Schopnosť každého národa podporovať prosperujúcu, nezávislú a autonómnu verejnú sféru je prinajmenšom čiastočne podmienená pohotovou dostupnosťou verejného priestoru, ktorý je otvorený na bezplatné využívanie rôznymi skupinami a záujmami, ktoré tvoria širšiu občiansku spoločnosť. Napríklad gréčtina „Agora“ sa na tieto účely vzťahuje na verejný priestor: takmer rovnaký ako tradičné „mestské námestie“. Tradične sa takéto verejné priestory nachádzali v srdci občianskych centier, čo umožňovalo rôznym skupinám organizovať a formulovať svoje myšlienky na otvorenom fóre.
Dnes sa však v našich predmestských centrách, s nárastom rozľahlých nákupných centier, sprivatizoval „verejný priestor“ našich predmestských „civilných centier“ a možnosti vyjadrenia sa obmedzili na tých, ktorí majú dosť hlboko do vrecka, aby za toto privilégium zaplatili. V dôsledku toho sú skupiny občanov, komunitné organizácie a sociálne hnutia vylúčené z akejkoľvek ústrednej úlohy v „každodennom živote“ väčšiny ľudí.
V dôsledku toho sa „občianska sféra“ redukuje iba na sféru spotreby, bez možnosti slobodnej, autonómnej občianskej organizácie. Moderné nákupné centrá sú teda zaplavené obchodnými domami, food courtmi, supermarketmi a špecializovanými obchodmi. Bez akejkoľvek inej formy sociálneho odbytu alebo fóra sa do týchto rozľahlých nákupných centier takmer denne hrnú tisíce ľudí, aby sa podieľali na spotrebe ako atomizovaní spotrebitelia.
Je iróniou, že s nedostatkom priestoru poskytovaného komunitným, politickým a športovým organizáciám je toto divadlo tým najbližším, čo sa mnohé komunity stretávajú v kolektívnej sociálnej aktivite. Zbedačenie občianskej spoločnosti je teda hmatateľné.
Problém nekončí množením sa nákupných centier, ale orientáciou výlučne na konzum s vylúčením akýchkoľvek iných prejavov občianskeho života.
Mnohým univerzitám a vysokým školám chýba vhodný priestor pre študentov na organizovanie kultúrnych, športových či spoločenských podujatí alebo na verejné formulovanie a presadzovanie kauz, ktoré im tak ležia na srdci.
Túto situáciu v Austrálii znásobuje represívna legislatíva o „dobrovoľnom študentskom unionizme“: zavedená konzervatívcami a teraz podporovaná dokonca aj opozičnou Labouristickou stranou: legislatíva, ktorej cieľom je ochromiť akýkoľvek druh kampusovej „občianskej sféry“ a autonómnej študentskej organizácie. Strata životaschopného zastúpenia študentov, participatívne študentské médiá a zrušenie financovania študentských služieb marginalizuje disent a participáciu na živote univerzity.
Podobne, za konzervatívcov v Austrálii, charitatívnym organizáciám a mimovládnym organizáciám (MVO) hrozila strata daňových výnimiek, ak by kritizovali verejnú politiku. Zdá sa, že potlačovanie občianskej sféry nemá konca.
„Občianska spoločnosť“ sa v posledných rokoch stala populárnym slovom. Zvyčajne sa používa v opozícii k „štátu“ a považuje sa za odkaz na sféru autonómnych občanov a občianskych hnutí. Samozrejme, úzke oddelenie občianskej spoločnosti („dobré“) a štátu („zlé“) je druh redukujúceho zjednodušenia, ku ktorému by mali byť občania skeptickí. „Občianska spoločnosť“ je napokon aj oblasťou monopolného kapitálu, ktorého moc je zasa garantovaná štátom.
Naproti tomu verejná sféra charakterizovaná správnou kombináciou verejného, družstevného a súkromného vlastníctva môže lepšie reprezentovať pluralitu záujmov a pozícií, ktoré tvoria modernú spoločnosť. „Zmiešaná verejná sféra“ namiesto toho, aby sa odvolávala na „najnižšieho spoločného menovateľa“, môže namiesto toho zahŕňať širšiu tapisériu účastníkov, perspektív a záujmov.
Ideál autonómnej „občianskej sféry“, pozostávajúcej z občianskych organizácií – spotrebiteľských organizácií, kultúrnych organizácií, športových organizácií, sociálnych a náboženských organizácií, politických strán, odborových organizácií, sociálnych hnutí – je základom liberálnych a sociálnych hnutí. demokratický princíp.
Pre tých z nás, ktorí si želajú, aby živá, autonómna občianska sféra pôsobila ako protiklad k prevládaniu jednosmerných informačných tokov, je privatizácia verejného priestoru kritickým problémom.
Zatiaľ čo rozmach internetu zaznamenal rozvoj „virtuálneho priestoru“: participatívnych fór na diskusiu a diskusiu, možné zisky tu brzdí nedostatok skutočného a fyzického občianskeho priestoru na využitie občanmi a záujmovými skupinami.
Pokus o reguláciu rozvoja a plánovania tak, aby sa zabezpečila existencia centrálnych, vysoko exponovaných verejných centier pre občiansku organizáciu, mobilizáciu a diskusiu, by nepochybne vyvolalo hnev masívneho priemyslu, ktorý sa rozrástol okolo rozvoja nákupných centier.
To by nám však nemalo brániť zaujať zásadové stanovisko a uviesť do konkrétnej praxe časť rétoriky, ktorá sa v posledných rokoch objavila okolo pojmu „občianska spoločnosť“.
Cieľ podporovať živú, aktívnu a rôznorodú občiansku sféru možno dobre doplniť aj začlenením aktívneho a kritického občianstva do učebných osnov našich škôl. Tu je kľúčová úloha humanitných a spoločenských vied – vrátane histórie. Takáto problematika si však zasluhuje samostatný článok: zatiaľ sa teda zameriame na problematiku fyzického občianskeho priestoru.
Prioritou politických strán na celom svete je vytvorenie plánovacej legislatívy, ktorá by zodpovedala povinnému poskytovaniu vysoko exponovaného, centrálne umiestneného verejného priestoru na účely slobodného občianskeho prejavu, mobilizácie a organizácie.
Odborníci v danej oblasti by mali byť poverení, aby pomáhali pri navrhovaní takejto legislatívy, s úmyslom poskytnúť prostredníctvom legislatívy plánovania a rozvoja regulačný základ pre vytváranie občianskeho priestoru, a tým aj posilnenej, participatívnej občianskej spoločnosti.
Napokon, naprieč politickým spektrom musia aktivisti a tvorcovia politík prehodnotiť úlohu verejného sektora, najmä pri poskytovaní sociálneho a verejného priestoru. Ak by nový vývoj zabezpečovala a vlastnila miestna samospráva s využitím štátneho a federálneho financovania, bolo by vo verejnom záujme oveľa jednoduchšie argumentovať proti korporativistickej logike, ktorá vedie k marginalizácii verejnej činnosti mimo spotreby.
Niektorým z nás sa to môže zdať ako malicherné obavy, povedzme, v porovnaní s pokračujúcimi útokmi na práva pracovníkov, verejné zdravie, verejné vzdelávanie a krízu životnej dostupnosti, ktorú systém sociálneho zabezpečenia zjavne nedokáže riešiť. Otázka verejného priestoru je však jadrom toho, kto sme, ako sa organizujeme a žijeme a aký máme k sebe každodenný vzťah.
Dôležitý je „virtuálny priestor“ poskytovaný prostredníctvom internetu. Internet poskytuje mnoho nových kanálov pre „virtuálnu mobilizáciu“, čoho dôkazom je vzostup webových hnutí, ako je „Avaaz“ http://www.avaaz.org/en/about.php a v Austrálii hnutím „GetUp“. http://www.getup.org.au/ .
Otázka poskytovania občianskeho „virtuálneho priestoru“ je v skutočnosti hodná pozornosti sama osebe. Virtuálny priestor, podobne ako elektronické participatívne médiá, je istým spôsobom „nový horizont“.
Ale spájanie ľudí v spoločnej veci na kolektívnom základe „tvárou v tvár“: takéto mobilizácie môžu byť stále nesmierne silné. Tu je skutočný potenciál pre „virtuálny verejný priestor“ a „fyzický verejný priestor“ vzájomne sa dopĺňať v účinnom kruhu. Od mimovládnych organizácií a lobistických skupín; otvorenejším politickým organizáciám a stranám; športovým klubom, charitatívnym organizáciám a komunitným organizáciám: široká škála občianskej spoločnosti má úžitok z rozširovania virtuálneho aj fyzického „verejného priestoru“
Spolu s poskytovaním participatívnych online médií každé oživenie aktívneho občianstva v Austrálii a inde závisí aspoň čiastočne od poskytnutia skutočnej fyzickej a verejnej infraštruktúry a priestoru potrebného na jeho realizáciu. Teraz je čas na odvahu a inováciu politiky: podporovať participatívnu verejnú sféru, ktorá presahuje dusivé zvyky obyčajnej spotreby.
Tristan Ewins je spisovateľ na voľnej nohe, dlhoročný člen Austrálskej strany práce a kvalifikovaný učiteľ. Bol široko publikovaný: v The Canberra Times, Centre for Policy Development (CPD), On Line Opinion, ZNet, Arena Magazine, Australian Socialist – a inde.
Mnohé z diel autora možno nájsť na nasledujúcich adresách URL:
http://www.onlineopinion.com.au/author.asp?id=208
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať