Nerád to hovorím, ale súčasná veľká debata Richarda A. Clarkea a Condaleezy Riceovej o tom, čo sa dalo urobiť, aby sa zabránilo 9. septembru, je priamo z Chomského. Myslím tým, že sa to odohráva v rámci neuveriteľne úzkeho súboru morálnych, ideologických a politických parametrov, ktoré boli vopred určené prísnym „elitným“ konsenzom o zdieľaných imperiálnych hodnotách.
Pod všetkým tým rozruchom okolo stiesnenej otázky, kto vedel, čo a kedy robil v súvislosti s hroziacimi teroristickými útokmi al-Kájdy na americkú „vlasť“ (aký odhaľujúci výraz, ktorý sa bežne používa vo verejnej sfére – uznáva American Empire), je počet kritických otázok, ktoré sú nevyhnutné pre akékoľvek seriózne pochopenie teroristických útokov al-Kájdy (ktoré boli pravdepodobne v tej či onej forme nevyhnutné), sú v podstate mimo stola slávnostnej, priamej diskusie v tomto údajne veľkom spore:
1. Zodpovednosť Ameriky za fundamentalistický antimodernizmus na Blízkom východe. Gilbert Achcar poznamenal, že v arabskom svete sú od druhej svetovej vojny USA „dvojnásobne zodpovedné“ za „obnovu protizápadného islamského fundamentalizmu“. „Priamo prispelo k propagácii islamského fundamentalizmu“ podporou takých skupín ako Moslimské bratstvo proti strašidlu nezávislého arabského nacionalizmu (tj Násirizmu), falošne spájaného so socializmom podľa pravidiel ideologického kódexu propagandy studenej vojny. Zároveň tým, že „pomohli poraziť a rozdrviť ľavicu a progresívny nacionalizmus v celom islamskom svete“, USA „uvoľnili priestor politickému islamu ako jedinému ideologickému a organizačnému vyjadreniu ľudovej nevôle. Ľudový odpor, podobne ako príroda, neznáša vákuum. Oživenie islamského fundamentalizmu,“ poznamenáva Achcar, „nie je kultúrne nevyhnutnou formou radikalizácie v moslimských krajinách; donedávna väčšina ľudí v moslimských krajinách túto ideológiu zavrhla. Zvíťazilo len štandardne, potom, čo jeho konkurencia – progresívny sekulárny a ľudový nacionalizmus – „bola zlikvidovaná ich spoločným protivníkom, Spojenými štátmi.
Toto víťazstvo je ďalej živené súvisiacim pochodom divokej kapitalistickej globalizácie vynúteným USA na neoliberálnom modeli/modeli MMF „Washingtonského konsenzu“. Tento veľký úpadok do ničoty, často nesprávne chápaný ako „modernizácia“ a (v horšom prípade) demokratizácia, je sám osebe silným kmeňom socioekonomického a kultúrneho terorizmu. Podkopáva tradičné sociálne štruktúry, hodnoty a podporuje a nenecháva nič iné ako atomizovaný, dušu zdrvujúci chaos odcudzujúceho trhu, ktorý vytvára nerovnosť. Utápa všetku minulú ľudskú solidaritu v tom, čo Karl Marx kedysi slávne nazval „ľadovými vodami egoistickej vypočítavosti“, čím sa vytvárajú poburujúce kontrasty bohatstva a nekontrolovateľnej ľudovej anómie, ktorá pomáha povzbudiť určité vysídlené osobnosti, aby sa zapojili do samovražedných bombových útokov (pozri Gilbert Achcar, The Clash of Barbarisms: Sept 11 and the Making of the New World Disorder [New York, NY: Monthly Review, 2002] a Tariq Ali's Clash of Fundamentalisms: Crusades, Jihads, and Modernity [New York, NY: Verso, 2003] ) .
2. Skutočný hlavný cieľ USA v arabskom svete (rozhodujúci kontext pre radikalizáciu diskutovanú vyššie): kontrola nad úžasnými, imperiálne arch-strategickými ropnými zdrojmi arabského sveta a rozhodne NIE – ako sa zdá všetkým v oficiálnej diskusii verí – šíreniu „demokracie“ na Blízky východ. Keďže arabská väčšina nikdy nemala a nemá žiadnu zvláštnu sebanenávidenú túžbu poskytnúť kresťanskej Amerike takú kontrolu, demokracia nikdy nebola a ani teraz nie je vážnym cieľom USA na Blízkom východe.
3. Množstvo bezprostrednejších a veľmi špecifických politík USA, ktoré poskytujú kritický kontext pre nárast moslimskej teroristickej hrozby pre Američanov: (i) odhodlanie USA (pred 9. septembrom) ponechať americké jednotky v saudskoarabskom kráľovstve po prvom Bushovi vojna v Iraku; (ii) uvalenie ekonomických sankcií na Irak, krutá politika, ktorá zabila pol milióna irackých detí a posilnila domácu moc Saddáma Husajna (sekulárneho diktátora vnímaného al-Káidou ako „neverského“ mäsiara); (iii) Kritická a masívna americká podpora a krytie brutálnej palestínskej politiky Izraela.
4. Nebezpečná asymetria svetových mocenských vzťahov v post-sovietskom veku surovej nespochybniteľnej – globálne unipolárnej – vojenskej hegemónie USA. Takmer monopol Spojených štátov na prostriedky koncentrovaného štátneho násilia znamená, že tí, ktorí by chceli (z niektorých často veľmi dobrých dôvodov) odradiť americký globalizmus, nevidia inú možnosť, ako sa uchýliť k bezštátnemu, dekoncentrovanému a (proti) asymetrickému teror, bohato posilnený desivou ochotou značného počtu rozhorčených moslimov zabiť sa pri vrátení veľkého Satana strýka Sama.
Neschopný a/alebo neochotný uznať odpornú maličkosť amerického kapitalistického ultraimperializmu a jeho smrteľné dôsledky (aj pre ľudí v očiach svetosystémového hurikánu... kľúčová lekcia z 9. septembra), obe strany toho, čo sa považuje za „debata“ na „elitných“ úrovniach je ponechaná len veľmi málo, čo by sa dalo povedať pre ľudovú spotrebu (súkromnejší diskurz medzi „elitami“/„korunami stromov“ je určite úprimnejší) o tom, „prečo nás nenávidia“. Obaja žartujú spolu s naším debilným prezidentom z ranča o záhadných blbcoch na Blízkom východe, ktorí slepo útočia na „slobodu“ a „demokraciu“.
Ako poznámku pod čiarou k tejto diskusii, ktorá sa odohráva na pozadí 10-ročného výročia genocídy v Rwande uskutočnenej USA, niektorí čitatelia by mohli radi vedieť, že Richard A. Clarke bol (možno) vedúcim politickým aktérom za odmietnutie Clintonovej administratívy uznať a konať na základe jasne bezprostrednej hrozby a následne aj reality masového vraždenia (800,000 XNUMX zabitých počas jednej jari/začiatku leta) v Rwande. Pre mrazivé úvahy založené na rozsiahlom výskume pozri Samantha Power, „Bystanders to Genocide: Why the United States Let The Rwanda Tragedy Happen“ Atlantic Monthly, pod provokatívnym názvom „Bystanders to Genocide: Why the United States Let The Rwanda Tragedy Happen“ dostupné online na http://www.theatlantic.com/issues/2001/09/power.htm Prečítajte si to – je to provokatívne a depresívne. Vyšlo to v – pochop toto – september 2001, keď útoky prúdových lietadiel s podporou USA odsunuli všetko ostatné z javiska histórie, s malou pomocou od Bieleho domu a jeho kamarátov v korporátnom štáte závislom od okuliarov (“ hlavné médiá.
Pozrite si toto a ďalšie veselé úvahy (vrátane „Perplexed and Perverted v New York Times“) na novom blogu Paul Street ZNet „Impérium a nerovnosť“, ktorý je dostupný na hlavnej stránke ZNet.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať