Bol som požiadaný, aby som urobil e-mailový rozhovor od priateľa z Poľska, aby som tam mohol publikovať, zaoberajúci sa stúpajúcim prílivom ideológie trhu medzi poľskými ekonómami. Keďže sa to týka otázok pareconu, myslel som si, že by som to mohol uviesť aj sem...
1) V Poľsku rastie počet ekonómov za ideológiu voľného trhu. Nazývali sa „anarchistami“ alebo „libertariánskymi“ ekonómami. Nazvali by ste ich rovnako? Čo podľa vás znamená pojem „anarchia“ v ekonomike?
Ideológia voľného trhu je o poskytovaní ospravedlnenia pre velebenie bohatých a mocných, nič viac. Nie je to ani o voľných trhoch, pretože vždy, keď etatistická intervencia prospeje bohatým, ukáže sa, že ľudia na voľnom trhu uprednostňujú etatistické intervencie. Pozrite sa, či sú proti výdavkom na obranu, alebo proti zásahu polície do štrajkov na strane vlastníkov. Pozrite sa, či odmietnu štátne dotácie na investície a štátne nákupy produkcie a štátnu ochranu pred medzinárodnými konkurentmi atď. Ale aj keď ignorujú pokrytectvo, trhy nie sú v žiadnom prípade liberatárske alebo anarchistické. Vytvárajú vojnu každého proti všetkým, nie solidaritu, prakticky nútia atomistické sebectvo, nie komunitu. Nesprávne oceňujú všetky položky, ktoré majú vonkajší a verejný vplyv (či už pozitívny alebo negatívny). Nútia honbu za ziskom alebo v trhovo socialistickom variante honbu za prebytkami, oboje v rámci spoločenského dobra. Odmeňujú výrobcov za vlastníctvo a moc av skromnej miere za produkciu, ale nie za námahu a obetu, čo je jediná morálne zaručená alebo ekonomicky múdra norma odmeňovania. A trhy zhoršujú a dokonca zavádzajú triedne rozdiely. Trhy skrátka nie sú dobré ani v tom, čo tvrdia – v určovaní relatívnych hodnotení a povoľovaní úsudkov o alokácii, ktoré úplne skresľujú a prekrúcajú – a sú hrozné v tom, o čom sa ich obhajcovia neobťažujú hovoriť.
Zdá sa mi, že ekonomický anarchizmus znamená snahu znížiť nelegitímnu hierarchiu na minimum alebo nulu. Trhy robia opak, vnucujú ekonomikám hierarchiu tried, príjmových hierarchií, hierarchií vplyvu atď. Mal by som si myslieť, že anarchizmus je zameraný aj na ekonomickú činnosť, ktorá sa snaží naplniť ľudský potenciál a potreby, zatiaľ čo trhy ju podriaďujú honbe za podielom na trhu a ziskom alebo prebytkom. . Dalo by sa povedať oveľa viac, ale úprimne, tento druh pózovania o tom, že trhy sú dobrodením pre ľudstvo, je horší ako povestný kráľ bez oblečenia – alebo potom stalinistický komisár, ktorý tvrdí, že je za demokraciu a participáciu.
2) Rakúski ekonómovia (napríklad Mises) hovorili, že je zbytočné pozerať sa na štatistické údaje a merať sociálne a ekonomické javy. Hovoria, že dôležité sú len „ekonomické zákony“. Na štatistických údajoch nezáleží. Čo si myslíte o týchto názoroch? Myslíte si, že existujú „ekonomické zákony“, ktoré sú vždy rovnaké?
Neviem, čo Mises o tejto veci povedal. Ak to bolo to, čo tvrdíte, a myslel to, čo naznačujete, potom bol úplne debil – takže pochybujem, že to povedal, alebo aspoň pochybujem, že tomu veril. Predstavte si fyzika alebo biológa, ktorý hovorí, že sa nemusíme pozerať na to, čo sa v skutočnosti deje v skutočných prípadoch, musíme sa len pozrieť na to, čo niekto napísal na list papiera podľa zákonov o označovaní. Je to úplne absurdné. Ľudia predpokladajú, že zákony existujú, a potom testujú a stále testujú, aby zistili, či ich názory majú opodstatnenie. Existuje však zmysel, v ktorom ignorovanie dôkazov zachytáva skutočnú mechaniku tejto disciplíny, ekonómie, ktorá rozhodne nie je príliš vedecká. Obrázok trochu zveličuje neduhy disciplíny... ale táto disciplína robí veľmi efektívnu prácu tým, že ignoruje alebo bagatelizuje čokoľvek, o čom jej platitelia nechcú počuť, a pozdvihuje a v prípade potreby dokonca vyrába to, čo ich zaujíma počuť. — čo sú väčšinou slávne príbehy o nevyhnutných zovšeobecnených výhodách, keď malá čiara nazývaná ponuka na grafe pretína ďalšiu malú čiaru nazývanú dopyt, ktorá, samozrejme, výhody a blaženosť nikdy neprejdú, ak pripustíme nezamestnanosť, nedostatočnú distribúciu, hlad, nedôstojnosť a pod.
Pokiaľ ide o existujúce ekonomické zákony, záleží na tom, čo máte na mysli. Ak máte na mysli, myslím si, že určité typy ekonómie alebo ekonomických inštitúcií majú vnútorné črty, ktoré môžeme rozpoznať a pochopiť, aby sme o nich mohli robiť vyhlásenia, ktoré sú pre ne prakticky vždy platné – áno, myslím si to je možné. Takže som napríklad urobil niekoľko takýchto vyhlásení o trhoch vyššie, a jeden by mohol urobiť to isté pre firemnú deľbu práce, pre súkromné vlastníctvo výrobných aktív atď.
3) Rakúski ekonómovia sa nazývali „priatelia slobody“. Myslíte si, že v hypotetickom ekonomickom systéme založenom na ich koncepciách (čistý voľný trh, bez iných sociálno-ekonomických inštitúcií) by existovala sloboda?
Sloboda usilovať sa o súkromný zisk ako vlastník alebo námezdný otrok, áno? Sloboda od nedostatku, od chorôb, od degradácie, od násilia, nie. Sloboda napĺňať svoje ľudské schopnosti, tešiť sa zo solidarity s ostatnými, vyjadrovať sa k svojim okolnostiam a skutkom, nie. Myslím si, že v histórii sa pravdepodobne najbližšie priblíženie k neobmedzenej a nekorigovanej alokácii trhu pre ekonomický život nachádzalo v Dickensovom Anglicku. Čítanie jeho účtov je celkom vytriezvenie. Ale úprimne, toto tvrdenie je také úplne absurdné, že odporuje odpovedi. Po prvé, ekonomika nie je len systémom prideľovania. Aká je inštitucionálna štruktúra práce a výroby, štvrtí atď. Po druhé, neobmedzené neobmedzené trhy by viedli nielen k neobmedzenému ochudobňovaniu obrovských vzorcov ľudstva, nielen k neobmedzenému znečisťovaniu životného prostredia, nielen k prakticky neobmedzenému hromadeniu centralizovanej moci v korporátnych gigantoch a tak ďalej, ale aj k devolúcii ľudskej osobnosti. V USA existuje fráza, milí chlapci končia poslední. Zachytáva to, že trhy vás nútia nestarať sa o druhých a dokonca ignorovať ich bolesti, aby ste mohli napredovať sami, a ak sa staráte o druhých, nenapredujete. Teda tvrdenie, že dobrí chlapci končia poslední. Alebo, možno provokatívnejšie, by sme si mohli všimnúť, že v trhových ekonomikách pribúda odpadu, čo znamená nielen to, že je veľa znečistenia, ale že ľudia, ktorí sa stali antisociálnymi a krutými, dokonca majú tendenciu sa mať veľmi dobre.
Skutočným problémom nie je to, či by sme mali mať trhy a nemali by sme mať politický systém, ktorý zmierňuje neduhy, ktoré trhy vytvárajú, čistí životné prostredie a ľudský neporiadok a chráni ľudí pred najnásilnejšími a najodsudzujúcejšími následkami. Len šialený šialenec alebo nehanebný obhajca bohatých a mocných by to úprimne obhajoval. Skutočnou otázkou je, prečo by sme mali mať spôsob prideľovania, ktorý vyžaduje, aby sme neustále zasahovali, aby sme zabránili jeho premene do úplnej a úplnej katastrofy, aj keď neustále porušuje hodnoty, ktoré si ceníme, ako je rovnosť, rozmanitosť, solidarita, demokracia, participácia, ekologická udržateľnosť atď.? Prečo namiesto toho nenahradiť trhy systémom, ktorý skutočne poháňa hodnoty, po ktorých túžime, a nie ich pošliapať? Som abolicionista trhu. Viem, že trhy budú s nami ešte nejaký čas, ale tiež viem – alebo dúfam – že ich časom úplne nahradíme.
4) Rakúski ekonómovia sa nazývali „priateľmi slobody“, no zároveň sú za hierarchické štruktúry. Myslíte si, že je to logické?
Záleží na tom, čo myslíš logikou? Bolo logické, že sa komisári a/alebo akademici v sovietskych systémoch nazývali priateľmi robotníkov a priateľmi slobody? Nie, ak pod logikou myslíme úprimnosť, nie. Ale ak pod logickým máme na mysli súlad s ich záujmami, keď sa vyjadrujú ako manipulatívna lož, potom je to určite logické. Rovnako ako je logické, že Hitler hovorí o oslobodení Európy, alebo Stalin hovorí o prinesení slobody do Poľska, alebo Bush hovorí o prinesení slobody do Iraku, alebo v relevantnejšom meradle, aby vlastníci korporácií hovorili o tom, hovoria o ich obrovskom záujme o ľudstvo, keď vrhajú znečistenie na svojich susedov, vytvárajú manipulatívne reklamy na generovanie spoločensky neužitočnej spotreby a znižujú mzdy, ako najlepšie vedia, alebo v presnej analógii, presne tak, ako je to logické pre zbabelých učencov, ktorí pracujú na príkaz bohatých a mocných v akejkoľvek spoločnosti hovoriť veci, na ktoré budú bohatí a mocní doplácať, a nehovoriť, z čoho budú bohatí a mocní zhrození.
5) Rakúski ekonómovia vo svojej metodológii radšej hovoria o jednotlivcoch bez širšieho ekonomického a sociálneho kontextu (kedysi hovorili o ekonomike Robinsona Cruzoea). Ďalšou premisou je, že ak niekto niečo robí, vždy to znamená, že životné podmienky tohto človeka sa menia k lepšiemu (nezáleží na motivácii a dôvodoch, prečo tento človek niečo robí). Najdôležitejším predpokladom pre rakúskych ekonómov je, že „ľudský čin“ a ekonómovia by mali len hovoriť, ako dosiahnuť ciele s minimálnym úsilím a nákladmi, čo nie je nič iné ako ....praxeológia. Takýchto predstáv je oveľa viac... Čo si o tom myslíte? Dali by sa tieto koncepcie aplikovať v reálnych ekonomických procesoch? Nie sú len triviálne?
Na krátky rozhovor je toho opäť priveľa, no skúsim jednu vec. Predstavte si, že vediete diskusiu s obhajcom otroctva pred občianskou vojnou na juhu USA – alebo sa hádate so stalinistom v Poľsku pred rokmi. Osoba hovorí, že jedinou otázkou je, ako dosiahnuť X s čo najmenšími výdavkami Y. X je cieľ, ktorý máme. Y sú veci, ktoré si vážime. Problémov je veľa. Kto môže rozhodnúť, aké X hľadáme? Kto môže rozhodnúť o relatívnych hodnotách všetkých Y? Hodnota pre koho? V akom kontexte je X rozumné hľadať a možno by nebolo lepšie namiesto hľadania X hľadať iný kontext, v ktorom sú možné lepšie výsledky. To isté pre ocenenie Y alebo nie – možno by sme mali uprednostniť úplne iný kontext, v ktorom sú hodnoty vecí veľmi odlišné. Zisky má zmysel hľadať v niektorých systémoch, ale v iných ani neexistujú. Jeden systém si nemusí zdravie a pohodlie pracovníkov vážiť vôbec, iný ich môže vysoko hodnotiť. Rozdiel je spôsobený rôznymi inštitúciami, ktoré majú rôzne dôsledky na oceňovanie a prenasledovanie. Majiteľ otroka hovorí, že všetko, čo musíme urobiť, je opýtať sa, ako získame čo najviac bavlny s čo najmenšími nákladmi – podľa mňa – ako je to možné. Prečo toľko bavlny? Ešte dôležitejšie je, ako to, že dôstojnosť a sloboda ľudí, ktorí zbierajú bavlnu, sa nepovažujú za premrhanú hodnotu? Nie je započítané. Podobne stalinista hľadá vo svojom pláne gigantickú zbrojnú výrobu alebo luxus pre elity a opäť si neváži blaho výrobcov, s výnimkou, že vo veľmi obmedzenom zmysle je to diktované definovaním sociálnych vzťahov.
Ide o to, že ekonomická disciplína berie ako dané presne to, čo by mal seriózny analytik skúmať a hodnotiť – sociálne a ekonomické vzťahy, v rámci ktorých sa realizujú projekty a stanovujú sa ocenenia – a robí to z veľmi pochopiteľného dôvodu, že jeho alebo platitelia ako svoju vlastnú angažovanosť a pozíciu, odstrániť z viditeľnosti nepríjemné pravdy o nespravodlivosti a pokrytectve existujúcich vzťahov.
6) Niekoľko svetov o politických požiadavkách. Rakúski ekonómovia si myslia, že jediným dôvodom vykorisťovania je existencia štátov, čo znamená nutnosť platenia daní. Hovorí sa, že ak by dane vôbec mali existovať, malo by ísť o rovnaké množstvo peňazí pre všetkých. Školstvo, armáda, polícia, nemocnice atď. by samozrejme mali byť v súkromných rukách. Aké môžu byť dôsledky takýchto požiadaviek?
Trhový kapitalizmus bez regulácie? Bez štátnej ochrany práv a podmienok? Po prvé, mali by sme si všimnúť, že tieto prieniky proti trhovým operáciám – a to je pravda – vyhrávajú chudobní a slabí proti bohatým a mocným. Odstráňte ich a prvé trpia ešte viac, takmer bez obmedzenia. Zatiaľ čo tí druhí získajú ešte viac, ak si to niekto dokáže predstaviť. Len si predstavte korporácie, ktoré bez obmedzenia chrlia znečistenie a chemické násilie, bez obmedzenia klčujú polia, bez obmedzenia vykorisťujú pracovnú silu. Predstavte si farmaceutické spoločnosti bez obmedzení, bez dohľadu nad ich procesmi, reklamou, marketingom. Tieto intelekt obchodníkov sú buď úplní blázni – čo sa zdá nepravdepodobné – alebo opovrhujúce papagáje, ktorí sa snažia povedať, za čo ich bohatstvo a moc odmenia. Ľudia v Poľsku by nemali mať problém zapamätať si, že „veľký intelekt“ to urobil aj pre stalinistov.
7) Vy a Robin Hahnel ste vytvorili ekonomický systém, ktorý sa nazýva „parecon“. Prečo si myslíte, že parecon je lepšia možnosť naplniť ľudské potreby ako rakúska ekonomika?
Participatívna ekonómia je postavená na nových definujúcich inštitúciách, ktoré poháňajú iné hodnoty ako trhové systémy, ako súkromné vlastníctvo, ako firemná deľba práce atď. Je nemožné opísať úplne inú ekonomiku a argumentovať jej prednosti dokonca aj v úplnom rozhovore oveľa menej v jedna otázka. Čo však Parecon dosahuje, je uľahčiť každému výrobcovi a spotrebiteľovi možnosť vyjadriť sa k hospodárskym výsledkom úmerne miere, do akej ho tieto výsledky ovplyvňujú (samoriadenie), prostredníctvom sociálnych štruktúr, ktoré podporujú vzájomnú solidaritu a spoločné záujmy, ktoré podporujú rôzne vzorce správania a a ktoré dosahujú distribučnú spravodlivosť tak okolností, ako aj príjmov. Parecon je ekonomika, ktorá nemá vlastníkov, ktorí by monopolizovali majetok a bez toho, čo nazývam trieda koordinátorov (čo bola vládnuca trieda v starom Sovietskom zväze a Poľsku), ktorá monopolizuje posilňujúce pracovné podmienky. Je postavená na nových inštitucionálnych možnostiach vrátane rád, vyvážených pracovných komplexov, samostatne riadeného rozhodovania, odmeňovania za trvanie, intenzitu a náročnosť práce a na tom, čo sa nazýva participatívne plánovanie. Tí, ktorí sa zaujímajú o možnosti solidárneho hospodárstva, ekonomiky vlastného imania, ekonomiky rozmanitosti, samostatne riadenej ekonomiky, participatívnej ekonomiky, by si mohli pozrieť www.parecon.org. Tam nájdu kompletné prezentácie, aby si mohli sami dospieť k úsudku o tomto systéme. Ale bez ohľadu na to, ako sa môžu domnievať o parecon, jednoducho neexistuje žiadny dôvod na to, aby vzdali čo i len najmenšiu intelektuálnu dôveru agentom moci a bohatstva, ktorí žartujú o voľných trhoch a ich výhodách. To všetko je propaganda a racionalizácia – nič viac. Našu pozornosť si zaslúži už len silou, ktorou disponuje, nie nejakou pravdivosťou, ktorá mu úplne chýba.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať