Šok a nedôverčivosť, s ktorými mnohí politickí experti reagovali na opis Bernieho Sandersa ako „demokratického socialistu“ – zástancu demokratickej kontroly ekonomiky – sú jasným dôkazom toho, ako málo vedia o popularite a vplyve demokratických socializmus v priebehu americkej histórie.
Ako inak by im mohla ujsť existencia prosperujúcej Socialistickej strany na čele s Eugene Debs (jeden z najslávnejších odborových vodcov v krajine) a Norman Thomas (vážený presbyteriánsky služobník), počas prvých desaťročí dvadsiateho storočia? Alebo demokratických socialistických správ zvolení za vládnutie Milwaukee, Bridgeport, Flint, Minneapolis, Schenectady, Racine, Davenport, Butte, Pasadena a mnohé ďalšie americké mestá? Alebo demokratickí socialisti, ako Victor Berger, Meyer London a Ron Dellums, zvolený do Kongresu? Alebo programy dlho presadzované demokratickými socialistami, ktoré nakoniec zaviedli republikánske a demokratické administratívy – od zákona o čistých potravinách a drogách po daň z príjmu, od zákonov o minimálnej mzde po zákony o maximálnej pracovnej dobe, od poistenia v nezamestnanosti po verejnú moc, zo sociálneho zabezpečenia do zdravotníctva?
Najprekvapivejšie zo všetkého je, že im chýbalo mnoho prominentných Američanov, ktorí, hoci už zomreli, boli počas podstatnej časti svojho života demokratickými socialistami. Patria medzi ne aj vedúci pracovníci Walter Reuther (prezident United Auto Workers a viceprezident, AFL-CIO), Dávid Dubinský (prezident Medzinárodnej únie pracovníkov v odevnom priemysle), Sidney Hillman (prezident, Amalgamated Clothing Workers), Jerry Wurf (prezident, zamestnanci Americkej federácie štátov, okresov a samospráv) a William Winpisinger (prezident Medzinárodnej asociácie strojníkov). Dokonca Samuel Gompers—zakladateľ a dlhoročný prezident Americkej federácie práce, ktorý sa v závere svojho života dostal do konfliktu s Debsom a ďalšími socialistickými odborovými predákmi — bol spočiatku socialista.
početný populárnych prozaikov a iných spisovateľov tiež prijali demokratický socializmus, vrátane Jacka Londona, Uptona Sinclaira, Carla Sandburga, Williama Carlosa Williamsa, Thorsteina Veblen, C. Wrighta Millsa, Ericha Fromma, Michaela Harringtona, Irvinga Howea a Howarda Zinna. Aj významní vedci sa stali demokratickými socialistami, vrátane Charles Steinmetz a Albert Einstein.
Medzi amerických demokratických socialistov sa pridalo aj mnoho známych sociálnych reformátorov Elizabeth Cady Stantonová (križiak za práva žien), John Dewey (pedagóg), Helen Keller (autor a lektor), a Margaret Sangerová (priekopníčka antikoncepcie). Najmä v rámci hnutia za občianske práva zohrávali veľmi dôležitú úlohu demokratickí socialisti, medzi nimi WEB Du Bois, A. Philip Randolph, Bayard Rustina James Farmer.
V skutočnosti, aj keď to vie len veľmi málo ľudí Martin Luther King, Jr. bol demokratický socialista. „Vo svojej ekonomickej teórii som oveľa socialistickejší ako kapitalistický,“ napísal 18. júla 1952 Corette Scottovej (čoskoro sa stane jeho manželkou). Tento systém viery pokračoval po celý jeho život a koncom 1960. rokov prispel k jeho posun od presadzovania rasovej rovnosti k presadzovaniu ekonomickej rovnosti. V prejave k svojmu personálu v roku 1966 King vyhlásil: „Niečo nie je v poriadku. . . s kapitalizmom." Dodal: "Nazvite to demokracia alebo demokratický socializmus, ale v tejto krajine musí existovať lepšie rozdelenie bohatstva pre všetky Božie deti." Nasledovali plány na kampaň chudobných ľudí, ako aj jeho smrť pri podpore združovania vykorisťovaných sanitárnych pracovníkov v Memphise.
Niektorí by mohli namietať, že demokratický socializmus, podobne ako títo jednotlivci, je mŕtvy a preč, nahradený jeho hierarchickými nepriateľmi, korporátnym kapitalizmom napravo a komunizmom naľavo. Toto tvrdenie je však vyvrátené pokračujúcou existenciou veľkých demokratické socialistické strany ktoré buď vládnu iným demokratickým národom, alebo predstavujú hlavnú opozíciu voči konzervatívnym vládam týchto národov: Britskej labouristickej strane, Francúzskej socialistickej strane, Švédskej sociálnodemokratickej strane, Austrálskej labouristickej strane, Brazílskej demokratickej robotníckej strane, Nemeckej sociálnodemokratickej strane Strana, Írska strana práce, Mexická Strana demokratickej revolúcie, Africký národný kongres Juhoafrickej republiky, Izraelská strana práce, Novozélandská strana práce, Čilská socialistická strana a mnohé, mnohé ďalšie po celom svete.
Demokratický socializmus nie je mŕtvy ani v Spojených štátoch. V reakcii na rastúcu ekonomickú nerovnosť a najmä na očividnú chamtivosť a moc bohatých a ich korporácií, Demokratickí socialisti Ameriky— potomok starej Socialistickej strany Ameriky, hoci ide skôr o organizáciu než o tretiu stranu — rýchlo rastie. Niet divu, že horlivo podporuje kampaň Bernieho Sandersa za prezidenta. Medzitým sa lídri Demokratickej strany odrazu vyhýbajú svojim korporátnym flákačom a preberajú niekoľko programových nápadov od Sandersa, demokratických socialistov a ich spojencov. Patrí medzi ne minimálna mzda 15 USD za hodinu, rozšírenie sociálneho zabezpečenia, bezplatné školné na vysokej škole a odpor voči dvom prokorporačným podnikom: plynovodu Keystone XL a Transpacifickému partnerstvu.
Ak by sa politickí experti rozhliadli okolo seba, objavili by dokonca značný počet prominentných amerických demokratických socialistov pôsobiacich v rôznych oblastiach. Patria medzi nich muckrakingoví autori ako Barbara Ehrenrichová, páčia sa novinárom Harold Meyerson, majú radi herci Ed Asner a Wallace Shawn, ako intelektuáli Noam Chomsky a Cornel West, radi dokumentaristi Michael Moore, páči sa televíznym komentátorom Lawrence O'Donnell, majú radi spisovatelia sci-fi kim Stanley Robinson, páči sa feministickým lídrom Gloria Steinem, veteránom mierového hnutia sa páči David McReynoldsa akademici majú radi Frances Fox Piven.
Títo a mnohí ďalší demokratickí socialisti, medzi nimi aj Bernie Sanders, zohrali dôležitú úlohu v americkom živote. Škoda, že si to toľko politických „odborníkov“ nevšimlo.
Lawrence Wittner (http://lawrenceswittner.com) je emeritným profesorom histórie na SUNY/Albany. Jeho najnovšia kniha je satirický román o univerzitnej korporatizácii a vzbure, Čo sa deje na UAardvark?
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať
1 komentár
a potom je tu Co-operative Commonwealth Federation, Regina Manifesto z roku 1933 a Tommy Douglas severne od hraníc. Určite by sa nám opäť hodila politická strana ako CCF. NDP sú „light“ Liberálnej strany Kanady.