Zdroj: The Independent
TureckoSýrsky podnik sa z pohľadu prezidenta Erdogana rapídne zhoršuje. Turecký postup na severovýchod Sýria sa pohybuje pomaly, ale vojenské možnosti Turecka sú čoraz obmedzenejšie, pretože sýrska armáda podporovaná Ruskom sa presúva do miest a obcí ovládaných Kurdmi, ktoré by mohli byť cieľom tureckých síl.
Je nepravdepodobné, že by Erdogan riskoval, že sa postaví proti sýrskym vládnym jednotkám, aj keď sú na mieste slabé, ak to bude zahŕňať spory s Ruskom. Za sedem dní od spustenia operácie Mierová jar sa Turecko dostalo do väčšej diplomatickej izolácie, ako by si Ankara mohla predstaviť, keď sa zdalo, že prezident Trump dáva zelenú jeho útoku.
O týždeň neskôr po tomto implicitnom súhlase s tureckou ofenzívou, Trump zavádza ekonomické sankcie na Ankaru po divokom cik-caku v politike USA – bizarné aj na Trumpovské pomery.
Takmer celý svet odsudzuje tureckú inváziu a po dosiahnutí cieľa eliminácie kurdského štátu Rojava bude mať Turecko veľké ťažkosti pri dosahovaní ďalších ziskov.
"Teraz, že Kurdi a Damask dospeli k dohode, nemyslím si, že Ankara sa odváži otvoriť nový front proti Asadovým silám,“ píše vysoko informovaný turecký vojenský komentátor Metin Gurcan.
Dokonca aj symbolické počty sýrskych jednotiek v mestách ako Manbidž a Kobani blízko Eufratu a Qamishli a Hasakah blízko irackých hraníc ponechajú tureckých vojakov a spojeneckých arabských milicionárov obmedzených na obdĺžnik územia medzi mestami Ras al-Ayn a Tal-Abyad, možno sa rozprestiera 20 míľ na juh k diaľnici M4 – ktorá je strategickou chrbticou Rojavy. Kurdské jednotky ľudovej ochrany (YPG) sa vyhýbali nákladným zásahom, no mohli by sa stať väčšou hrozbou, ak by ich podporilo delostrelectvo a tanky sýrskej armády.
To všetko je úplne iné ako pred 18 mesiacmi, keď turecká armáda a arabskí milicionári vtrhli do Kurdmi obývanej zóny Afrínu severne od Aleppa a etnicky vyčistili jej obyvateľstvo.
Nič z toho nebolo obzvlášť tajné a skupiny al-Kájdy a IsisArabskí ozbrojenci, ktorí boli pod tureckou kontrolou, zverejnili videá, na ktorých prenasledovali Kurdov a rabovali ich domy a obchody. Skupiny pre ľudské práva potvrdili a zverejnili zneužívanie zo strany okupačných síl vedených Tureckom, no zdá sa, že to malo malý vplyv na širší svet.
Medzinárodné médiá sa vo veľkej miere zameriavali na podobné zverstvá, ktoré páchala sýrska vláda v obliehanej Východnej Ghúte v Damasku, a nemali čas na to, čo sa deje v Afríne.
Tentoraz sa medzinárodné mediálne spracovanie súčasnej tureckej invázie do severnej Sýrie veľmi líši od nezáujmu, ktorý prejavila počas operácie Olivová ratolesť v Afríne.
Pozornosť sa teraz sústreďuje na 160,000 XNUMX kurdských utečencov utekajúcich pred tureckým zálohom, publicitu venuje vraždám väzňov protureckými arabskými milicionármi a spomína sa ich pôvod v Isis a al-Káide.
Prezident Erdogan a Turecko aspoň nateraz nahrádzajú prezidenta Bašára al-Asada a jeho režim ako popredných medzinárodných vyvrheľov.
Trumpova zrada Kurdov bola taká do očí bijúca a verejná, že vyvolala vlnu sympatií k sýrskym Kurdom, ktorú nikdy predtým nepožívali.
Boli vykreslení – z dobrého dôvodu – ako hrdinskí dobyvatelia ISIS, ktorých pán Trump uvrhol do rúk tureckých vlkov a vlkov napojených na al-Káidu. Navyše je tu pochopiteľná obava, že Trump dal ISIS nový dych práve vtedy, keď to bolo na pokraji expirácie.
Zrazu sú všade obrázky zajatcov ISIS, ktorí utekajú zo svojich väzníc, keď sa ich kurdskí strážcovia snažia zastaviť turecký postup. Trumpov návrh, že Turecko, ktoré len pred niekoľkými rokmi tolerovalo veľký prílev zahraničných bojovníkov ISIS cez svoje hranice do kalifátu, nahradí Kurdov pri potláčaní ISIS, vyvolal všeobecný posmech a zdesenie.
Pokiaľ ide o domácu tureckú verejnú mienku, dôraz sa stále kladie na turecký vojenský úspech, ale odteraz to pánovi Erdoganovi neprinesie žiadne politické výhody. Musí sa pokúsiť fungovať bez spojencov a je stláčaný USA a Ruskom. Turecké jednotky a ich arabskí spojenci sa stále tlačia vpred, ale Turecko prehralo diplomatické a propagandistické vojny. Nakoniec nebude mať inú možnosť, len vyhlásiť slávne víťazstvo a ustúpiť.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať
1 komentár
Vážený doktor/Coburn:
Ďakujeme za vašu skvelú prácu!
Začínam študovať Blízky východ. Súdruh v mojej kapitole Veteráni za mier mi navrhol, aby som si prečítal knihu Tima Andersona „Špinavá vojna proti Sýrii“, veľmi proasadovský. Môžete mi prosím odporučiť progresívny, protiamerický imperialistický odkaz?,
Vďaka!
Peter Straus
Oakland, CA