Je len málo, čo tí z nás, ktorí sú proti prichádzajúcej vojne s Irakom, môžu teraz urobiť, aby sme tomu zabránili. George Bush vsadil na projekt svoju dôveryhodnosť; musí zvážiť strednodobé voľby, zabezpečiť dodávky ropy a oživiť ustupujúcu vojnu proti terorizmu. Naše hlasy sú v Bielom dome tak málo vnímané ako spev vtákov.
Naša úloha je teraz možno obmedzená na skromnú, ale nevyhnutnú úlohu demonštrovať odvolanie nášho súhlasu a zároveň sa snažiť podkopať morálnu dôveru, ktorá by mohla zmeniť útok na Irak na vojnu proti všetkým tým štátom, ktoré sú vnímané ako urážky strategických záujmov USA. Žiadna úloha nie je naliehavejšia ako odhaliť dve úžasné lži obsiahnuté v sobotňajšom rozhlasovom prejave Georga Busha, konkrétne, že „Spojené štáty si neželajú vojenský konflikt, pretože poznáme hroznú povahu vojny“ a „dúfame, že Irak dodrží požiadavky sveta." Zdá sa, že pán Bush urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabránil Iraku splniť požiadavky sveta a zároveň zabezpečil, že sa vojenský konflikt stane nevyhnutným.
4. júla tohto roku začal Kofi Annan, generálny tajomník OSN, rokovať s Irakom o návrate zbrojných inšpektorov OSN. Irak vzdoroval inšpekciám OSN tri a pol roka, no teraz cítil, ako sa skrutka otáča a zdalo sa, že je na pokraji kapitulácie. 5. júla Pentagon prezradil svoj vojnový plán New York Times. Podľa predstaviteľa Pentagonu USA pripravovali „veľkú leteckú kampaň a pozemnú inváziu“ s cieľom „zvrhnúť prezidenta Saddáma Husajna“. Rozhovory okamžite stroskotali.
Pred desiatimi dňami sa chystali pokračovať. Hans Blix, vedúci inšpekčného orgánu OSN, sa mal stretnúť s irackými predstaviteľmi vo Viedni, aby prediskutovali praktické aspekty opätovného vstupu do krajiny. Americké letectvo spustilo nálety na Basru v južnom Iraku a zničilo radarový systém. Ako zdôraznila ruská vláda, útok mohol byť sotva lepšie navrhnutý tak, aby zmaril rozhovory. Ale tentoraz Iračania, uvedomujúc si dôsledky vylúčenia inšpektorov, neprestávali hovoriť. Minulý utorok sa dohodli, že vpustia OSN späť. Ministerstvo zahraničných vecí okamžite oznámilo, s väčšou otvorenosťou ako eleganciou, že „prejde do režimu marenia“.
Nebolo to blafovanie. Nasledujúci deň unikol návrh rezolúcie o inšpekciách, ktorý predkladal Bezpečnostnej rade OSN. Nepodobá sa to ani tak ničomu ako plán na inváziu bez odporu. Rozhodnutia o tom, ktoré lokality by sa mali „kontrolovať“, by už nerobila samotná OSN, ale aj „akýkoľvek stály člen Bezpečnostnej rady“, ako napríklad Spojené štáty. Ľudí, ktorí budú kontrolovať tieto stránky, by si mohli vybrať aj USA a mali by „neobmedzené práva na vstup do Iraku a z Iraku“ a „právo na voľný, neobmedzený a okamžitý pohyb“ v Iraku, „vrátane neobmedzeného prístupu na prezidentské stránky. “. Mohli by si zriadiť „regionálne základne a operačné základne v celom Iraku“, kde by ich „sprevádzal... dostatočný počet bezpečnostných síl USA na ich ochranu“. Mali by právo vyhlásiť zakázané zóny, bezletové zóny a „pozemné a vzdušné tranzitné koridory“. V Iraku by im bolo umožnené lietať a pristávať s toľkými lietadlami, helikoptérami a sledovacími dronmi, koľko chcú, vytvárať siete „šifrovanej komunikácie“ a zmocňovať sa „akéhokoľvek vybavenia“, ktoré sa rozhodnú použiť.
Inými slovami, rezolúcia nemohla Iraku nepripomenúť údajnú infiltráciu tímu OSN v roku 1996. Iracká vláda aj bývalý inšpektor Scott Ritter tvrdia, že k zbrojným inšpektorom sa v tom roku pridali špecialisti na tajné operácie CIA, ktorý využil špeciálny prístup OSN na zbieranie informácií a povzbudzovanie republikánskej gardy k prevratu. Vo štvrtok Británia a Spojené štáty nariadili zbrojným inšpektorom, aby nevstúpili do Iraku, kým nebude prijatá nová rezolúcia.
Ako dokumentuje nová kniha Milana Raia „Vojnový plán Irak“, USA už roky podkopávajú odzbrojenie. Hlavným prostriedkom presviedčania OSN bol odsek 22 rezolúcie Bezpečnostnej rady 687, ktorý sľuboval, že ekonomické sankcie budú zrušené, keď Irak prestane vlastniť zbrane hromadného ničenia. V apríli 1994 však Warren Christopher, minister zahraničných vecí USA, jednostranne odvolal tento sľub, čím odstránil hlavný stimul Iraku splniť ho. O tri roky neskôr jeho nástupkyňa Madeline Albrightová trvala na tom, že sankcie nebudú zrušené, kým Saddám zostane pri moci.
Americká vláda tvrdí, že Saddám Husajn vyhnal inšpektorov OSN z Iraku v roku 1998, ale to nie je pravda. 30. októbra 1998 USA odmietli nový návrh OSN tým, že opäť odmietli zrušiť ropné embargo v prípade odzbrojenia Iraku. Nasledujúci deň iracká vláda oznámila, že prestane spolupracovať s inšpektormi. V skutočnosti im to umožnilo pokračovať v práci a počas nasledujúcich šiestich týždňov dokončili približne 300 operácií. 14. decembra Richard Butler, šéf inšpekčného tímu, zverejnil kuriózne protichodnú správu. Hlavná časť správy zaznamenala, že za posledný mesiac „väčšina inšpekcií zariadení a lokalít pod priebežným monitorovacím systémom bola vykonaná v spolupráci s Irakom“, ale jeho dobre zverejnený záver bol, že sa nedosiahol „žiadny pokrok“. Rusko a Čína obvinili Butlera zo zaujatosti. 15. decembra ho americký veľvyslanec pri OSN varoval, že jeho tím by mal kvôli vlastnej bezpečnosti opustiť Irak. Butler sa stiahol a nasledujúci deň začali USA bombardovať Irak.
Od tej chvíle Saddám Husajn odmietal inšpektorom OSN povoliť návrat. Koncom minulého roka Jose Bustani, šéf Organizácie pre zákaz chemických zbraní, navrhol spôsob riešenia krízy. Jeho organizácia nebola zapojená do chaotického podnikania z roku 1998, a tak sa ponúkol, že pošle vlastných inšpektorov a dokončí prácu, ktorú OSN takmer dokončila. USA odpovedali požiadavkou na odvolanie Bustaniho. Ostatné členské štáty súhlasili s jeho zosadením až po tom, čo USA pohrozili zničením organizácie, ak zostane. Teraz možno pociťuje horúčavu aj Hans Blix, šéf nového inšpektorátu OSN. V utorok trval na tom, že rozkazy bude prijímať len od bezpečnostnej rady. Vo štvrtok sa po hodinovom stretnutí s predstaviteľmi USA dohodol s Američanmi, že kontroly by sa nemali vykonávať, kým nebude schválená nová rezolúcia.
Zdá sa, že posledných osem rokov sa USA s pomocou Británie snažia zabrániť vyriešeniu krízy v Iraku. Je to takmer ako keby bol Irak držaný ľadom ako nevyhnutný nepriateľ, ktorého treba zahriať vždy, keď si to situácia vyžiada. Dnes, keď ekonomika klesá a najnovšie posmešné posolstvo Bin Ládina naznačuje, že vojna s terorizmom doteraz zlyhala, je potrebný nepriateľ, ktorého možno lokalizovať a zbombardovať, viac ako kedykoľvek predtým. Spravodlivú vojnu možno viesť len vtedy, keď sa vyčerpajú všetky mierové prostriedky. V tomto prípade boli mierové prostriedky odvrátené.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať