Vojna na Ukrajine bola náročným obdobím pre národy sveta a najmä pre medzinárodné právo.
Od staroveku pracovali prezieraví myslitelia na vývoji pravidlá správania medzi národmi v súvislosti s vojnou, diplomaciou, ekonomickými vzťahmi, ľudskými právami, medzinárodným zločinom, globálnou komunikáciou a životným prostredím. Toto „právo národov“, definované ako medzinárodné právo, je založené na zmluvách alebo v niektorých prípadoch na medzinárodných zvyklostiach. Niektoré z najznámejších medzinárodných právnych noriem sú načrtnuté v Charta OSNsa Všeobecná deklarácia ľudských práv, A Ženevské dohovory.
Charta OSN sa týka najmä ruskej invázie na Ukrajinu. Článok 2, oddiel 4, možno najdôležitejší a široko uznávaný bod charty, zakazuje „použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“. Charta v článku 51 vyhlasuje, že „nič v tejto charte nenaruší prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov“.
Ukrajina, hoci čiastočne alebo úplne kontrolovaná Ruskom alebo Sovietskym zväzom počas časti svojej minulosti, je, samozrejme, nezávislým, suverénnym štátom od roku 1991. V tom roku Sovietsky zväz v procese rozpadu povolil Ukrajine držať referendum o tom, či sa stať súčasťou Ruskej federácie alebo sa osamostatniť. Pri účasti 84 percent ukrajinskej verejnosti hlasovalo za nezávislosť približne 90 percent účastníkov. V súlade s tým bola Ukrajina uznaná ako nezávislý štát. O tri roky neskôr, v Budapeštianske memorandumukrajinská vláda oficiálne súhlasila s odovzdaním svojho veľkého jadrového arzenálu Rusku, zatiaľ čo ruská vláda sa oficiálne zaviazala nielen „rešpektovať nezávislosť a suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny“, ale „zdržať sa hrozby alebo použitia sily“ proti tej krajine. V roku 1997 podpísali Ukrajina a Rusko Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve, v ktorom sa zaviazali navzájom rešpektovať územnú celistvosť.
Napriek týmto akciám, ktoré majú štatút medzinárodného práva, ruská vláda v roku 2014 využila svoju vojenskú silu na dobytie a anektovanie Krymu na juhu Ukrajiny a vyzbrojiť proruské separatistické skupiny vo východnom regióne krajiny, Donbas. Hoci ruské veto zablokovalo a pokarhanie Bezpečnostnej rady OSNsa Valné zhromaždenie OSN27. marca 2014 hlasovaním 100 krajín proti 11, pričom 58 krajín sa zdržalo hlasovania, schválilo rezolúciu („Územná integrita Ukrajiny“), ktorá odsúdila ruské vojenské zabratie a anexiu Krymu. Ignorovanie tohto odsúdenia jeho správania svetovou organizáciou, ruská vláda začlenila Krym do Ruskej federácie a v auguste vyslala svoje vojenské sily do Donbasu, aby podporila sužovaných separatistov. Počas nasledujúcich rokov hrali ruské ozbrojené sily hlavnú úlohu v boji s jednotkami ukrajinskej vlády, ktoré bránili východnú Ukrajinu.
Potom, 24. februára 2022, ruská vláda v rámci najmasívnejšej vojenskej operácie v Európe od druhej svetovej vojny spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Hoci akcia Bezpečnostnej rady OSN bol opäť zablokovaný ruským vetom Valné zhromaždenie OSN prebral problém. 2. marca hlasovaním 141 krajín proti 5 (35 sa zdržalo hlasovania) požadovala okamžité a úplné stiahnutie ruských vojenských síl z ukrajinského územia. Na žiadosť o stanovisko k zákonnosti ruskej invázie Medzinárodný súdny dvor, najvyšší súdny orgán sveta, rozhodol 16. marca pomerom hlasov 13 ku 2 (pričom ruský sudca odovzdal jeden z dvoch negatívnych hlasov), že Rusko by malo „okamžite pozastaviť“ svoju inváziu na Ukrajinu.
Koncom septembra 2022, keď Kremeľ oznámil, že sa uskutoční ceremónia, ktorou sa spustí proces ruskej anexie ukrajinských regiónov Doneck, Luhansk, Cherson a Záporoží, generálny tajomník OSN Antonio Guterres varoval, že „akákoľvek anexia územia štátu iným štátom vyplývajúca z hrozby alebo použitia sily je porušením princípov Charty OSN a medzinárodného práva“. Guterres odsúdil navrhovanú anexiu a vyhlásil:
Nedá sa to zosúladiť s medzinárodným právnym rámcom.
Stojí proti všetkému, čo má medzinárodné spoločenstvo zastávať.
Porušuje ciele a princípy Organizácie Spojených národov.
Je to nebezpečná eskalácia.
V modernom svete nemá miesto.
Napriek tomu nasledujúci deň, Ruský prezident Vladimir Putin podpísali dohodu o anexii regiónov, v ktorej vyhlásili, že Rusko sa ich nikdy nevzdá a bude ich brániť všetkými dostupnými prostriedkami.
Národy sveta zase zvážili ruskú akciu. Dňa 12. októbra 2022 sa Valné zhromaždenie OSN143 krajín proti 5 (35 sa zdržalo hlasovania) vyzvalo všetky národy, aby odmietli uznať ruský „pokus o nezákonnú anexiu“ ukrajinskej pôdy.
Čo si teda máme po preskúmaní tohto smutného záznamu myslieť o hodnote medzinárodného práva? Určite je to užitočné pri definovaní pravidiel medzinárodného správania – pravidiel, ktoré sú nevyhnutné pre civilizovaný svet. V nedávnom prejave v Bezpečnostnej rade OSN Generálny tajomník OSN vyhlásil, že „právny štát je všetko, čo stojí medzi mierom a stabilitou“ a „brutálnym bojom o moc a zdroje“. Napriek tomu, aj keď je lepšie mať dohodnuté pravidlá a nie žiadne, bolo by ešte lepšie – skutočne, oveľa lepšie – ich presadzovanie.
A v tom je základný problém: Napriek zhode medzi národmi na princípoch medzinárodného práva, hlavným subjektom zabezpečujúcim globálne riadenie – Organizácia Spojených národov a Medzinárodný súdny dvor – chýba právomoc ich presadzovať. Vzhľadom na túto slabosť na globálnej úrovni majú štáty možnosť začať agresívne vojny vrátane vojen o dobytie území.
Ruská invázia na Ukrajinu by nás určite mala presvedčiť o potrebe posilniť globálne riadenie, a tým poskytnúť pevnejší základ pre presadzovanie medzinárodného práva.
Dr. Lawrence Wittner, syndikovaný PeaceVoice, je emeritným profesorom histórie na SUNY/Albany a autorom knihy Konfrontovanie bomby (Stanfordská univerzitná tlač).
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať