku koncu kapitalizmu – často práve naopak k strašným proroctvám.
Používanie AI je však už bežnou praxou veľa spoločností. AI so sebou prináša príležitosti aj výzvy. V každom prípade je AI všeobecne vnímaná ako hnacia sila inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy pre nové (čítaj: AI) produkty. Nie neznámy firemné škandály, manažérske poradenstvo McKinsey, napríklad predpokladá, že AI môže vytvoriť dodatočnú hodnotu ohromnej hodnoty 10 až 20 biliónov eur za rok – ďalšia divoká predpoveď!
To by zodpovedalo asi troj- až päťnásobku nemeckého hrubého domáceho produktu. Veľa z toho bude pochádzať z jednoduchého faktu, že AI – ako väčšina technológií – bude zvýšiť efektivitu.
S pomocou AI je možné zlepšiť prevádzkové procesy v mnohých oblastiach práce. Tie siahajú od inteligentného vyhodnocovania veľkého množstva údajov cez automatizované spracovanie požiadaviek zákazníkov až po kontroly kvality. Mnoho správ už používa AI na výber správneho potrebného procesu.
Okrem toho dokáže AI rýchlo a presne analyzovať veľké množstvo údajov, aby identifikovala relevantné vzory a čerpala prehľady, výsledky a odporúčania užitočné pre podniky. AI sa už používa v oblasti strojárstva na vydávanie predpovedí údržby systémov.
Umelá inteligencia tiež dokáže zistiť, kedy môže dôjsť napríklad k poruche osobného výťahu. AI dokáže rozpoznať aj tie najmenšie zmeny prevádzkových časov. V oblasti e-commerce, slúži už na úpravu sortimentu tovaru a na mieru cieľový marketing stále viac k jednotlivcovi.
V oblasti služieb zákazníkom, virtuálni asistenti a chatbots môže zlepšiť spojenie so zákazníkmi poskytovaním rýchlych a presných odpovedí. Umelá inteligencia môže poskytnúť užitočné odpovede, napríklad informácie o produktoch a objednávkach. Šéfovia spoločností očakávajú, že používanie AI ušetrí firmám personál, peniaze a čas.
Napríklad v oblasti náboru a „onboarding“medzinárodní špecialisti, AI môže podporiť rýchlejšiu integráciu nových zamestnancov do spoločností – premieňanie ľudských bytostí na ľudské zdroje.
Prekladateľské nástroje založené na AI môžu pomôcť prekonať jazykovú bariéru a uľahčiť komunikáciu v nadnárodných tímoch.
V oblasti HRM, chatboty dokážu odpovedať na štandardné otázky o firemných politikách, pracovných procesoch a dokonca aj organizačných procesoch. Umelá inteligencia môže podporovať e-learning vytváraním tréningových modelov, ktoré sú adaptívne individuálnych zručnostínapríklad medzinárodných expertov. AI môže tiež pomôcť s formalitami, vízovými dokumentmi a pracovné zmluvy.
Prakticky toto všetko môže viesť aj k strate zamestnania. Existuje veľa obáv, že zavedenie AI do sveta práce môže viesť k existencii AI zabijak práce. Iní tvrdia, že je to dosť neopodstatnené.
V skutočnosti početné štúdie ukázali, že AI je pravdepodobnejšie vytvoriť ďalšie pracovné miesta a zmeniť existujúce, než zrušiť tieto pracovné miesta. Zároveň sa objavujú aj nové pracovné profily, popisy práce a názvy pracovných pozícií.
Možno už nebude platiť, že na školenie systémov AI a ich prispôsobenie špecifickým potrebám spoločností alebo odvetví je potrebné softvérového inžiniera alebo odborníka. Aktivity ako „rýchle inžinierstvo“ – formulovanie správnych výziev pre AI na dosiahnutie najlepších možných výsledkov – sú stále viac žiadané.
Nevyhnutne existujú etické problémy s AI ako zahŕňa AI ľudia. Veľmi jednoducho, aplikácia AI môže viesť k dezinformáciám, diskriminácii, plagiátorstvu, ako aj k porušovaniu autorských práv pri používaní údajov.
Aspoň v Európe bude Celoeurópske pravidlá používania AI veľmi skoro. The AI pravidlo EÚIch cieľom je zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie boli transparentné, zrozumiteľné a nediskriminačné.
EÚ rozdelí systémy AI na rôzne rizikové skupiny. Stručne povedané, čím vyššie je potenciálne nebezpečenstvo aplikácie AI, tým vyššie budú požiadavky na zabezpečenie jej používania.
Napríklad AI, ktorá sa používa na manipuláciu alebo sledovanie ľudského správania, bude v Európe zakázaná. Zákon EÚ zakazuje biometrické rozpoznávanie tváre v reálnom čase vo verejných priestoroch – známe aj ako skenovanie tváre.
V práci je známe, že akékoľvek zmeny v usporiadaní práce často závisia od ochoty zamestnancov a odbory. Obaja sa musia zapojiť do technologických zmien a AI. Zároveň mnohí pracovníci a odbory majú obavy z potenciálu na zmenu.
Vzhľadom na to to nie je žiadne prekvapenie Skúsenosti z minulostiodborov a zamestnancov. Pre firmy sa stalo bežné využívať technologické zmeny na elimináciu pracovníkov.
K prepúšťaniu pracovníkov často dochádzalo pod firemným eufemizmom "reštrukturalizácia". Stalo sa to tak zlé, že pracovníci o tom začali hovoriť "reštrukturalizáciu v záujme reštrukturalizácie".
Podľa štúdie z roku 2024 „Práca, pracovná sila, robotníci“ od korporátnej poradenskej spoločnosti Accenture – ktorá po svojom zapojení do Enronský škandál, rýchlo zmenila svoj názov od Arthura Andersona po Accenture – Zistilo sa, že šesť z desiatich pracovníkov chce od svojich zamestnávateľov viac objasniť, čo táto technológia znamená pre ich budúcnosť.
Je samozrejmé, že tie spoločnosti, ktoré zapájali zamestnancov od samého začiatku, ubudli nedôvera v AI. Rovnako ako pri mnohých problémoch na pracovisku – najmä pri akomkoľvek druhu technologických zmien – “dôverovať“ zostáva kľúčovou otázkou pri akceptovaní AI.
Dôveru v AI možno dosiahnuť napríklad zapojením odborov, ale aj školením zamestnancov a pravidelnými workshopmi. To všetko však nie je žiadna novinka.
Hovorili o tom odborníci na manažment dôverovať už celé desaťročia. Možno odkedy McGregor'sĽudská stránka podniku" (1960).
Či už s dôverou alebo bez nej, len málokto vie v súčasnosti posúdiť, kde presne je využitie generatívna AI smeruje do sveta práce.
Medzitým, podľa štúdie vykonanej webom zamestnancov so sídlom v USA „Indeed.com“, ktorého sa zúčastnilo 16,671 XNUMX „profesionálov“ z jedenástich krajín, sa zistilo, že iba 41% Nemcov má pozitívny názor na AI na pracovisku, kým toto číslo je 57 % v USAa 75 % v Indii.
Rovnaká štúdia tiež ukazuje „hlbokú skepsu“ o používaní AI na nemeckých pracoviskách. Veľa úzkosti môže byť spôsobené neistotou týkajúcou sa istoty vlastného zamestnania.
V skutočnosti sa 48 % Nemcov obáva, že by to AI mohla stála viac pracovných miest, ako by mohla vytvoriť. Manažéri nemeckých spoločností a ich HR manažéri zároveň zostávajú optimistickí. Ich postoj k AI je však stále menej pozitívny v porovnaní s ich medzinárodnými náprotivkami.
Napriek prevládajúcemu skepticizmu voči AI v Nemecku existuje pomerne jasná ochota prispôsobiť sa AI. Drvivá väčšina zamestnancov – ohromné množstvo 87% – hovoria, že sú pripravení prispôsobiť sa zmenám a sú pripravení naučiť sa potrebné zručnosti.
Takmer polovica nemeckých zamestnancov – 47% – zdôrazniť potrebu ďalšieho vzdelávania na pracovisku, aby bolo možné zvládnuť technologické zmeny.
Zaujímavé je, že podiel tých, ktorí veria, že požadované zručnosti v ich profesii sa v nasledujúcich piatich rokoch drasticky zmenia, je 22 % v Nemecku – v porovnaní s 27 % celosvetovo a 54 % napríklad v Indii. Svedčí to o určitej nevôli nemeckého pracujúceho obyvateľstva.
Štúdia podľa nástroja na hľadanie zamestnania “Indeed.com“ tiež zdôrazňuje úlohu zamestnávateľov pri podpore svojich zamestnancov prostredníctvom príležitostí zúčastniť sa vzdelávania na pracovisku. 61 % nemeckých účastníkov očakáva, že ich zamestnávatelia podporia pri adaptácii na nové technológie.
Okrem toho 48 % Nemcov verí, že zodpovednosťou spoločnosti je pripraviť svojich zamestnancov na zmeny spojené s AI.
Inými slovami, pre úspešnú implementáciu AI je nevyhnutné ďalšie vzdelávanie a zapojenie pracovníkov. Investície do školenia zamestnancov a angažovanosti môžu znížiť neistotu.
Posilňuje tiež väzby so spoločnosťou, a tak z transformácie budú v dlhodobom horizonte profitovať obaja – pracovníci aj manažment.
Tieto väzby sa môžu ďalej posilňovať, keď s nimi manažéri spolupracujú odbory a s Nemeckom je všetko dôležité zamestnanecké rady. Nedávna štúdia na túto tému priniesla tri hlavné zistenia:
- Proaktívne odbory: zástupcovia zamestnancov, ako sú nemecké podnikové rady, sa jednoducho neprispôsobujú AI. Nesledujú reaktívny a obranný prístup k AI. V niektorých prípadoch odbory a podnikové rady skutočne tlačili na spoločnosti, aby vyvinuli stratégie na zavedenie AI. Tieto stratégie majú tendenciu dodržiavať etiku a zameraný na človeka dizajn pre AI;
- Engagement: po druhé, nemeckí zástupcovia zamestnancov si osvojili „procesne orientovaný“ spôsob práce na AI. Diskusie o AI na pracoviskách nie sú nikdy „jednorazovou udalosťou“. Namiesto toho je to prebiehajúci dialóg s vedením a zaviesť pracovné postupy a výbory na usmernenie zavádzania AI;
- Monitoring: napokon aj zástupcovia zamestnancov monitor podniková digitalizácia a využívanie AI.
To objasňuje, že existuje ochota a schopnosť úspešne čeliť výzvam AI a priľahlých technológií vo svete práce.
Aj spoločnosti a manažment na jednej strane pracovníkov a odbory na druhej strane zohrávajú v tomto kľúčovú úlohu poskytovaním potrebnej podpory pri zavádzaní umelej inteligencie.
Narodený na úpätí Hrad Frankenstein, Tomáš Klikauer je autorom viac ako 975 publikácií vrátane učebnicu HRM.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať