WASHINGTON, september 2011 (IPS) – Pravicová vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua nemôže byť spokojnejšia.
Nielenže údajne najviac „protiizraelský“ prezident už po ntýkrát zopakoval, že „záväzok Ameriky voči izraelskej bezpečnosti je neotrasiteľný“, ale zároveň dal krištáľovo jasne najavo, že Washington bude vetovať akúkoľvek žiadosť Palestínčanov o štátnosť v Bezpečnostnej rade OSN. vo svojom prejave tento týždeň na Valnom zhromaždení OSN.
Ani raz sa nezmienil o židovských „usadlostiach“ na palestínskych územiach; dokonca ani nepoužil slovo „okupovaný“ – alebo akékoľvek skloňovanie tohto slova – na opis týchto krajín a ich ľudí v prejave, ktorý bol z veľkej časti, aj keď ironicky, venovaný oslave tohtoročných arabských bojov o ukončenie autokratickej vlády v ich regióne.
Nepadlo ani slovo o ťažkej situácii stále obkľúčeného obyvateľstva Gazy alebo o „hraniciach z roku 1967“, ktoré sú základom akéhokoľvek prípadného riešenia v podobe dvoch štátov, čo je vzorec, proti ktorému Netanjahu a jeho spojenci USA vehementne namietali. zdesenie a rozčúlenie Bieleho domu len pred štyrmi mesiacmi.
Prezident Barack Hussein Obama, ako ho radi nazývajú jeho pravicoví a islamofóbni kritici, nepovedal nič, proti čomu by mohla namietať aj najpravicovejšia frakcia Netanjahuovej vlády.
„Blahoželám prezidentovi Obamovi a som pripravený podpísať tento prejav oboma rukami,“ nadchýnal sa izraelský minister zahraničných vecí Avigdor Lieberman, líder krajne pravicovej – niektorí hovoria protofašistickej – strany Jisrael Beiteinu, zatiaľ čo samotný Netanjahu nazval Obamovu prejav na Valnom zhromaždení OSN „čestný odznak“.
„Pri jeho počúvaní by ste si mysleli, že to boli Palestínčania, ktorí okupovali Izrael,“ povedala Hanan Ashrawiová, veteránka palestínskych štátnikov, pre izraelské noviny Haaretz, pričom poznamenala, že dokonca aj New York Times naznačili, že je to „pokrytecká“ povaha Obamovho nadšenia. Arabské demokratické hnutia.
"Predstavil dvojitý meter, keď oddelil boj Arabov za slobodu v regióne od palestínskych bojovníkov za slobodu, ktorí sa okupáciou zaoberajú 63 rokov," povedala.
"To, čo sme počuli, je presne to, prečo ideme do OSN," dodala a znela tému, ktorú celý týždeň preberali mnohí špecialisti na Blízky východ: Tým, že sa Obama tak ostentatívne postavil na stranu Netanjahua a proti palestínskej snahe o štátnosť, Obama stratila 20-ročnú exkluzivitu Washingtonu ako sprostredkovateľa jasne narušeného „mierového procesu“ medzi oboma stranami – čo je implicitne vyjadrené vo výzve francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho adresovanej Valnému zhromaždeniu, aby povýšilo status Palestíny na nečlenský štát.
„Svedkom Netanjahuovho tvrdohlavého odmietania a neschopnosti prezidenta Obamu posunúť loptu vpred sa zdá, že prezident Sarkozy koná podľa Obamovej predpovede z mája minulého roka na AIPAC (výročné stretnutie mocného americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti) – že... ak nebude vierohodný mier Procesu, potom ostatní, vrátane Európanov, stratia trpezlivosť a budú hľadať alternatívy k priamym rokovaniam, a to aj na pôde OSN,“ tvrdí Daniel Levy, bývalý izraelský mierový vyjednávač, ktorý teraz pôsobí tu v New America Foundation.
Takéto alternatívy sa pravdepodobne stanú naliehavejšie, poznamenal, v dôsledku „éry po arabskom prebudení, v ktorej bude arabská demokracia menej tolerantná voči palestínskemu zbaveniu volebného práva ako kedy bola arabská autokracia“.
Prečo teda Obama, ktorý na tom istom pódiu presne pred rokom stanovil konečný termín dohody o palestínskej štátnosti na tento týždeň, tak hanebne kapituloval pred Netanjahuom a izraelskou pravicou?
Zatiaľ čo obhajcovia jeho administratívy tvrdia, že to má všetko spoločné s udržiavaním „mierového procesu“ nažive a minimalizáciou šancí na nové kolo násilia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, odpoveďou je politika, alebo presnejšie vnímaná sila AIPAC- viedol „Izraelskú lobby“ vo volebnom roku.
Politický Obama opäť raz zapredal transformačného Obamu,“ napísal David Rothkopf, expert na národnú bezpečnosť z Carnegie Endowment.Foreignpolicy.com blog začiatkom týždňa.
Vzhľadom na jeho slabnúce hodnotenia a ekonomiku, ktorá v dohľadnej dobe nevykazuje žiadne známky podstatného zlepšenia, sa zdá, že Biely dom a demokrati na Capitol Hill v novembri 2012 čoraz viac panikária zo svojich vyhliadok na znovuzvolenie.
Neurobia nič, čo by riskovalo odcudzenie kľúčových voličov, najmä židovských voličov v niekoľkých kľúčových „swingových štátoch“, ale predovšetkým židovských darcov, ktorí tvoria odhadom 40 až 50 percent všetkých príspevkov na národné demokratické kampane.
Od začiatku tohto roka, ale najmä od Netanjahuovej májovej návštevy, kde bol nadšene prijatý na konferencii AIPAC, jeho republikánski – a niektorí demokratickí – spojenci zámerne a opakovane presadzovali názor, že Obamov údajný tlak na Izrael, aby zmrazil osady a vzal iné kroky na napredovanie „mierového procesu“ znechutili Židov, z ktorých v roku 80 takmer 2008 percent hlasovalo za Obamu, na prezidenta a jeho stranu.
Keď v predvečer tohtotýždňového stretnutia OSN republikán z Tea Party, ktorého podporil bývalý demokratický starosta Edward Koch na protest proti Obamovej údajne protiizraelskej politike, porazil židovského demokrata v silne židovskej kongresovej štvrti v New Yorku, ktorú demokrati mali ktorý sa konal takmer 90 rokov, sa tento mém zmenil na konvenčnú múdrosť, čím pripravil pôdu pre Obamov prejav – alebo kapituláciu – tento týždeň pred Valným zhromaždením.
V skutočnosti však len sedem percent prevažne ortodoxných židovských voličov v týchto voľbách uviedlo, že Obamova politika voči Izraelu ovplyvnila ich hlasovanie, podľa exit polls.
A hoci skutočne došlo k značnej erózii židovského súhlasu s Obamovým výkonom, nebolo to neúmerné strate dôvery širokej verejnosti v jeho vedenie, podľa nedávneho prieskumu Gallupovho inštitútu.
Tento prieskum, ktorý sa uskutočnil od 1. augusta do 15. septembra, zistil, že 54-percentná väčšina židovských respondentov stále schvaľuje Obamu, čo je o 13 percentuálnych bodov viac ako jeho celkové 41-percentné hodnotenie súhlasu a podobné priemernému 14-bodovému rozdielu medzi Židov a širokú verejnosť vidieť počas celého jeho funkčného obdobia.
Je to naozaj o darcoch, nie o hlasoch, možno s výnimkou Floridy (kde Židia tvoria asi päť percent voličov),“ hovorí MJ Rosenberg, skúsený izraelský analytik v Media Matters, ktorý roky pracoval v AIPAC a na Capitol Hill, kde Najväčší vplyv má AIPAC.
"Vzdávanie, ktoré sme v poslednom čase sledovali, je len o peniazoch," povedal.
„AIPAC a ďalšie kľúčové skupiny ako Anti-Defamation League a Americký židovský výbor úspešne presviedčajú Biely dom aj Kongres, že každý dolár, ktorý pochádza od niekoho Žida, je o Izraeli, pričom v skutočnosti je väčšina židovských darcov. prispievajú k množstvu liberálnych dôvodov, ktorým veria – od sociálneho zabezpečenia a manželstiev homosexuálov až po životné prostredie,“ povedal pre IPS.
"Som si však istý, že prezident Obama verí, že jeho finančná podpora od židovskej komunity je silne závislá od jeho podpory Netanjahua," tvrdí Rosenberg. "A práve teraz je všetko, čo robí, motivované jeho túžbou po druhom volebnom období."
Blog Jima Lobea o zahraničnej politike USA si môžete prečítať na http://www.lobelog.com.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať