ATÉNY – Lopatky veterných turbín na pohorí oproti môjmu oknu sa dnes obzvlášť energicky otáčajú. Búrka zo včerajšej noci ustúpila, ale silné vetry pokračujú a do elektrickej siete prispievajú kilowattmi navyše s presne nulovými dodatočnými nákladmi (alebo hraničnými nákladmi, povedané jazykom ekonómov). Ale ľudia, ktorí sa snažia vyjsť s peniazmi počas strašného kríza životných nákladov musí za tieto kilowatty platiť, ako keby ich produkoval najdrahší skvapalnený zemný plyn prepravovaný ku gréckym brehom z Texasu. Táto absurdita, ktorá prevláda ďaleko za hranicami Grécka a Európy, musí skončiť.
Absurdita pramení z klamu, že štáty dokážu simulovať konkurenčný, a teda efektívny trh s elektrinou. Pretože len jeden elektrický kábel vstupuje do našich domovov alebo podnikov, ponechanie záležitostí na trhu by viedlo k dokonalému monopolu – výsledku, ktorý nikto nechce. Vlády sa však rozhodli, že by mohli simulovať konkurenčný trh, aby nahradili verejné služby, ktoré používali na výrobu a distribúciu energie. Nemôžu.
Energetický sektor Európskej únie je dobrým príkladom toho, čo trhový fundamentalizmus urobil s elektrickými sieťami na celom svete. EÚ zaviazala svoje členské štáty, aby oddelili elektrizačnú sústavu od elektrární a privatizovať elektrárne, aby vytvorili nové firmy, ktoré by si navzájom konkurovali pri poskytovaní elektriny novej spoločnosti vlastniacej sieť. Táto spoločnosť by zase prenajala svoje káble inému zástupu spoločností, ktoré by nakupovali veľkoobchod s elektrinou a súťažili medzi sebou o maloobchodný predaj domácností a firiem. Hospodárska súťaž medzi výrobcami by minimalizovala veľkoobchodnú cenu, zatiaľ čo hospodárska súťaž medzi maloobchodníkmi by zabezpečila, že koneční spotrebitelia budú mať prospech z nízkych cien a vysokokvalitných služieb.
Žiaľ, nič z toho nemohlo fungovať teoreticky, nieto v praxi.
Simulovaný trh čelil protichodným imperatívom: zabezpečiť a minimálna suma elektriny v rámci siete v každom časovom bode a nasmerovať investície do zelená energia. Riešenie, ktoré navrhli trhoví fundamentalisti, bolo dvojaké: vytvorte iné trh o povolenia na vypúšťanie skleníkových plynov a zaviesť marginálne náklady, čo znamenalo, že veľkoobchodná cena každého kilowattu by sa mala rovnať cene najdrahšieho kilowattu.
Trh s emisnými povolenkami mal motivovať výrobcov elektriny k prechodu na menej znečisťujúce palivá. Na rozdiel od pevnej dane by náklady na vypustenie tony oxidu uhličitého určoval trh. Teoreticky, čím viac sa priemysel spolieha na hrozné palivá, ako je hnedé uhlie, tým väčší je dopyt po emisných povoleniach vydaných EÚ. To by zvýšilo ich cenu a posilnilo by motiváciu prejsť na zemný plyn a v konečnom dôsledku na obnoviteľné zdroje.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať