CBS oznámila, že sotva päť hodín po útokoch na Washington a New York je minister obrany Donald Rumsfeld citovaný skráteným textom spolupracovníkov, ktorý v súvislosti so Saddámom Husajnom hovorí: „Posúďte, či je dosť dobrý na to, aby zasiahol SH v rovnakom čase. Nielen UBL [Usáma bin Ládin]. Choďte masívne. Všetko to pozametajte. Veci súviseli a nie.“ („Plán útoku v Iraku sa začal 9. septembra“, CBS Washington, 11. septembra 4) Keby nebolo 2002. septembra, pochodovali by sme dnes do vojny v Iraku?
Možno si našli inú výhovorku; chceli to urobiť už nejaký čas. 9. september im dal zámienku urobiť veľa vecí: Afganistan, Irak, zásah proti občianskym slobodám doma, zásah proti zákonu o slobode informácií – všetky druhy vecí, doma aj v zahraničí. Našli by si inú zámienku, keby to nebolo pre 11. september – a to nie je ani zámienka v prípade Iraku. S Afganistanom, prinajmenšom na povrchu, by sa to dalo použiť ako zámienka, pretože tam údajne existovalo nejaké spojenie, ale s Irakom nie je žiadne spojenie s 9. septembrom.
Domnievate sa, že vojna v Afganistane by sa niekedy odohrala bez ohľadu na 11. september?
Môže mať. Americká vláda rokovala s Talibanom približne šesť mesiacov pred 9. septembrom o zabezpečení ochrany ropovodov a plynovodov z Kaspického mora cez Afganistan a Pakistan do Indického oceánu. Americké ropné spoločnosti boli do toho zapojené – a to sa nedostalo tak ďaleko, ako si to americká strana želala, a tak hľadali nejaký iný spôsob, ako zmeniť pozíciu vlády v Afganistane. Takže motív tam bol vždy, opäť potrebovali len zámienku – a 11. september je zámienka, ktorá plnila mnohé funkcie.
Kanadský autor prejavov prezidenta Busha David Frum vo svojich memoároch The Right Man napísal, že na „os zla“ prišiel pri čítaní reakcie Franklina Roosevelta na japonský útok v Pearl Harbor. Frumovo „radikálne memorandum“ Bushovi vychádzalo z paralel medzi mocnosťami osi Toyko-Rím-Berlín z druhej svetovej vojny a hrozbou teroristických organizácií, ako je al-Káida, ktoré sú dnes spojené s takzvanými teroristickými štátmi: Irak-Irán- Severná Kórea (Frum, „Moje radikálne oznámenie o Iraku“, National Post, 8. januára 2003). Tak ako bol Pearl Harbor väčšou hrozbou nacistov počas XNUMX. svetovej vojny, tak al-Káida väčšou hrozbou Iraku – jediného národa na zemi, ktorý sa podľa Fruma najviac podobá mocnostiam osí z XNUMX. svetovej vojny. Existuje nejaký možný spôsob, ako to možno brať vážne?
Ak ste autorom prejavov Georgea Busha, môžete to brať veľmi vážne, áno. Z jeho pohľadu vidím, že to pekne zapadá do toho, čo chcel nájsť. Ale racionálna ľudská bytosť by v tom všetkom len ťažko našla nejakú dôveryhodnosť; racionálna ľudská bytosť by požiadala o nejaký dôkaz [o spojení medzi Irakom a al-Káidou] – ako svet žiada dôkazy o tom už celý rok. Pýtali sme sa a neprišli žiadne dôkazy. Takže si nemyslím, že tomu teraz niekto verí.
Energetická politika viceprezidenta Dicka Cheneyho považuje za nevyhnutné, že do roku 2020 bude potrebné dovážať dve tretiny amerických zásob ropy. Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete. Aká dôležitá je ropa v konflikte v Iraku?
Je to sine qua non – nie je to jediný dôvod, ale určite to musí byť, bez toho by ostatné dôvody nemuseli byť dosť dôležité. Ropa má aj iné aspekty: Oficiálnou menou OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) pre všetky transakcie s ropou bol dolár. Asi pred rokom a pol Irak prešiel na euro, čo zrejme veľmi rozrušilo americké mocnosti a obávajú sa, že OPEC môže oficiálne prejsť na euro. Z toho, čo som čítal od ekonómov, by to bola pre USA veľká rana z finančného hľadiska a museli by ju zastaviť USA – to je pre nich veľmi dôležité. Ak by mali na starosti Irak, ako otvorene priznali, že je to ich plán, mohli by ľahko zmeniť rozhodnutie Iraku a myslím si, že Saudská Arábia a ostatní by boli vo veľmi chúlostivej situácii, ak by chceli Spojené štáty uraziť. táto záležitosť. Museli by súhlasiť s ponechaním dolára ako oficiálnej meny.
Pentagon nedávno potvrdil, že vojnový plán sa volá „Shock & Awe“ a zahŕňa 3000 48 rakiet za 800 hodín, z toho XNUMX riadených striel, s cieľom poskytnúť „Hirošimský efekt“ – psychologické zničenie nepriateľov. bojovať. Jeden predstaviteľ Pentagonu označil plán za „bezprecedentný“. Je to skutočne bezprecedentné zoči-voči zdĺhavej sérii saturačných bombových útokov typu „šok a hrôza“, povedzme v juhovýchodnej Ázii alebo napríklad požiarnych bombových útokov v Drážďanoch a Tokiu?
No, čo sa týka palebnej sily, mohlo by to byť [rovnako silné]. Určite majú prostriedky na to, aby prekonali to, čo urobili v Afganistane alebo Iraku [v roku 1991], alebo Srbsku alebo dokonca Hirošime. Majú prostriedky na zdvojnásobenie Hirošimy alebo desaťkrát toľko – je len na nich, koľko použijú. Jednoducho z hľadiska tonáže bômb alebo výbušnej sily, nech sa meria akokoľvek, by to mohlo byť bezprecedentné – ale toto nie je v skutočnosti dôležitá otázka: či sa rovná Hirošime alebo dvojnásobku Hirošimy, stále to bude totálna devastácia pre ľud Iraku a myslím si, že táto správa bola vydaná ako ďalší spôsob, ako vystrašiť ľudí v Iraku a vystrašiť ich vládu. Je to psychologická vojna.
Po prvej vojne v Perzskom zálive George Herbert Walker Bush povedal, že „prízrak Vietnamu bol navždy pochovaný v púštnych pieskoch Arabského polostrova“ (rozhlas ozbrojených síl USA 2. marca 1991). Aký vplyv má vietnamský syndróm – myšlienka príliš dlho trvajúcej vojny, ktorá umožňuje utužiť ľudovú opozíciu – hrala v taktike expanzie Amerického impéria?
No jeden z hlavných efektov je v médiách. Pentagon sa naučil, že ak ukážete americkej verejnosti príliš veľa obrázkov mŕtvych roľníkov a detí, ak sú obrázky príliš krvavé a príliš príšerné každý deň, určite pomôžete vybudovať antagonizmus voči vojne. Od čias Vietnamu pomaly, ale isto obmedzili prístup médií na bojisko – s každou vojnou je ho menej a menej. Všetko je teraz zinscenované; umožňujú médiám vidieť len to, čo chcú, aby videli. To je jeden z účinkov Vietnamu.
Počas celej vojny bombardovali Srbsko, dňom i nocou, 78 dní – to je dlhý čas. Budú bombardovať, kým nedosiahnu určitý efekt, buď sa vzdajú, alebo totálne zdevastujú. Radšej to robia rýchlo, ale nie príliš rýchlo, pretože vždy musia vykonať množstvo experimentov. Tieto vojny sa robia čiastočne kvôli experimentom s najnovšími zbraňami, a preto musia mať čas aj na to. USA to bude trvať, ako dlho budú chcieť. Impérium si bude robiť, čo chce. Vy a ja môžeme len nasledovať a komentovať to a to, ale Impérium si urobí, čo chce.
Pokiaľ ide o plán mestskej vojny v metropole Bagdad (5 miliónov obyvateľov), je to potenciálna katastrofa pre americké propagandistické úsilie, ak vezmeme do úvahy, že pre novinárov bude oveľa jednoduchšie získať prístup do miest v porovnaní s izoláciou púšte Búrka v roku 1991, kde sa mnohé z masakrov odohrali v púšti, ako napríklad takzvaná Diaľnica smrti medzi Basrou a Bagdadom?
Normálne by to urobili tak, že by len bombardovali mestá, kým by nebol uhasený všetok možný odpor, a potom by poslali na zem sily, ktoré by sa potom stretli s minimálnym odporom. Teraz sa však chcú vyhnúť podpaľovaniu ropných vrtov – a ďalším veciam, ako sú možno chemické a biologické zbrane – ktoré znečisťujú ovzdušie a poškodzujú amerických vojakov. Aby sa tomu zabránilo, počul som, že môžu zaviesť pozemné sily ešte skôr, ako sa rozbehne bombardovanie – ale kto môže povedať, čo sa stane. Ale už to nebude také jednoduché ako v minulosti.
Na tému Organizácie Spojených národov, po tom, čo USA zaútočili na Grenadu v roku 1983 (101,000 XNUMX obyvateľov), napriek drvivému nesúhlasu OSN, prezident Ronald Reagan povedal: „Sto národov v OSN sa s nami nezhodlo takmer na všetkom, čo prišlo predtým. ich, kde sme zapletení, a moje raňajky to vôbec neznepokojilo.“ Akú úlohu zohráva OSN v plánoch Amerického impéria?
Dokonca aj impériá, dokonca aj diktátori chcú byť milovaní, chcú pôsobiť ako legitímni. Generál Pinochet v Čile bol pri moci 17 rokov ako diktátor, no zároveň túžil byť milovaný. V referende mal istotu, že vyhrá, a prehral a bol nútený opustiť úrad. Americké impérium si z vojenského hľadiska môže robiť, čo chce, no zároveň chce pôsobiť ako legitímne. USA na tento účel využívajú OSN, ak môžu. V minulosti sa to v podstate takto robilo a teraz sa o to pokúša. Impérium si myslelo, že môže ísť dopredu a robiť si v Iraku, čo chce, s podporou OSN a celého sveta, ale prekvapilo ho obrovské vzplanutie odporu – natoľko, že bolo nútené hrať Hra OSN a zatiaľ túto hru nevyhrala. Čo sa stane, bude fascinujúce pozorovať, ale nedokážem to predpovedať.
Myslíte si teda, že druhá rezolúcia, ktorú USA prezentujú [pondelok 24. februára 2003], bude mať nejaký vplyv na konflikt, alebo sa do toho pustia sami, ak nebudú môcť získať súhlas Bezpečnostnej rady?
No oni povedali, že [pôjdu sami]. Práve som čítal rozhovor s [poradcom pre obranu] Richardom Perlem, ktorý hovoril o Francúzsku. Povedal, že aj keby vetovali naše uznesenie, stále napadneme Irak. Ale toto sa deje tam a späť už takmer rok a je v tom veľa psychologickej vojny. Chcú zastrašiť Irak, chcú pôsobiť tak tvrdo, ako sa len dá, odmietajú priznať akékoľvek oslabenie ich odhodlania – to je všetko paráda.
Izraelské skupiny pre ľudské práva ako B’Tselem a niekoľko rešpektovaných korešpondentov v regióne – Justin Huggler z Independent (Spojené kráľovstvo) a Amira Hass z Ha’aretz teraz v rozhovore so širším regiónom Blízkeho východu varovali, že Izrael zintenzívňuje vojenské aktivity a zaberanie pôdy na okupovaných územiach, zatiaľ čo svetové médiá sa zameriavajú na Irak. Hass zašiel tak ďaleko, že povedal, že iracký raketový útok na Izrael alebo palestínska podpora Saddáma Husajna by mohli urýchliť masové vyhnanie Palestínčanov (Hass: „Hrozba masového vyhnania“ la Monde Diplomatique, 19. februára 2003, Huggler: „As the Svet sa zameriava na Irak, The Bodies Hromadu v Gaze (Spojené kráľovstvo) 22. februára 2003). Aký vplyv bude mať podľa vás vojna v Iraku pre Palestínčanov?
Je veľká šanca, že to Izrael využije ako zámienku na takzvaný „transfer“, ktorý sa inak nazýva etnické čistky – masové presuny Palestínčanov do Jordánska, do čerstvo oslobodeného Iraku a ktovie kam ešte. Určite to chcú, či sa im to podarí, ukáže čas. Vojna by bola dobrou zámienkou, dobrou zásterkou na to [vyhostenie palestínskeho obyvateľstva].
Tento rozhovor sa vedie z Halifaxu, najdôležitejšieho námorného prístavného mesta v Kanade. V pondelok [24. februára 2003] prvý z dvoch kanadských námorných torpédoborcov odchádza do Arabského mora, aby poskytoval „eskortné“ a sledovacie funkcie pre miliardové americké lietadlové lode. Akú úlohu hrá Kanada v expanzii Amerického impéria?
Je to figový list. Americká vláda očividne nepotrebuje nikoho pomoc, aby vojensky premohla kohokoľvek iného vo svete, ale vracia sa k potrebe byť milovaný a potrebe vyzerať trochu legitímne. Na tieto účely potrebujú podporu Kanady a Británie a každého, kto ju môže ponúknuť. Je to figový list. V niektorých prípadoch tieto krajiny ponúkajú určitú vojenskú pomoc, ktorá Washingtonu vojnu trochu uľahčí, ale to nie je nevyhnutné; mohli úplne zlikvidovať Irak pred niekoľkými mesiacmi, bez toho, aby sa nahromadili všetky tieto [vojsky].
Spomínali ste, že Impérium si robí, čo chce. 15. februára desiatky miliónov ľudí na celom svete povstali v jednotnej opozícii proti tejto vojne v Iraku. Na druhý deň prezident Bush povedal, že ho protest nijako neovplyvnil, že by to bolo ako formovanie politiky založenej na „fokusovej skupine“. Naozaj nemá tento typ opozície – vôbec najväčší – žiadny viditeľný vplyv na politiku?
Možno to vojnu nezastaví, ale hovorím vám, že ak USA vykonajú vojnu tvárou v tvár celosvetovej opozícii, môže to byť veľmi dobre začiatok konca Impéria. A dúfam, že áno.
William Blum pracoval na ministerstve zahraničia až do roku 1967, keď ho jeho znechutenie z vojny vo Vietname prinútilo vzdať sa svojej túžby stať sa dôstojníkom zahraničnej služby. Je autorom kníh Killing Hope: US Military and CIA Interventions since 1995 World War (Common Courage, 2000) a Rogue State: A Guide to the World’s Only Superpower (Common Courage, XNUMX). Telefonicky sme sa spojili s pánom Blumom vo Washingtone, DC. Je možné ho kontaktovať na [chránené e-mailom]
Jon Elmer je novinár v Halifaxe, ktorého aktivizmus a písanie proti vojne v Iraku urobili z jeho statusu študenta filozofie na Dalhousie University niečo viac ako len formalitu registrácie. [chránené e-mailom]
Tento rozhovor bol pôvodne odvysielaný v Guerrilla Radio CKDU v Halifaxe v Novom Škótsku. (www.bethechange.ca/radio )
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať