Prezident, senátori, členovia kongresu, zástupcovia médií a mnohí obyčajní ľudia v týchto dňoch často hovoria o tom, že sa Washington „naučil žiť v rámci našich možností“. Minulý piatok súkromná ratingová spoločnosť Standard and Poor (S&P) uviedla, že riziko požičiavania USA vzrástlo, pretože USA nežili v rámci svojich možností (tj príliš veľa si požičiavali). Význam týchto dvoch súvisiacich činov však nie je taký, ako sa zdá.
„Žiť v rámci svojich možností“, ako pravidlo pre rozpočet vlády USA, je nečestné, hanebné a pokrytecké. Po prvé, kde boli obavy o život v rámci našich možností, keď sa dane korporáciám a bohatým znížili najmä od roku 2000? Toto zníženie masívne zredukovalo vládne „prostriedky“ v prospech niekoľkých najbohatších. Vtedy tí istí ľudia sľubovali úžasné ekonomické rozmachy, o ktorých tvrdili, že ich výsledkom bude. V skutočnosti máme strašnú globálnu hospodársku krízu a stále sa zväčšujúcu priepasť medzi bohatými a chudobnými v USA. Napriek tomu bolo „život v rámci našich možností“ sotva počuť medzi vtedajším jasotom za znižovanie daní pre podniky a bohatých.
Po druhé, kde bolo toto pravidlo, keď sa Washington rozhodol minúť na udržiavanie obrovskej armády (dokonca ako jediná zostávajúca superveľmoc na svete) alebo na veľmi drahé vojny v Iraku, Afganistane, Pakistane a Líbyi? Nie, vtedy sa hovorilo len o národnej bezpečnosti a predchádzaní útokom tu.
Po tretie, keď banky, poisťovne a veľké korporácie v roku 2007 priviedli ekonomiku ku kolapsu, chceli a dostali bilióny vo Washingtone, aby ich zachránili. Nehovorte teda o „žití v rámci našich možností“ ako o federálnej politike. Záchrana ekonomiky bola v móde, keď sa republikáni a demokrati navzájom prehadzovali a míňali na záchranné balíky.
Až teraz sa politici zaujímajú o „život v rámci našich možností“. Aká pohodlná fráza na ospravedlnenie a racionalizáciu znižovania výdavkov na stredné vrstvy a chudobných. Aké pekné pre korporácie a bohatých a aké totálne falošné. Hanba patrí tým, ktorí takéto frázy používajú.
Nakoniec táto fráza pekne obchádza definíciu toho, čo by „naše prostriedky“ mali zahŕňať. Sú napríklad obrovské mnohomiliónové a mnohomiliardové príjmy a bohatstvo superbohatej časti „prostriedkami“, v ktorých by mala vláda žiť? Spojené štáty majú viac než dosť bohatstva na to, aby štát mohol spravodlivo zdaňovať a vykonávať svoje správne funkcie bez požičiavania si. Korporátni a bohatí vlastníci väčšiny tohto bohatstva to popierajú vláde, keď z toho nemajú priamy zisk. Náš národný problém nie sú nedostatočné prostriedky. Ide skôr o systém, ktorý umožňuje korporáciám a bohatým zbankrotovať štát a potom zariadiť, aby politici na nich závislí kázali o štáte, „žijúceho v rámci našich možností“.
Pokrytec je druhé slovo po hanebnom, ktoré patrí ľuďom, ktorí hovoria takéto veci.
Veľká pozornosť sa teraz sústreďuje na vyhlásenie S&P z minulého piatku, že znížila rating amerických dlhov z AAA na AA+, pretože pre veriteľov sa stalo rizikovejšie požičiavať USA. Nezáleží však na tom, že dve ďalšie obrovské ratingové spoločnosti neurobili to isté. Nie je dôležité ani to, že všetky tieto ratingové spoločnosti si zaslúžia zlú povesť, pretože mnohé cenné papiere, ktoré skolabovali v rokoch 2007/2008, dostali rating AAA a dostali už aj tak nevyváženú ekonomiku do hlbokej recesie. Zníženie ratingu si v dohľadnej dobe nespôsobí ani veľké hotovostné náklady.
Zníženie ratingu S&P je dôležité, pretože objasňuje a podčiarkuje dva kľúčové rozmery dnešnej ekonomickej reality, ktoré väčšina komentátorov ignoruje alebo bagatelizuje. Prvý rozmer sa týka presne toho, prečo americký štátny dlh rýchlo rastie. Existujú tri hlavné dôvody: (1) veľké zníženie daní najmä pre korporácie a bohatých od 1970. rokov a najmä od roku 2000 znížilo príjmy plynúce do Washingtonu, (2) nákladné globálne vojny, najmä od roku 2000, dramaticky zvýšili vládne výdavky a (3) ) Nákladná záchrana nefunkčných bánk, poisťovní, veľkých korporácií a ekonomického systému vo všeobecnosti od roku 2007 takisto prudko zvýšila vládne výdavky. S menšími daňovými príjmami pochádzajúcimi od korporácií a bohatých a väčšími výdavkami na obranu/vojny a záchranné balíky si vláda musela požičať rozdiel. Fuj!
Toto sú tie isté tri dôvody, ktoré odhaľujú hanbu a pokrytectvo tých, ktorí teraz vláde hovoria, aby „žila v rámci svojich možností“.
Druhý rozmer sa týka „dohody“, na ktorej sa práve dohodol prezident Obama a republikáni. Táto dohoda zvyšuje štátny dlh v nasledujúcich rokoch, pretože nemení žiadnu z troch hlavných príčin dlhu uvedených vyššie. Dohoda odzrkadľuje politický vplyv korporácií a bohatých, pričom ich znižovanie daní, dotácie a hlavné vládne príkazy sú nedotknuté. Zatiaľ čo obe strany predstierajú obavy z dlhu, diskutujú len o tom, o koľko znížiť vládne výdavky na ľudí.
S&P znížila rating amerického štátneho dlhu, pretože vláda si požičiava obrovské sumy. S&P vidí v podstate politický veriteľom USA (tj vlastníkom cenných papierov štátnej pokladnice USA). Dokedy bude masa Američanov akceptovať nielen ekonomickú krízu prinášajúcu nezamestnanosť, zabavovanie domov, zníženie reálnych miezd a pracovných výhod, ale teraz aj škrty vo vládnej podpore? Kedy vybuchne politický odpor a ako vážne to môže ovplyvniť veriteľov USA?
Budú ľudia požadovať, aby ich dane prestali vyplácať veriteľov (korporácie, bohatých a cudzincov) a aby sa namiesto toho použili na verejné služby, ktoré ľudia potrebujú? Presne rovnaké politické nebezpečenstvo podnietilo tie isté ratingové spoločnosti, aby znížili hodnotenie dlhov Grécka, Portugalska atď. To, čo sa tam stalo, sa teraz dostalo aj k našim brehom.
Zníženie ratingu S&P potvrdilo to, čo už rozumní pozorovatelia vedeli (vzhľadom na to, že v nedávnej histórii často dochádzalo k politickým odporom poškodzujúcim veriteľov). Veritelia sa musia obávať kombinácie hospodárskej krízy, rastúcej nerovnosti v bohatstve, príjmoch a moci a politickej dysfunkcie, ktorá teraz definuje USA. Riziká spätnej reakcie voči veriteľom stúpajú so štátnym dlhom. Nebáť sa je pre nich iracionálne a nebezpečné. Pribúdajú nám príležitosti na politické zmeny.
Richard D. Wolff je emeritným profesorom na University of Massachusetts v Amherste a tiež hosťujúcim profesorom na postgraduálnom programe medzinárodných vzťahov na New School University v New Yorku. Je autorom Nové odchody v Marxovej teórii (Routledge, 2006) medzi mnohými ďalšími publikáciami. Pozrite si dokumentárny film Richarda D. Wolffa o súčasnej hospodárskej kríze,Kapitalizmus zasiahne fanúšika, v www.capitalismhitsthefan.com. Navštívte webovú stránku spoločnosti Wolff na adrese www.rdwolff.coma objednajte si kópiu jeho novej knihy Kapitalizmus zasiahol fanúšikov: Globálny ekonomický kolaps a čo s tým robiť.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať