Zdroj: Red Pepper
Tepláky, Traumy a Triedni zradcovia je kniha, ktorá sa nedá ľahko kategorizovať. Je to zároveň brutálne zobrazenie boja a sily robotníckej triedy, návod na prelomenie tajnej moci kapitalizmu nad našimi životmi a budíček pre triedne slepý aktivizmus a inštitúcie. Azda najdôležitejšie je, že sa snaží urobiť spravodlivosť pre životy, ktoré existujú v takých komunitách, z ktorých D Hunter pochádza.
Ako taká sa kniha zameriava na „krv a kosti chudobných ľudí a ľudí z robotníckej triedy“ a emocionálne, politické, sociálne a kultúrne kontexty, v ktorých pôsobia. Množstvo mini esejí v celej knihe je väčšinou spomienkou na kľúčové momenty v živote D Huntera od roku 1980 do približne roku 2007.
Nepríjemné čítanie
Niekedy je to nepríjemné čítanie: sexuálne násilie, policajná brutalita, samovraždy, rasizmus a útoky sú bežné témy. Napriek tomu som si istý, že autor nestratí spánok pri vyhliadke čitateľského nepohodlia – a je to tak správne. Eseje knihy sa rozchádzajú s pohodlnými príbehmi beletrie a literatúry faktu, v ktorej dominuje stredná trieda. Hunterove eseje a úvahy sú samy osebe aktom odporu, ktorý spochybňuje populárne koncepcie sociálnej mobility, „dobrého“ občianstva a zaslúžilých a nezaslúžených chudobných.
Pre mňa aké miesta Teplákové súpravy po boku najlepších príspevkov do tohto žánru (Cash Carraway's Skint Majetok alebo Didiera Eribona vrátenie do Remeša, napríklad) je autorova neochvejná schopnosť zasadiť svoje vlastné skúsenosti do širšieho akademického kontextu. V celej knihe sú chvíle, kedy je to skutočne zarážajúce. Prvá esej načrtáva sexuálne zneužívanie, ktoré autor zažil ako dieťa. Napriek tomu prostredníctvom kontextualizácie vlastnej výchovy páchateľa je Hunter schopný „pociťovať súcit s osobou, ktorá mi spôsobila najväčšiu škodu“.
Na tomto základe autor presvedčivo tvrdí, že tí, ktorí krivdili iným, by mali byť braní na zodpovednosť vlastným komunitám. Podľa jeho slov: „Táto kniha nie je o tom, ako reformujeme štátne inštitúcie. Ide o to, ako si vytvárame vzorce interakcie a spôsoby bytia, ktoré nám umožňujú postarať sa jeden o druhého mimo štátnej angažovanosti.“ Hunterov názor je, že štát bude vždy pracovať v záujme kapitálu, že robotnícka trieda má emocionálne a psychologické vybavenie na riešenie svojich vlastných problémov, ale nemá na to prostriedky. Je ťažké polemizovať s takýmto stelesneným chápaním inštitucionálnej nedbalosti.
Zodpovednosť a zúčtovanie
V konečnom dôsledku Hunterovo povedomie o svojej vlastnej trajektórii „pohybovať sa od spodného 1 percenta ročného príjmu k okrajom horných 70 percent“ vyvoláva v čitateľovi silný pocit zodpovednosti a zúčtovania. Toto je možno najsilnejšie, keď píše o svojom vzťahu so svojím čiernym priateľom MD. Hunterovo privilégium bieleho muža vždy napínalo ich vzťah. MD uvádza, že Hunterova nerozvážnosť ako mladého muža bola zakorenená v jeho belosti, slepej voči následkom svojich činov, zatiaľ čo černosi ako MD čelia vážnym následkom.
Autorova angažovanosť v belosti ako súbor privilégií, ktoré mu boli udelené aj ako robotníkovi, sú silnou pripomienkou dôležitosti medzisektorových bojov. Nepriznať to, tvrdí Hunter, znamená byť triednym zradcom. Jeho priznanie privilégií nepôsobí symbolicky, ako to často býva, ale žiada čitateľa, aby našiel a konal podľa vlastného postavenia a moci v sociálnych vrstvách.
O tejto knihe sa dá povedať veľa, čo tu priestor nedovolí. V konečnom dôsledku by si ju mal prečítať každý, kto sa zaujíma o triedu, spravodlivosť či kapitalizmus. Hunter hovorí o pozitívnom vplyve čítania na jeho život, dáva do kontextu jeho životné skúsenosti a prostredie, v ktorom vyrastal. Hovorí: „Keď som bol v knihe, bol som v nej úplne. Zviazalo mi to členky a zápästia. Zablokovalo mi to ústa. Hádzalo to so mnou, kým to nebolo hotové, a keď ma to vypľulo, obaja sme len dúfali, že som sa poučil.“
Presne to dokáže táto kniha.
Tepláky, traumy a triedni zradcovia is teraz na Lumpen.
Liam Kennedy je redaktor Red Pepper.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať