Pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, výsledky Saudskej Arábie nie sú o nič lepšie ako Irán. Medzinárodnému spoločenstvu sa však vždy darí prehliadať wahhábistickú monarchiu. Môže to súvisieť so statusom Saudskej Arábie ako krajiny s najväčším producentom ropy a dôveryhodného spojenca USA? Saudská Arábia môže zasiahnuť v Bahrajne, rozdrviť tam demokratické protesty, v roku 76 popraviť 2011 ľudí (vrátane ženy obvinenej z „čarovania“), vyhrážať sa popravou blogerovi, ktorý zverejnil imaginárny rozhovor s Prorokom na Twitteri, odsúdiť zlodejov na amputáciu, oznámiť že za znásilnenie, sodomiu, cudzoložstvo, homosexualitu, obchodovanie s drogami a odpadlíctvo sa bude trestať smrťou a nikoho okrem Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva to zrejme nezaujíma. Bezpečnostná rada OSN, G20 (ktorej je Saudská Arábia členom), Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka nedávno navštívila Rijád a vyjadrila uznanie „dôležitej úlohe“ kráľovstva pri podpore globálnej ekonomiky: nikoho z nich to nezaujíma.
Táto monarchia stále odmieta ženám povoliť cestovanie autom bez sprievodu manžela alebo šoféra alebo účasť na olympijských hrách. Hoci najnovšie porušenie najmenej dvoch zásad olympijskej charty (1) nespôsobil veľký rozruch. Ak by bol Irán vinný z takéhoto sexuálneho apartheidu, boli by zorganizované medzinárodné protesty a boli by o nich široko informované.
Tuniský premiér Hamadi Jebali poskytol ďalší príklad preferenčného zaobchádzania automaticky priznaného saudskej monarchii. Jebali, ktorý patrí k hnutiu kruto potláčanému bývalým prezidentom Zine el-Abidine Ben Alim, chválil svojich saudskoarabských hostiteľov na jednej zo svojich prvých oficiálnych návštev v zahraničí. Napriek tomu Rijád, ktorý podporoval klan Ben Aliho až do trpkého konca, ich odmieta vydať a poskytuje bezpečný prístav pre ich financie. Peniaze z Perzského zálivu tiež pomáhajú podporovať provokatívne správanie salafistov v Tunisku a financujú televízne kanály, ktoré šíria ich stredovekú interpretáciu islamu.
V januári 2008 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy tvrdil, že Saudská Arábia, „povzbudená Jeho Veličenstvom kráľom Abdulláhom“, presadzuje „politiku civilizácie“. Po štyroch rokoch je táto krajina plná korupcie v arabskom svete najvýznamnejším zástancom ultrakonzervatívneho sunnitského islamu. Starší Rijádu, ktorí považujú protesty mladých Saudov za „novú formu terorizmu“, sa starajú o práva ľudí len vtedy, keď môžu byť použité ako zbraň proti „radikálnym“ alebo šiitským režimom ich regionálnych rivalov. Kráľovstvo si myslí, že bude chránené pred ľudovými protestmi tým, že minie kvapku svojich príjmov z ropy na sociálne služby, pohŕdaním sunnitskej väčšiny voči 10 % až 20 % šiitov, ktorí vo východnej časti kráľovstva riešia svoje sťažnosti, a tým, že strach z Iránu. Medzinárodná zhovievavosť saudskej monarchie je ďalším komfortom.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať