O problematike popierania holokaustu v arabskom svete sa veľa hovorilo v médiách. Každý verejný prejav popierania holokaustu arabským zdrojom je viditeľne hlásený a interpretovaný ako ďalší dôkaz pronacistických sklonov, ktoré Arabi alebo moslimovia prechovávajú vo svojich najhlbších srdciach, najmä keď sú nepriateľskí voči Izraelu. Zámerné provokácie, ktoré pravidelne organizuje iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, výrazne prispievajú k podpore tohto obrazu.
Niet pochýb o tom, že popieranie holokaustu bolo v posledných dvoch desaťročiach v arabských krajinách na vzostupe. Toto bolo hanebným spôsobom ilustrované hrdinským prijatím Roger Garaudy, bývalý francúzsky komunista, ktorý sa stal katolíkom, moslimom, popieračom holokaustu, dostal koncom 1990. rokov vo viacerých arabských krajinách po tom, čo ho francúzsky súd odsúdil za knihu popierajúcu holokaust. Podobne bol potvrdený nárast popierania holokaustu medzi palestínskymi občanmi Izraela nedávne prieskumy verejnej mienky.
Napriek tomu popieranie holokaustu v západnom štýle – teda snaha produkovať pseudovedecké dôkazy, že židovská genocída sa vôbec nestala alebo išlo len o masaker oveľa menšieho rozsahu, ako sa bežne uznáva – je v arabskom svete v skutočnosti veľmi okrajové. Prejavy popierania holokaustu medzi Arabmi spadajú z väčšej časti do dvoch kategórií.
Na jednej strane sú Arabi, ktorí sú šokovaní proizraelským dvojitým štandardom, ktorý sa prejavuje v postojoch Západu k Blízkemu východu. Vediac, že holokaust je zdrojom silnej inhibície západnej kritiky Izraela, mnohí Arabi majú tendenciu veriť, že jeho realitu zosilnil sionizmus práve na tento účel. Na druhej strane sú Arabi, ktorí vyjadrujú názory popierajúce holokaust z rozčúlenia nad narastajúcou krutosťou izraelského zaobchádzania s Palestínčanmi. Keďže sa im to nedarí odplatiť v naturáliách, veria, že takto môžu Izraelu symbolicky ublížiť.
V oboch prípadoch nie je popieranie holokaustu primárne prejavom antisemitizmu, akým západné popieranie holokaustu určite je, ale výrazom toho, čo nazývam „antisionizmus bláznov“. Napriek tomu zostáva menšinovým fenoménom v arabskom svete, s ktorým bojujú osvietení intelektuáli a politicky vzdelaní aktivisti, ktorí vysvetľujú, že takéto postoje nie sú založené len na nevedomosti, ale škodia palestínskej veci. Poukazujú na spôsob, akým akékoľvek vyjadrenia o popieraní holokaustu prenášajú proizraelské webové stránky, ktoré ich využívajú vo svojej propagande.
Oveľa menej sa však uvádza, že Palestínčania verejne uznali holokaust a univerzálne ponaučenie, ktoré prináša pre všetky prenasledované národy a skupiny. Keď skúmam moju knihu, Arabi a holokaustNašiel som nespočetné množstvo správ o tom, ako Palestínčania alebo iní Arabi vyhlasovali šialenstvo o holokauste, pričom som si všimol, že prejavy súcitu Palestínčanov s obeťami holokaustu boli sotva hlásené, ak nie očividne ignorované. Počas mojich verejných prejavov v rôznych krajinách, zakaždým, keď som poslucháčom povedal o niektorých z najpôsobivejších príkladov a spýtal som sa, či o nich počuli, stretol som sa so všeobecným prekvapením.
Spomeniem tu len tri najvýznamnejšie prípady:
V januári 1998 palestínski vyjednávači v procese z Oslo odporučili Jásirovi Arafatovi, aby navštívil múzeum holokaustu vo Washingtone s cieľom napraviť škody spôsobené aférou Garaudy. Plánovaná návšteva však bola prerušená tým, že riaditelia múzea odmietli prijať palestínskeho vodcu ako VIP. Arafat sa snažil nahradiť zmeškanú príležitosť návštevou Dom Anny Frankovej v Amsterdame o tri mesiace neskôr, 31. marca 1998. Napriek svojmu zjavnému symbolickému významu sa tejto návšteve v západných médiách dostalo len veľmi malého pokrytia. V Izraeli to však provokovalo horkú polemiku.
Dňa 27. januára 2009 Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, an výstava o holokauste, otvorený v dedine Ni'lin na Západnom brehu Jordánu (alebo Naalin). Izrael News o tom informoval takto: „Naalin, dedina, ktorá sa stala symbolom boja Palestínčanov proti izraelskej výstavbe separačného plota na Západnom brehu, postavila výstavu fotografií zakúpených v múzeu holokaustu Jad Vašem a pozvala verejnosť, aby sa dozvedela viac o prenasledovaní Židov.“ Čo je pozoruhodne dojemné, je, že tieto obete izraelskej okupácie sa chceli „vcítiť a ďalej pochopiť ich okupant“.
Najúžasnejšie zo všetkého je, že 9. januára 2009, na vrchole brutálneho izraelského útoku na Gazu, obyvatelia Bi'lin, ďalšej dediny na Západnom brehu, ktorá je známa tým, že stála v čele boja proti izraelskej okupácii, zorganizovali demonštráciu na protest , nosenie pruhované pyžamo podobne ako väzni nacistických koncentračných táborov. Účet od Tvrdí to Bil'in Popular Committee: "Protestujúci tiež mali na sebe malé žlté výrezy v tvare Gazy s nápisom 'Gazan', ktoré symbolizovali žlté hviezdy 'Jude' Dávida, ktoré nosili európski Židia počas druhej svetovej vojny." BBC krátko odvysielala pohľad na túto ohromujúcu udalosť: video je stále dostupný. To, že posolstvo palestínskych demonštrantov bolo „prehnané“, je zrejmé (a prirodzené); ide však o to, že sa stotožňovali so židovskými obeťami nacizmu a považovali holokaust za najvyšší štandard hrôzy, namiesto toho, aby ho popierali.
Len veľmi málo ľudí niekedy počulo o týchto udalostiach. V kontexte znepokojujúceho nárastu islamofóbie na západe zohráva väčšina médií – často nevedome – negatívnu úlohu v kladení oveľa väčšieho dôrazu na temnú stránku arabského sveta alebo moslimského sveta ako na svetlú stránku. To zvyšuje predsudky verejnosti voči Arabom a moslimom a vracia im to odporný obraz seba samých so škodlivými následkami.
Človek by si prial, aby médiá namiesto toho propagovali výrazy, ako sú tri uvedené vyššie. Na rozdiel od kontraproduktívnych vyhlásení odpadlíkov od islamu, ktorí sú zaneprázdnení prevyšovaním neokonov v prozápadných alebo proizraelských vyhláseniach, ide o vyjadrenia dôveryhodných a rešpektovaných bojovníkov proti národnému útlaku, ktorý ich ľud znáša. Takí sú najpravdovravnejší arabskí alebo moslimskí zástancovia všeobecných lekcií holokaustu – ako palestínski demonštranti v pruhovaných pyžamách.
Gilbert Achcar je profesorom na Škole orientálnych a afrických štúdií na Londýnskej univerzite. Medzi jeho mnohé knihy patrí Stret barbarizmov: Spôsobenie neporiadku nového sveta, 33-dňová vojna: Vojna Izraela v Hizballáhu v Libanone a jej následky, (s Michaelom Warschawskim) a Nebezpečná sila: Blízky východ a zahraničná politika USA, ktorej autorom je Noam Chomsky. Jeho book, Arabi a holokaust, vychádza tento mesiac vo vydavateľstve Saqi.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať