In recent weeks, external and internal pressure against
Je jasné že
Navyše rastúce vnútorné problémy s posilňovaním pravice hnutia Chavista – známej ako „endogénna pravica“, ktorá podporuje realizáciu niektorých reforiem bez rozchodu s kapitalizmom – predstavujú vážnu hrozbu pre prežitie revolúcie.
Chávezove navrhované ústavné reformy boli zamerané na inštitucionalizáciu väčšej ľudovej moci a zvýšenie obmedzení kapitalistov v prospech pracujúcich. V reakcii na to súkromné médiá vlastnené kapitalistami, na čele s prudko protivládnym súkromným televíznym kanálom Globovision, spustili kampaň založenú na klamstvách a dezinformáciách, ktorej cieľom je zmiasť venezuelský ľud.
V kombinácii s ekonomickou sabotážou nízkej intenzity – ktorá prispieva k nedostatku základných tovarov, ako je mlieko – sa opozícii podarilo vyvolať nespokojnosť chudobných s problémami, akými sú korupcia a byrokratizmus.
Takmer 3 milióny ľudí, ktorí hlasovali za Cháveza v prezidentských voľbách v decembri 2006, sa zdržali referenda, čím opozícia získala prvé volebné víťazstvo od Chávezovho nástupu k moci v roku 1998.
Imperialistická ofenzíva
Attempting to build on this, a renewed
A key part of the strategy has involved fanning the flames of conflict between
Chavez nonetheless negotiated the unilateral release on January 10 of two prisoners held by the FARC. He also called for an end to the inclusion of the FARC on lists of banned terrorist organizations and to grant them "belligerent status" as a step towards finding a political solution to
Napriek priznaniu, že „nevedel o žiadnej konkrétnej podpore, ktorú pán Chavez poskytol FARC“, spoločný náčelník štábu Pentagonu, admirál Michael Mullen, v januári neváhal vzniesť sériu falošných obvinení, ako napríklad tvrdenie, že Chávez poskytuje „strategickej podpory“ FARC a „narkoterorizmu“.
John Walters, the director of the US Office of National Drug Control Policy, accused Chavez on January 19 of being a "major facilitator of the international drug trade", despite an increase in interdiction of drug trafficking by the
Walterove „dôkazy“ sa zdajú byť založené na nedostatku akýchkoľvek dôkazov:
"Kde sú veľké zadržania, kde sú veľké zatýkania jednotlivcov, ktorí sú aspoň logistickými koordinátormi? Keď sa to spúšťa z kontrolovaných letísk a námorných prístavov, kde sú zatýkaní skorumpovaní úradníci? V určitom bode sa to rovná tajnej dohode, “ povedal 20. januára v rozhovore pre Los Angeles Times.
Potom 14. februára zástupkyňa republikánskeho Kongresu z Miami Eliana Rossová vyzvala Kongres USA, aby klasifikoval Venezuelu ako „teroristický štát“, pričom tvrdil, že „existuje veľa príkladov, ktoré by Venezuelu kvalifikovali na toto označenie“ – opäť bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov.
Najzávažnejší imperialistický útok však prišiel prostredníctvom série súdnych príkazov, ktoré získal americký ropný gigant ExxonMobil, podporovaný ministerstvom zahraničných vecí USA, na zmrazenie aktív venezuelskej štátnej ropnej spoločnosti PDVSA v hodnote 12 miliárd USD na britských aj holandských súdoch – krok, ktorý Chávez označil za súčasť „ekonomickej vojny“.
The move is in retaliation to the nationalization of ExxonMobil investments in
Akcie spoločnosti ExxonMobil vysielajú odkaz aj ďalším latinskoamerickým krajinám, ktoré zvažujú znárodnenie zdrojov – imperializmus sa bude brániť.
Vnútorná destabilizácia
Okrem tejto vonkajšej ofenzívy došlo aj k zintenzívneniu vnútornej destabilizačnej kampane venezuelskej opozície. Predtým beznádejne rozdelená opozícia, ktorej dôveru posilnili výsledky referenda, uprednostňuje jednotnú kampaň pred novembrovými krajskými voľbami guvernérov a primátorov štátov.
Napriek svojmu zdanlivému zameraniu na voľby opozícia neváha využiť mimoparlamentnú destabilizáciu vrátane zintenzívnenia ekonomickej sabotáže zo strany kapitalistov – pripomína to sabotáž proti ľavicovej čilskej vláde, ktorá predchádzala vojenskému prevratu podporovanému Spojenými štátmi. Generál Augusto Pinochet v roku 1973.
Kampaň zahŕňa hromadenie, špekulácie a pašovanie potravín, ktoré prispievajú k ich nedostatku, v kombinácii s ostrou mediálnou kampaňou zameranou na podnecovanie nespokojnosti.
Opozícia zvyšuje svoju orientáciu na chudobnú väčšinu, ktorá tvorí Chavezovu podpornú základňu. Snaží sa využiť nespokojnosť na infiltráciu barrios prostredníctvom toho, čo nazýva „populárne siete“, ktoré sa snažia šíriť klebety, podporovať nespokojnosť a rozpory medzi chavistami – a mobilizovať ľudí proti vláde.
According to Eva Golinger, a US- Venezuelan lawyer, who has exposed the extent of
There are also reports of growing links between right-wing Colombian paramilitaries, organized crime and sections of the Venezuelan opposition, particularly in the states bordering
Paramilitaries have also developed a presence in
Vyšetrovanie Centra pre mier na Central University of Venezuela citované vo výročnej správe PROVEA za rok 2007 poukázalo na „vysokú prítomnosť“ týchto skupín v rôznych sektoroch Caracasu (konkrétne v El Valle, Petare a el Mercado Mayor de Coche). ), bránilo komunitnej organizácii a účasti.
V reakcii na takýto tlak Chávez vyzval na väčšiu jednotu v rámci revolúcie.
divízie Chavista
V rámci Bolívarovského hnutia však existujú vážne rozdiely, ktoré zahŕňa silné prokapitalistické ekonomické a politické bloky – niektoré s významným vplyvom v armáde. Tento pravicový sektor ovláda množstvo ministerstiev a veľkú časť Národného zhromaždenia, ako aj úrady starostov a guvernérov a je prepojený so štátnou byrokraciou neochotnou vzdať sa moci.
Existuje aj radikálnejšia ľavica, silná medzi ľudovými aj štátnymi zložkami, ktorá chce tento proces prehĺbiť a prekonať korupciu a byrokratizmus brzdiaci postup revolúcie.
Od vrcholu obdobia intenzívnej mobilizácie chudobných a pracujúcich proti pokusom o zvrhnutie vlády podporovaných Spojenými štátmi – neúspešným prevratom v roku 2002, zastavením ropného priemyslu v rokoch 2002 – 03 a referendom o odvolaní v roku 2004 – úroveň trvalej ľudovej mobilizácie sa výrazne znížila.
Pod bičom kontrarevolúcie utláčaní demonštrovali svoju ochotu bojovať – a schopnosť poraziť – pokusy starej elity získať späť politickú moc a vykoreniť výdobytky spojené s bolívarovskou revolúciou.
S oslabením opozície po každej porážke v kombinácii so zvýšenou životnou úrovňou chudobných sa však pre mnohých stala väčším problémom frustrácia zo štátnej byrokracie, ktorá tieto zisky sabotuje.
Tieto problémy sa prehĺbili v dôsledku rastúcej priepasti medzi vládnou rétorikou a realitou. Revolúciu podkopáva aj silná slabosť ostro rozdeleného robotníckeho hnutia.
Tieto faktory bránili vytvoreniu zjednotenej sily založenej na militantoch zdola, ktorá by bola schopná viesť prehlbovanie revolúcie smerom k socializmu – ako to opakovane požadoval Chávez.
V tomto kontexte posilnila endogénna pravica. Mnohé z týchto síl, ktoré dávajú najavo cieľ socializmu, verejne vyzvali na hlasovanie „áno“ v referende, ale v zákulisí pracovali na odrádzaní od hlasovania za radikálne reformy, ktoré ohrozovali ich záujmy.
By promoting a personality cult around Chavez, the right has sought to silence criticism of its own actions, presenting such attacks as being against Chavez and assisting
Konflikt medzi ľavicou a pravicou v rámci bolívarovského hnutia sa najjasnejšie prejavuje v boji o vytvorenie novej Zjednotenej socialistickej strany Venezuely (PSUV).
Chávez vyzval, aby vytvoril politický nástroj na zjednotenie militantov na mieste a pomohol viesť boj za socializmus, a stal sa bojiskom medzi byrokratickými sektormi odhodlanými udržať si kontrolu a aktivistami z ľudových hnutí bojujúcich za vybudovanie masovej, demokratickej a skutočnej revolučná strana.
Takáto strana, ak by sa jej podarilo spojiť základňu s vedením Cháveza nad hlavami byrokratov, by bola tvrdou ranou proti pravicovým silám, ktoré si udržali pozície prostredníctvom frakčných mocenských blokov.
Populárne sektory mali silný vplyv na smerovanie a diskusiu ustanovujúceho kongresu, ktorý sa začal v januári a končí v marci. O výsledku však ani zďaleka nie je rozhodnuté, pravica tvrdo bojuje.
Rozpútala sa polemika o nepravdivých tvrdeniach bývalého viceprezidenta Jorge Rodrigueza (teraz národného koordinátora PSUV) a Diosdada Cabella (guvernér Mirandy, veľkého kapitalistu so silným vplyvom v armáde a identifikovaného ako kľúčového vodcu endogénnej pravice). ), že poslanec Národného zhromaždenia Luis Tascon bol vylúčený z PSUV jednomyseľným hlasovaním delegátov.
K takémuto hlasovaniu nedošlo a o otázke vylúčenia Tasconu sa stále bojuje. Rodriguez a Cabello však boli prinútení mierne ustúpiť, pričom vyhlásili, že Tascon bol „pozastavený“ a budú mať právo odpovedať po tom, ako kongres rozhodne o stanovách a princípoch novej strany – o rozhodnutí sa tiež nikdy nediskutovalo ani nehlasovalo. delegátov.
Tascon has made corruption allegations against Cabello’s brother, now head of
Rodriguez a Cabello tiež tvrdili, že nová strana by mala byť podriadená vláde a uviedli, že nie je potrebné zahrnúť antikapitalizmus ako jeden z jej princípov, argumentujúc tým, že to je zahrnuté v slove „antiimperializmus“. kľúčové body diskusie.
Ďalšie organizačné spory vyplynuli z manévrovania vlastnoručne vybraného organizačného výboru kongresu, konkrétne v otázke, ako budú vypracované dokumenty, o ktorých sa bude hlasovať, a či budú predložené radom PSUV s dostatkom času na diskusiu.
Triedny boj
Pokusy o umlčanie nesúhlasu a byrokratické ovládnutie PSUV sú súčasťou plánov endogénnej pravice, ktorá ašpiruje na „Chavismo bez Chaveza“ – a bez socializmu. Cieľom takýchto akcií je ďalej demoralizovať populárne sektory.
Tieto rozdelenia odrážajú triedny boj v rámci revolučného procesu.
V rozhovore pre Green Left Weekly v roku 2006 ("Ropa, revolúcia a socializmus", GLW #681) Tascon tvrdil: "Nepochybne dôjde ku konfrontácii medzi rôznymi chavistami. Som si istý, že medzi ľavicou dôjde ku konfliktu konkrétnych záujmov." a pravica to však nebude tradičná pravica [ktorí sú v opozícii], ale chavistická pravica.“
As a process that aims to overcome the subordination of the Venezuelan economy – and state – to the needs of
It has included those who hoped that breaking from
Pod útokom imperializmu a miestnej kapitalistickej triedy sa revolúcia stále viac radikalizuje, pričom Chavez opakovane trvá na tom, že cieľom je socializmus.
Avšak v rovnakom čase, ako sa stanovené ciele revolúcie posunuli ďalej doľava, vzrástla sila pravicových síl vo veľkej časti prochávezovských politických strán aj v notoricky skorumpovanom štáte.
Tento rozpor sa bojuje o otázku, komu záujmom bude PSUV slúžiť – utláčanej väčšine alebo prokapitalistickým byrokratom? Organizácia a jednota ľavicových síl budú rozhodujúce pre určenie budúcnosti PSUV – a revolúcie.
Vnútorné a vonkajšie boje sú jasne prepojené, čo dokazuje skutočnosť, že nespokojnosť s problémami spôsobenými alebo vyhrotenými chavistickou pravicou v kombinácii s jedovatou medzinárodnou a internou mediálnou kampaňou pomohli spôsobiť porážku ústavnej reformy – víťazstvo Opozícia podporovaná USA, ktorá jej poskytla veľmi potrebný impulz.
Bez skutočnej „revízie, nápravy a opätovného spustenia“ revolúcie – po „troch R“, po ktorých volal Chávez – by bolivarijské sily mohli čeliť značným porážkam vo voľbách na konci roka. To by mohlo pripraviť pôdu pre eskalovanú opozičnú ofenzívu s cieľom vyhnať Cháveza z vlády ústavnými alebo inými prostriedkami.
Kiraz Janicke je spisovateľkou na Analýza Venezuely. Janicke je možné zastihnúť na [chránené e-mailom]. Federico Fuentes je pravidelným prispievateľom do Green Left Weekly ako aj iných novín a webových stránok a je redaktorom Bolívia na vzostupe. Do mesta Fuentes sa dostanete na adrese [chránené e-mailom].
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať