Čo sa stalo so socializmom? Myslím ten skutočný, ten, ktorý cez revolúcie či ľudové voľby preskakuje do individuálnych a spoločenských vnímaní z názorov odhalených v knihách a článkoch. Je to to, čo predpovedali Marx a Engels? Alebo skôr, je to to, čo sa pokúsil nainštalovať a čiastočne urobil Vladimír Lenin? Alebo možno, sociálny fenomén je naozaj taký, ako ho vybudoval Stalin alebo Číňania a/alebo robia teraz, alebo Kubánci, a čo skúsenosti afrických štátov? Zoznam je dlhý a je ešte dlhší, ak k tomu pridáte myšlienky anarchistov, utopistov, konštruktivistov, sociálnych demokratov atď.
Uvažovať o tejto téme má zmysel pre Venezuelčanov a predpokladám, že aj pre väčšinu progresívnych ľudí planéty, pretože v tejto časti Južnej Ameriky* prebieha proces spoločenských zmien, ktorých nepochybným smerom je smerovanie k socializmu za vedenie socialistickej strany a ľavicového vedenia, ktoré vzišlo z historických radikálnych hnutí, a armády, ktorá sa často spája s týmito myšlienkami, a nášho zosnulého vodcu a veliteľa venezuelskej bolívarovskej revolúcie Huga Cháveza.
Predovšetkým som si celkom istý, že ťažkosti nie sú subjektívneho charakteru, pretože ako som povedal v predchádzajúcom odseku, máme vedenie, stranu, postupné volebné víťazstvá nášho prezidenta Nicolasa Madura po strate veliteľa Huga Cháveza. ** ktorá bola spočiatku tesná (apríl 2013), ale vo voľbách starostov v celoštátnom hlasovaní pred koncom roka sa výrazne rozšírila,*** pretože rozdiel sa zvýšil z 1.6 % na 11 % hlasov.
Na druhej strane to, čo zatiaľ v objektívnej časti procesu máme, sú veľmi malé úspechy v oblasti výroby a produktivity, aj keď v sociálnej oblasti, vďaka ropnej rente sme boli schopní rozširovať sociálne výdavky a riešiť mnohé z dlho nahromadených problémov zdravia, vzdelávania, práce, prístupu k verejným službám, bývaniu a iné.
Ale prečo, po 15 rokoch revolúcie, aj so všetkými vysvetleniami a coupd'etat, odstavenie ropného priemyslu, vnútorné a medzinárodné sprisahanie a ekonomické zasahovanie, neboli sme schopní upraviť poľnohospodársku produkciu a produkciu dobytka tak, aby spĺňala požiadavky na spotrebu venezuelského ľudu? Prečo musíme v tejto fáze revolúcie používať ropné renty na dovoz spotrebného tovaru, ktorý by sa mal vyrábať doma? Prečo nemáme výrobný priemysel, ktorý by dosiahol skutočnú zrelosť? Pokračujúce útoky proti našej revolúcii zamerané na odstránenie „zlého príkladu“ zo západnej pologule všetkými jeho rôznymi prostriedkami majú samozrejme dôležitý vplyv, ale nemyslím si, že je to všetko.
Tieto obavy nesmú zostať bez odpovede. Účelom tejto eseje je naznačiť charakteristiku venezuelskej reality, jej ťažkostí a možností napredovania, objasniť strategické a taktické ciele, a to všetko v rámci napĺňania socializmu, ktorý prináša riešenia problémov ľudí. ako spoločnosť a ktorá reaguje nielen na pridanie jednotlivcov, ale aj na integritu, na celé sociálne telo, kolektív.
* Existujú aj ďalšie krajiny, ktoré sledujú podobné revolučné procesy, napríklad Bolívia, Kuba a Ekvádor. S väčším odstupom aj Argentína, Brazília a Uruguaj.
** Veliteľ Hugo Chavez zomrel 5. marca 2013.
*** Voľby starostu sa konali v decembri 2013.
Fernando Vegas je sudcom najvyššieho súdu vo Venezuele
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať
2 Komentáre
Vážený, John Goodr:
V prvom rade vám ďakujem za vaše komentáre, píšem sériu štyroch článkov o tom, čo vytvoriť vo Venezuele ohľadom socializmu.
Ten vyššie je prvý z nich a vidím, že máte viac-menej rovnaké obavy o to, o čom je skutočný socialim. Napríklad obaja dehonestujeme takzvaný kapitalizmus štátu ako formu socializmu.
Možno, že keď si prečítate druhú časť, budete mať viac materiálu na svoje úvahy a podeliť sa o ne s nami.
Objatie
Fernando Vegas
Čo je socializmus?
To, čo nie je, je štátny kapitalizmus, ktorým sa teraz stal v mysliach verejnosti.
Verím, že celý nasledujúci text je od Paula Streeta a mal by pomôcť tým, ktorí si myslia, že Kuba je socialistická alebo že Sovietsky zväz, Čína, Vietnam alebo DRK boli alebo sú.
„Skutočne diskredituje bieda a kolaps Sovietskeho zväzu/bloku marxizmus alebo iné formy nekapitalizmu?
„Dá sa diskutovať o význame pojmu socializmus“ (Noam) Chomsky poznamenal hneď po páde S.U., „ale ak to niečo znamená, znamená to kontrolu výroby samotnými robotníkmi, nie vlastníkmi a manažérmi, ktorí im vládnu. a kontrolovať všetky rozhodnutia, či už V KAPITALISTICKÝCH PODNIKOCH ALEBO ABSOLUTISTICKOM ŠTÁTE.“ (ZDÔRAZŇUJEME MINE jg)
“Majúc na pamäti túto úvahu (pravdu Marxovi) a pridať k otázke KTO KONTROLUJE HOSPODÁRSKY PREBYTOK (zvýraznenie moje Jg).
Americký marxistický ekonóm Richard Wolff rozumne opisuje sovietsky experiment ako formu „štátneho kapitalizmu“. Podľa sovietskeho modelu najatí pracovníci produkovali prebytky, ktoré si privlastňovali a distribuovali ....štátni úradníci, ktorí fungovali ako zamestnávatelia.
Sovietsky priemysel bol teda vo svojej triednej štruktúre vlastne príkladom štátneho kapitalizmu.
Tým, že sa Sovietsky zväz nazval socialistickým – opisom „marxistického Ruska“, ktoré americkí studení bojovníci a obchodní propagandisti z pochopiteľných dôvodov dychtivo prijali – podnietil Sovietsky zväz predefinovanie socializmu na štátny kapitalizmus.
Koniec citácie.
Ak je ekonomický systém riadený zhora, nemožno ho nazvať socialistickým.
Nie je to o nič jednoduchšie na pochopenie.
Venezuela má k socialistickej krajine veľmi ďaleko.