Pred viac ako rokom sa mnohé v amerických médiách zamerali na to, ako by smrť chorého Arafata bola kľúčom k odomknutiu uviaznutého mierového procesu (teraz vieme, že to nie je pravda alebo to bolo značne prehnané). V USA sa o povahe jeho „záhadnej choroby“ takmer vôbec nepísalo (doteraz neexistovala žiadna diagnóza). Takmer vôbec sa nezaoberalo dobrými prianiami, ktoré dostal od lídrov z celého sveta. Neprebehla ani vyvážená diskusia o jeho histórii či dokonca o jeho izraelských podporovateľoch či jeho palestínskych kritikoch (vyzdvihovaní boli iba izraelskí kritici). Teraz je Sharon chorľavá a kontrast v niektorých pokrytiach nemôže byť dramatickejšie odlišný. Dvojitý meter ide hlbšie a možno súvisí so širším problémom dôveryhodnosti zahraničnej politiky USA na celom svete.
Arafat, hoci sa mu vysmievali ako prekážka mieru a pre jeho kamarátsky vzťah, bol uväznený vo svojom areáli v Ramalláhu izraelskými silami, ktoré kontrolovali dokonca aj jeho prístup k jedlu a vode. Takmer polovica palestínskeho ľudu v skutočnosti napadla Arafata za to, že sa vzdialil (začalo v 1970. rokoch a vyvrcholilo v Oslo v 1990. rokoch) od národného oslobodenia k nevyváženým a nespravodlivým „rokovaniam“, ktoré viedli k dohodám, ktoré nedokázali ochrániť palestínske ľudské práva, ako sú kodifikované Medzinárodné právo.
Sharon sedel ako vodca štvrtej alebo piatej najsilnejšej vojenskej veľmoci na svete (s rozsiahlymi zbraňami hromadného ničenia a výraznými porušeniami medzinárodného práva). Ale Sharon bola tiež zodpovedná za masakry ako Qibya v roku 1953, v Gaze v roku 1971, v Sabra a Shatila v roku 1982 (podrobnosti nájdete na http://www.indictsharon.net/) a nedávno za rozsiahle demolácie palestínskych domov. a za zacielenie na civilistov (pozri správy Amnesty International, Human Rights Watch, Physicians for Human Rights a izraelských organizácií pre ľudské práva ako B'Tselem). Izraelská vyšetrovacia komisia ho dokonca považovala za „osobne zodpovedného“ za masakry v Sabre a Shatile. Nedávno bolo proti nemu začaté súdne konanie na základe belgických zákonov o všeobecnej jurisdikcii a na belgické súdnictvo bol vyvíjaný obrovský tlak zo strany izraelskej a americkej vlády, aby prípad stiahla.
Väčšina sveta pochopila, že hlavnou prekážkou mieru je izraelská kolonizácia a útlak pôvodných Palestínčanov v rozpore s medzinárodným právom a viac ako 60 rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Väčšina sveta tiež uznáva, že podpora vlády USA Izraelu bola kritická pri vyhýbaní sa medzinárodnému právu (napr. o potrebe nechať palestínskych utečencov vrátiť sa do ich domovov a krajín). Táto podpora bola posilnená vplyvom izraelskej lobby v DC av niektorých médiách. Väčšina sveta vie, že je to len rozptyľovanie a odďaľovanie mierového prístupu k personalizácii problémov (okolo Arafata alebo Sharona), zameraniu sa na násilie tých, ktorí sa bránia okupácii a kolonizácii (ale nie násiliu okupanta/kolonizátora) a hovoria o jednostranných „riešeniach“, ktoré zahŕňajú múry a Bantustanov, ako o napredovaní mieru. O takéto rozptýlenie sa pokúšali v apartheide v Južnej Afrike a neúspešne.
Napriek tomu sa mnohé v amerických médiách snažia tieto figové listy použiť. Nie je ľahké pochopiť, kto má prospech z hanobenia Arafata a z toho, že Sharonova politika diktovania jednostranných „riešení“ vyzerá dobre. Prečo by sa malo diskutovať o stiahnutí izraelských jednotiek a osadníkov z Gazy bez vysvetlenia, že podľa medzinárodného práva zostáva Gaza okupovaná alebo že Sharon výmenou za stiahnutie 2 % z celkového počtu osadníkov (z Gazy) pridal 4 % osadníkov na Západnom brehu? Dá sa pochopiť záujem médií o zdravie izraelského premiéra, ale to, čo by sa nikdy nemalo ospravedlňovať, je ošúchaná žurnalistika a pokrytectvo pri pokrývaní chorôb vodcov ako Arafat verzus Šaron.
Možno, že iné záležitosti viac naznačujú tieto dvojité štandardy. Vráťme sa späť, dalo by sa nájsť pochybné dôvody pre inváziu do Iraku pri podpore Izraela (Izrael porušoval a stále porušuje 10-krát viac rezolúcií OSN ako Irak kedy). Nedávno môže vrhnúť trochu svetla aj aféra Abramoff (a môže byť slamkou, ktorá zlomí chrbát tiav). Abramoff sa priznal k podvádzaniu miliónových indiánskych kmeňov a nasmerovaniu peňazí cez falošné charitatívne organizácie s cieľom získať politický vplyv a pomôcť svojmu miláčikovi v záležitostiach. Ale prečo je to tak, že mnohé v amerických médiách (až na pár odvážnych výnimiek) neuviedli, že jeho hlavnou „príčinou“ a vášňou bola izraelská kolonizácia palestínskych krajín. Abramoff napríklad presmeroval peniaze („charitatívne dary“) izraelským osadníkom, ktorí ilegálne žijú na palestínskych územiach. Jeho „zákazníkom“ bolo povedané, že tieto peniaze sú určené pre chudobných Američanov v centre mesta. Namiesto toho sa za tieto peniaze kúpilo vojenské vybavenie na pomoc osadníkom pri terorizovaní pôvodných Palestínčanov. Je iróniou, že domorodí Američania boli podvedení, aby financovali útlak a kolonizáciu iných pôvodných obyvateľov. Abramoff tiež využil svoj vplyv na kongresmana Boba Nyeho, aby získal vládnu zákazku v hodnote 3 milióny dolárov pre neznámu izraelskú bezpečnostnú spoločnosť a tak ďalej.
Prečo sa však tieto informácie nezvýrazňujú alebo dokonca nespomínajú na stránkach veľkých novín alebo sa o nich nehovorí v televíznych programoch. Je možné, že by to mohlo poškodiť „špeciálny vzťah“ medzi vládami USA a Izraela, ktorý je teraz tak dobre strážený a tak škodlivý pre verejné záujmy USA. Napokon, aj keď prijmeme smiešny návrh, že Izrael je demokracia, prečo by sme mali dať Izraelu (0.1 % svetovej populácie) viac peňazí a zdrojov a vetovať v Bezpečnostnej rade OSN ako Subsaharská Afrika, Latinská Amerika a Stredná Amerika spolu? Prečo by americkí daňoví poplatníci mali poskytnúť Izraelu viac federálnej pomoci na obyvateľa ako mnohé štáty v USA? Človek môže byť len vďačný, že máme medzinárodné mainstreamové médiá, niekoľko odvážnych amerických médií, ktoré zverejňujú takéto informácie, a internet. Trúfame si dúfať, že rok 2006 bude kľúčovým rokom, keď sa lavína informácií a verejného aktivizmu rozšíri natoľko, že figové listy dezinformácií, odklonov a dvojitých štandardov budú zmetené nabok?
=== Zdroje
Abramoffova lobby „charita“ poslala peniaze osadníkom zo Západného brehu Peniaze určené pre vnútorné mesto išli na boj proti intifáde. http://msnbc.msn.com/id/7615249/site/newsweek/
Abramoff poslal peniaze izraelskej ostreľovacej škole http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/06/22/AR200506 2200921.html
Abramoff použil Delay na financovanie aktivistov proti intifáde http://www.counterpunch.org/frank04272005.html
Dvaja bývalí Abramoff Associates utiekli do Izraela http://www.hillnews.com/thehill/export/TheHill/News/Frontpage/071305/abr amoff.html
Abramoff loboval za kongresmana Roberta Nyeho, aby udelil kontrakt 3 milióny dolárov izraelskej spoločnosti http://www.itszone.co.uk/zone0/viewtopic.php?t=44997
Abramoff o kongresmanovi Delayovi povedal: „On je veriaci kresťan, ja som náboženský Žid. Je veľmi aktívne pro-izraelský. Som zúrivo pro-izraelský. Mali sme aj veľa spoločných priateľov” http://www.bizforward.com/wdc/issues/2002-11/government/abramoff/
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať