SPIEGEL ONLINE: Pán Kolko, úvodníky v amerických novinách, ako sú napr Wall Street Journalsa Týždenný štandard a National Review presadzujú vojenskú akciu proti Iránu. Ako sa na takýto konflikt pozerá vedenie americkej armády?
Gabriel Kolko: Americká armáda je natiahnutá na maximum. Prehrávajú obe vojny v Iraku a Afganistane. Pre tieto vojny sa obetuje všetko: peniaze, vybavenie v Ázii, americká vojenská sila na celom svete atď. Kde a ako môžu bojovať proti ďalšej? Pentagonu chýbajú peniaze na obstarávanie a tým žije toľko ľudí vo vojenskej byrokracii. Oveľa horšia situácia bude v prípade vojny s Iránom.
Mnohí v americkej armáde sa naučili základnú dilemu moderného vedenia vojny: Viac peňazí a lepšie zbrane neznamenajú, že vyhráte. IED, ktorých výroba stojí tak málo, porážajú armádu, ktorá míňa miliardy dolárov mesačne. IEDS sú také prispôsobivé, že na každú novú stratégiu vyvinutú Spojenými štátmi proti nim odpovedajú irackí povstalci. Izraelčania tiež nikdy neboli celkom schopní čeliť IED. Jedna správa cituje izraelského vojenského inžiniera, ktorý povedal
Izraelskou odpoveďou na IED bolo často používanie obrnených buldozérov na efektívne odtrhnutie vrchných 18 palcov chodníka a zeme, kde by mohli byť skryté výbušné zariadenia. To je fantastické, pretože náklady na výhru znamenajú zničenie ciest, ktoré tvoria základ modernej ekonomiky.
SPIEGEL ONLINE: Sú ľudia v Pentagone nervózni z toho, ako vplyvné hlasy v Bielom dome naďalej presadzujú konflikt s Iránom?
Kolko: Mnohí v americkej armáde si myslia, že Bush a Cheney sú mimo kontroly. Búria sa proti Bushovi a Cheneymu. Washington Post reportérka Dana Priest nedávno v rozhovore povedala, že verí, že americká armáda sa vzbúri a odmietne letieť na misie proti Iránu, ak Biely dom vydá takéto rozkazy.
Veliteľ CENTCOM admirál William Fallon údajne zmaril Cheneyho želanie poslať tretiu dodatočnú lietadlovú loď do Perzského zálivu. Jeden denník napísal, že „súkromne prisahal, že nebude žiadna vojna proti Iránu, pokiaľ bude šéfom CENTCOM“.
Generálporučík Bruce Wright, zodpovedný za americké sily v Japonsku, minulý týždeň pre agentúru AP povedal, že vojna v Iraku oslabila americké sily vzhľadom na akýkoľvek potenciálny konflikt s Čínou. Bol citovaný ako povedal: „Máme problémy? Závisí to od scenára. Ale musíte sa obávať malého počtu našich síl a veku našich síl."
SPIEGEL ONLINE: Myslíte si, že konflikt s Iránom je pravdepodobný?
Kolko: Všetky významné ekonomické časopisy (Financial Times, Wall Street Journal, atď.) uznať, že odvtedy sa americké a európske hospodárstva nachádzajú v kríze, ktorá môže byť zdĺhavá. Dolár klesá; Štáty Perzského zálivu a iné ho môžu opustiť (ako investičnú menu). Vojna s Iránom by spôsobila ekonomický chaos, pretože ropy by bolo málo. Sú štáty, ktoré si Spojené štáty želajú izolovať, ako napríklad Rusko a Venezuela, ktoré môžu vyvinúť veľký vplyv vďaka svojej schopnosti predávať ropu v takejto kríze. Ide o rovnováhu svetovej ekonomickej sily, a to je veľký problém.
SPIEGEL ONLINE: Ale nemajú štáty Perzského zálivu záujem na tom, aby bol Irán oslabený konfliktom so Spojenými štátmi?
Kolko: Štáty Perzského zálivu nemajú radi šiitský Irán, ale vyvážajú ropu, čo ich robí bohatými. Sú závislí na mieri, nie vojne.
SPIEGEL ONLINE: Ako by Irán reagoval na provokáciu Spojených štátov, povedzme na hranici? Mohla by sa iránska armáda nejakým spôsobom vyrovnať Spojeným štátom?
Kolko: Irán bojoval s Irakom asi desať rokov a stratil státisíce mužov. Možno sa prevrátia, ale nie je to pravdepodobné. V Perzskom zálive je niekoľko malých ostrovov, ktoré museli roky opevniť. Je možné vyradiť 90 % ich zbraní? Aj keby to Spojené štáty mohli dosiahnuť, zvyšok by stačil na potopenie mnohých lodí a tankerov. Množstvo ropy vyvážanej cez Perzský záliv by sa tým znížilo, možno úplne prestalo. To by len posilnilo amerických rivalov ako Rusko a Venezuela.
SPIEGEL ONLINE: Ale čo bomby na zničenie bunkra? Nebola by to technológia, ktorej by sa Irán nevyrovnal?
Kolko: Zničitelia bunkrov sú schopní vyradiť len toľko bunkrov, ale bohužiaľ nie všetky. Ak sú bomby na zničenie bunkra jadrové, sú veľmi užitočné, ale sú tiež rádioaktívne. Okrem zabíjania Iráncov môžu zabíjať aj priateľov a blízkych amerických vojakov.
SPIEGEL ONLINE: A čo takzvaný Cheneyho plán nechať Izrael zaútočiť na Irán? Akú úlohu by zohral Izrael v konflikte s Iránom? Nemá aj Izrael záujem vidieť, že Spojené štáty oslabujú svoju najväčšiu hrozbu v regióne?
Kolko: Faktorom môže byť Izrael. Musia prekročiť sýrsky a jordánsky vzdušný priestor a Iránci budú pripravení, ak ich nad Sýriou nezostrelia. Ich protiopatrenia môžu byť účinné, ale možno nie... Vojna s Iránom povedie k dažďu rakiet a Izraelu zostane neschopnosť vyrovnať sa s miestnymi prioritami. Irán pravdepodobne skôr či neskôr získa jadrové bomby. Tak budú aj iné národy. Izrael ich má už stovky. Izraelskí stratégovia veria, že potom bude existovať odstrašenie. Prečo riskovať vojnu?
Izraelu sa nepáči Irán a vyhliadky na iránske jadrové zbrane, ale veria, že to dokážu zvládnuť odstrašujúcim vzťahom. Izrael potrebuje svoju armádu, ktorá nie je dostatočne veľká na prípadné problémy v okolí: pre Palestínčanov a svojich arabských susedov, ktorých sa právom bojí a nenávidí. To znamená, že Izrael môže byť agresívny, ale nie je schopný hrať úlohu USA, samozrejme s výnimkou jadrových zbraní.
Takže považujem Izraelčanov za odporcov vojny s Iránom, do ktorej by boli zapojení. Určite si všimli, ako počas vojny s Libanonom Palestínčania v Gaze využili príležitosť zvýšiť tlak na Izrael z juhu. Izraelčania sa postavili proti vojne v Iraku, pretože by viedla k iránskej nadvláde v regióne, ktorú má.
Preto správa, že Cheney sa pokúša využiť Izrael, ak je to pravda, ukazuje, že je zmätený a celkom šialený – ale aj nezvyčajne izolovaný.
SPIEGEL ONLINE: Ale čo Demokratická strana? Nie je v záujme Demokratickej strany urobiť všetko pre ukončenie vojny?
Kolko: Všetci traja poprední prezidentskí kandidáti Demokratickej strany – Clinton, Obama a Edwards – odmietli na nedávnej diskusii v New Hampshire sľúbiť, že stiahnu americkú armádu z Iraku do začiatku roka 2013. Americká verejnosť je malým faktorom, keďže voľby sa opakovane opakujú. zobrazené, ale môžu tiež zohrávať určitú úlohu. Ako ukázali posledné voľby, každý, kto si myslí, že demokrati zastavia vojny, klame sám seba. Ale vojna s Iránom by si vyžadovala nové povolenia. Potom by bol kongres potenciálne veľmi dôležitý.
Rozhovor viedol John Goetz
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať