Ako historici chápu, ako ľudia žili alebo, čo je dôležitejšie, čo si mysleli v minulosti? Počas väčšiny ľudských dejín veľká väčšina obyčajných ľudí, na rozdiel od členov vládnucej triedy, nevedela čítať ani písať, takže nám nezanechali žiadne písomné záznamy o svojich životoch alebo myšlienkach. Užitočným spôsobom, ako historici chápu myšlienky tých čias, je pozrieť sa na ich verziu „popkultúry“: tj ľudové rozprávky, piesne alebo príbehy. Dokonca aj ten najpedantickejší akademik z brečtanovej veže bude súhlasiť s tým, že ak bol konkrétny príbeh (príbeh, pieseň, balada) v určitom čase populárny, pocity obsiahnuté v tomto príbehu hlboko rezonovali s ľuďmi tej doby.
Čo teda môžeme povedať o ľuďoch z náš časy, keď sa pozeráme na nespochybniteľné planetárny popularita Harryho Pottera?
Zlí chlapci
Harry Potter bojuje proti mocnému zlému čarodejníkovi, ktorý chce, aby všetci čarodejníci boli čistokrvní, to znamená, aby nemali deti s ľuďmi, ktorí neboli čarodejníkmi. Podľa tohto zlého čarodejníka Voldemorta a jeho organizácie Smrťožrúti by všetky dôležité pracovné miesta, sociálne príležitosti a inštitucionálna podpora mali byť vyhradené pre čistokrvných a nečistokrvných, ktorí budú môcť žiť, ak súhlasia so službou „nadradenej rase“. Znie to povedome?
Fight Back
Ak sú zlí chlapci skvele organizovaní, potom sú aj dobrí chlapci. V skutočnosti sú významné časti kníh venované kolektívnej stratégii postáv, ako byť účinnými bojovníkmi proti vysoko organizovaným a neuveriteľne dobre financovaným smrťožrútom.
V porovnaní so smrťožrútmi, ktorí majú podporu bohatých pánov, ako sú Malfoyovci, a ministerských aparátnikov, ako je Dolores Umbridgeová, sú dobrí ľudia pozoruhodne nevýrazná partia. Predvoj tejto pestrej partie tvoria nešťastní muži a ženy (Pán a pani Weaselyovci), rozhodne nechutní chlapci (Ron Weasely, Neville Longbottom), hlúpe, zvláštne a príliš úzkostlivé dievčatá (Luna, Hermiona) a viac-menej obyčajný Harry. Ale toto je tím, ktorý porazí dobre naolejovanú a dobre financovanú mašinériu, ktorou sú smrťožrúti. A dôvod je jednoduchý a často spomínaný: kolektívna solidarita, ktorú zdieľajú dobrí chlapci.
Knihy znova a znova uvádzajú, že Voldemortovou najväčšou slabosťou bolo, že bol samotár, a Harryho najväčšou silou bolo to, že sa vždy rozhodol bojovať a strategicky bojovať bok po boku so svojimi priateľmi a kamarátmi. Áno, mágia, šťastie, náhoda, privilégium narodenia, to všetko zohralo svoju úlohu pri určovaní Harryho víťazstva, ale v konečnom dôsledku to bola kolektívna bitka, príspevok iných, obeta veľa (na rozdiel od machizmu niektoré) ktorý vyhral deň. Niekedy, keď bola väčšina demoralizovaná rastúcou vlnou rasizmu, „vodcovia“ museli trpezlivo vysvetľovať pretrvávajúci význam boja. Inokedy, keď niektorí ľudia, vrátane Harryho, chceli spáchať činy náhodnej individuálnej statočnosti, iní ľudia argumentovali dôležitosťou a nadradenosťou kolektívneho boja a stratégií. Niekedy zvíťazili zdravé argumenty, niekedy boli masy ovplyvnené propagandou čarodejníckej tlače, ale vždy, vždy máme možnosť nahliadnuť do intenzívneho boja ideí.
Teraz je dobre zdokumentovaným faktom, že napriek popularite Harryho Pottera, ktorá otriasla hitparádami, bola JK Rowlingová opakovane hanobená pravým krídlom. Keď časopis Time v roku 2005 nazval Rokfort „sekulárny a sexuálny a multikultúrny a multirasový“, každý fundamentalista a konzervatívec od kresťanskej pravice až po spoločnosť Johna Bircha túto sériu ostro odsúdil. David Baggett, ktorý vyučuje na Škole náboženstva Liberty University Jerryho Falwella, si dokonca dal tú námahu a napísal knihu, aby odsúdil takúto bezbožnosť. Čo je znepokojujúcejšie, nedávne webové stránky White Pride, ako napríklad Stormfront, hrdo vyhlasujú „Prečo je Harry Potter jedom pre biele deti: je to multirasová, ľavicová propaganda“.
Hoci je v tlači niekoľko obhajcov Pottera od akademikov, liberálnych kresťanov, populárnych stredoľavých francúzskych novín (Oslobodenie) až po progresívnych Židov (Židovky s postojom), mojím cieľom je poukázať na zástancov hodnôt stelesnených v Potterovi, ktorí áno nemusia nevyhnutne zverejňovať svoje názory. Do roku 2011 sa celosvetovo predalo 450 miliónov kópií kníh. Boli preložené do 67 jazykov a filmy o Potterovi boli nazvané „najvýnosnejšie filmové série všetkých čias“, čím prekonali série Jamesa Bonda a Star Wars. Ľudia ako Potter. Najmä mladí ľudia Pottera milujú. Čo je to, ak nie zvonivé potvrdenie myšlienok a hodnôt, ktoré séria tak otvorene vysiela?
Ale spomeňme si na nášho nepriateľa, pedantského akademika, o ktorom sme hovorili na začiatku tohto článku. S/ona bude musieť neochotne uznať, že prelomová popularita série pravdepodobne znamená, že väčšina ľudí, ktorí majú radi Pottera, podporuje myšlienky propagované v sérii. Potom však bude víťazoslávne tvrdiť, že to z hľadiska spoločenských zmien nič neznamená, pretože práve tí ľudia, ktorí majú radi tento seriál, neodoberajú aj tie najzvrhlejšie televízne reality show a nepozerajú správy Fox?
Pripusťme, že je to naozaj tak.
Nezabúdajme tiež, že myšlienky, ktoré prospievajú kapitalizmu a rozdeľujú robotnícku triedu, sú neúprosné povýšený inštitúciami kapitalizmu. Školy hovoria malým deťom o slobode jednotlivca, ale nie až tak o rovnosti alebo sociálnej spravodlivosti. Hračkárske obchody predávajú „princeznovské“ výrobky pre dievčatá a ozbrojených vojakov pre chlapcov. Reklamy v televízii vám hovoria, že ak si kúpite značku x, budete chudý ako Kate Moss alebo bohatý ako Oprah. A po použití produktu x, ak máte stále svoju starú hroznú prácu a účty za kreditné karty, potom to musí byť váš chyba. Inými slovami, všetky tieto antikolektívne, represívne myšlienky nám každý deň v rôznych podobách zámerne a vedome prinášajú najvplyvnejšie inštitúcie a ľudia v našej spoločnosti. My, ako jednotlivci, sme často bezmocní proti tomuto náporu ideologických útokov. Začíname tomu veriť ich nápady, nápady, ktoré sú prospešné je, sú aj naše nápady.
Marxistický filozof Antonio Gramsci sformuloval veľmi užitočný koncept „protichodného vedomia“. Napísal:
Aktívny masový človek má praktickú činnosť, ale nemá jasné teoretické povedomie o svojej praktickej činnosti, ktorá však zahŕňa pochopenie sveta, pokiaľ ho pretvára. Jeho teoretické vedomie môže byť skutočne historicky v opozícii k jeho činnosti. Skoro by sa dalo povedať, že má dve teoretické vedomia (alebo jedno protirečivé vedomie): jedno, ktoré je súčasťou jeho činnosti a ktoré ho v skutočnosti spája so všetkými jeho spolupracovníkmi pri praktickej premene reálneho sveta; a jeden, povrchne explicitný alebo verbálny, ktorý zdedil z minulosti a nekriticky absorboval.
Gramsci nás tak upozorňuje na to, že v kapitalizme, pretože je to taký neprirodzený systém, máme vždy v sebe protichodné vedomie. Súbor myšlienok, ktoré sú v podstate falošné, ktorými nás živí kapitalizmus, a súbor skutočných myšlienok, ktoré nám v praktickej rovine ukazujú, že naši spolupracovníci sú ľudia ako my a zjednotenie sa s nimi v boji prináša úžitok všetkým. Gramsci poukázal na to, že „povrchné“ alebo mainstreamové myšlienky, tie, ktoré sú aktívne propagované, sú nápady, ktoré vyhrávajú. Vlievajú sa do sféry činnosti s katastrofálnymi výsledkami, pretože nám hovoria, že náš spolupracovník-imigrant je tu, aby nám zobral prácu, že svet sa nedá zmeniť. Ale nie vždy.
Obrovský úspech Pottera teda ukazuje dve veci: jednu, že napriek aktívnemu presadzovaniu prokapitalistických hodnôt bohatými a mocnými, ľudia – ich obrovské množstvo – môžu myslieť proti prúdu. Po druhé, že Harry Potter prišiel a vyrástol vo svete, ktorý už začínal ustupovať proti neoliberálnemu konsenzu vytvorenému v 1980. rokoch.
Harry Potter bol prvýkrát publikovaný v Spojenom kráľovstve v roku 1997 a v USA v roku 1998. Bolo to len 2-3 roky pred masívnym náporom antiglobalizačných protestov, ktoré sa začali v Seattli proti MMF. Rok 1998 bol rokom fantastického štrajku UPS v USA, keď americká verejnosť podporila odbory Teamsters proti šéfom UPS v pomere 2:1. Tieto nové kroky smerom k explodovaniu status quo zaznamenali novú a veľmi mladú generáciu aktivistov, ktorí sa nazývali „antikapitalisti“, ktorí vyrastali bez toho, aby si spomenuli na porážky z 80. rokov. Toto bola generácia, ktorá bojovala s políciou v Seattli, Prahe a Janove a ktorá diskutovala o medzinárodnej solidarite na svetových sociálnych fórach v Bombaji a Brazílii.
Toto bola generácia, ktorá vyrástla na Harrym Potterovi.
Nie, toto bola generácia, pre ktorú musel byť Potter relevantný, ak si chcel udržať svoj kultový status.
Mágia vo vzduchu?
Moja obľúbená postava zo série Harry Potter je Neville Longbottom. Je čistokrvný, ale pri väčšine úloh je nešikovný, nešťastný a úplne zbytočný. Neville sa hmýri a mrmle cez prvých pár kníh, ale neustále končí, niekedy nie tak vedome, po Harryho boku, keď ide do tuhého. Ale toto je chlapec, ktorý sa učí viesť hnutie odporu na Rokforte, keď Harry v poslednej knihe odíde zo školy. Je to ten istý chlapec, ktorého rasisti opakovane mučia, no odmieta si doberať nečistokrvných spolužiakov. Toto je tiež chlapec, ktorému sa sám Voldemort vysmieva pre jeho nehrdinský vzhľad a spôsoby. Ale je to Neville Longbottom, kto má v rukách legendárny Chrabromilský meč a zasadí Voldemortovi smrteľnú ranu. Voldemort je neskutočne šokovaný, že chlapec taký obyčajný, taký obyčajný by mohol mať odvahu zdvihnúť proti nemu ruku.
A práve niekoľko takýchto Neville Longbottomov, obyčajných a všedných – stratégií učenia sa od svojich sestier a bratov v Káhire, debatujúcich o najlepšej ceste vpred so svojimi priateľmi a kamarátmi vo Wisconsine – možno povedie ďalšiu bitku o Rokfort. Keď to Voldemortovci najmenej čakajú.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať