Zdroj: Progressive International
Fotografia Sudarshan Jha/Shutterstock
Pokračujúce protesty farmárov na hraniciach indického národného hlavného mesta Dillí, požadujúce zrušenie troch zákonov o farmách, boli vítané ako najudatnejší odpor. Najmä však veľká účasť žien je nevídaná.
Nariadenia prijaté väčšinovou vládou vedenou BJP bez akejkoľvek parlamentnej opozície prinútili bežné ženy opustiť hranice štyroch múrov a vyraziť do ulíc. Ešte dôležitejšie je, že správy žien sú zakaždým ostrejšie. Vidno to z ich reakcií na zásah Najvyššieho súdu z 11. januára (prečo sú ženy „držané“ v týchto protestoch a že ich treba „presvedčiť“, aby sa vrátili) vo forme početných vyvrátení tak na javisku protestov, ako aj v stovkách rozhovorov pre národné a medzinárodné médiá.
Nie je ľahké povedať, kto sú tieto ženy, čo ich vedie k protestu a kedy presne vzplanula ich iskra odporu, aby sa dostali k Singhu alebo Tikri. Napriek tomu sú na proteste so všetkou svojou húževnatosťou a udržiavajú protesty živé.
Agrárne nepokoje sa v Pandžábe schyľujú už takmer tri desaťročia, no pomaly sa k nim pridávajú aj ženy. Zväz farmárov BKU-Ekta (Ugrahan) tu organizuje ženy aj mládež. Tradične bolo organizátoriek len veľmi málo žien, ale domáce nezhody a ťažkosti v rámci rodinného sveta sa znásobili vo vidieckom Pandžábe, keďže sociálne vzťahy boli roztrhané na kusy v dôsledku agrárnej núdze.
Pred niekoľkými rokmi, v regióne Malwa v Pandžábe, som sa stýkal so ženami, ktoré prežili samovraždu svojich manželov, synov a bratov. Hovoril som vtedy aj s ich generálnym tajomníkom Sukhdevom Singhom Kokrim, ktorý pochádza z Moga. Povedal mi, že v procese organizovania farmárov je nevyhnutné, aby únia riešila problémy klesajúceho pomeru pohlaví, drogovej závislosti a násilia páchaného na ženách. A tak sa aj stalo.
Čo sa zmenilo?
Prostredníctvom kultúrnych programov sa únia snažila dať zmysel a zvýšiť povedomie o nespočetných spoločenských procesoch ovplyvňujúcich realitu roľníckeho života. Zdá sa, že tieto roky tvrdej práce sa vyplatili, pretože počet organizátoriek exponenciálne vzrástol.
Harinder Bindu, prezidentka ženského krídla BKU-Ekta (Ugrahan), uviedla, že majú najmenej 150 organizátoriek, ktoré plánujú stretnutia na úrovni dedín, blokov a okresov. "Je tu veľká zmena. Uzavretie žien vo svojich domácnostiach a ich zodpovednosť za domáce práce nezasahuje do ich prítomnosti na týchto protestoch,“ odpovedala na otázku o viditeľných zmenách vo vidieckych domácnostiach.
„Manželia a ďalší členovia rodiny sa delia o domáce práce, ako je varenie atď. Vzťahy v rodine sa zlepšujú. Nepokoj mužských rodinných príslušníkov z toho, že ženy vystupujú alebo sa miešajú s cudzími ľuďmi, sa teraz zmenšil,“ pokračovala. „Náš boj je za rovnosť žien v rámci rodinného usporiadania, ako aj za ich pozemkové práva a zamestnanie. Tento boj je aj o boji proti kastovej nadradenosti,“ dodala.
Skúsenosti žien naprieč protestom
Medzi akademikmi a medzi farmárskymi organizáciami prebiehala dlhá a únavná diskusia o tom, či by sa ženy mali považovať za farmárky alebo manželky farmárov. Zdá sa, že diskusia sa teraz skončila a verdikt prišiel vo forme dlho očakávanej identity „farmárky“. Dnes tieto ženy v tisíckach jazdili do hlavného mesta krajiny na rovnakých traktoroch, na ktorých jazdili vo svojich dedinách.
Na všetkých protestných miestach na hraniciach Dillí teda dochádza k veľkým zmenám paradigmy. 16. decembra 2020 tam stovky žien držali fotografie svojich mužských príbuzných, ktorí zomreli samovraždou, aj keď neboli všetky vdovy alebo obete.
Nasledoval Mahila Kisan Divas (Farmársky deň žien), ktorý sa konal 18. januára, kde ženy pochodovali so sebaúctou a požadovali zrušenie troch farmárskych zákonov. Protesty tak narástli s príchodom Dňa republiky.
Nakoniec 8. marca tisícky žien z Pandžábu, Haryany a UP pochodovali a tancovali, čím oslavovali Medzinárodný deň žien. Spojenie pandžábskych žien so ženami z Haryany a Uttarpradéša bolo elektrické. Kolektívna sila žien bola preukázateľne jasná a hlučná.
Nie je to len región Malwa; na týchto protestoch sa zúčastnili aj ženy z oblastí Majha a Doaba. Skupina žien na hraniciach Singhu vysvetlila, ako boli impulzívne vtiahnuté do protestov.
Ravinder Kaur si spomenula, ako si tajným spôsobom zbalila tašku a potom oznámila rodine, že odchádza do Dillí. „Naše životy sú od 4:11 do XNUMX:XNUMX utopené v drine. Ale nie je na tom nič prirodzené. Nikto neuznáva našu prácu. Tu jeden od druhého zbierame silu a žiadame zrušenie farmárskych zákonov,“ povedala.
Amandeep Kaur sa podelila o to, ako vzala autorikšu do Zlatého chrámu a odtiaľ sa pripojila k skupine žien, ktoré smerovali na železničnú stanicu Amritsar, na ceste do Dillí. Nič so sebou nepriniesla. Povedala: „Vždy som chcela prísť do Dillí, ale toto mi zavolal ten hore. Bolo mi súdené pripojiť sa k protestu."
Svoju matku informovala o svojom príchode do Dillí prostredníctvom Jogindera Kaura. Joginder mobilizuje ženy v Amritsare od decembra. Podrobne uviedla, koľko žien sa stalo súčasťou protestov tým, že prišli samy alebo ústne. Keď sa dostanú do mesta, stanú sa súčasťou väčšieho kolektívu a žijú spolu v stanoch a vozíkoch.
Spoločná účasť na veľkých stretnutiach poskytla týmto ženám platformu, aby na nich poukázali na účinky troch farmárskych zákonov. Napríklad Kašmír Kaur, ktorý má prenajaté dva hektáre pôdy, povedal, že výnos je dostatočný na to, aby uživil ju, jej dcéru a svokru. Jej manžel a syn sú mŕtvi. Povedala, že im nezostane nič, ak táto pôda prepadne. Chcela vedieť, akú budúcnosť plánuje premiér Modi pre svoju dcéru vo svojom slogane Beti Bachao, Beti Padhao (Zachráňte dievča, vzdelávajte dievča).
Dlhá cesta vpred
Účasť týchto žien je organizovaná a spontánna. A politická účasť žien je jedným z hlavných katalyzátorov v dlhom boji proti útlaku patriarchátu a kasty, ktorý je inak namáhavý, nekonečný a každodenný.
Harinder Bindu povedal, že dalitské ženy sa ešte len nezapoja do protestov vo väčšom počte, pretože čelia prekážkam zo strany miestnej správy a veľkých zamindarov (vlastníkov pôdy, najmä tých, ktorí prenajímajú pôdu nájomným farmárom), aj keď sú relatívne slobodnejšie ako ženy z džatsikhu. ich rodinných a komunitných štruktúr. „V roku 2016 čelili dalitské ženy policajnej represii, keď protestovali proti únosu a znásilneniu dalitskej ženy v Muktsare, vo volebnom obvode hlavného ministra,“ pripomenula.
Pocit príslušnosti k Pandžábu nie je založený na jeho geografickej entite alebo polohe. Afinita k pôde pochádza z hlbšieho systému viery, ktorý podporuje a rozvíja komunitnú podporu a kolektívny étos, bez ohľadu na odstupňované nerovnosti v rámci sociálno-ekonomického poriadku, či už ide o Dalitov, mládež, ženy alebo bezzemkov.
Staršie dobrovoľníčky v Tikri podrobne popísali, ako sa striedajú pri vykonávaní sevy (služby) podávaním prasad (ponúka jedla) demonštrantom prostredníctvom komunitných kuchýň. Tento akt posilňuje ich zmysel pre odpor. „Sme Laxmibais (indická kráľovná, ktorá v 19. storočí prejavila obrovský odpor v boji proti Britom) modernej éry. V prípade potreby tu môžeme sedieť ďalších 10 rokov,“ povedal Karamjeet Kaur v Singhu. „Langarov (komunitná kuchyňa gurdwara, ktorá podáva jedlá všetkým zadarmo, bez ohľadu na náboženstvo, kastu, pohlavie, ekonomické postavenie alebo etnickú príslušnosť) existuje už viac ako 500 rokov. Títo langári sa nikdy nezastavia. Guru Nanak nás chce, aby sme boli all inclusive, v tom je naša sila,“ dodala.
Ženy vždy museli bojovať proti útlaku a vykorisťovaniu zvnútra aj zvonka – či už ide o rodinu, organizáciu alebo mizogýnnu spoločnosť ako celok. V rámci tohto protestu mladé ženy vystupujú proti sexuálnemu obťažovaniu v Swaraj Abhiyan, Trolley Times a SFS, aj keď sú trollované pravicou na sociálnych sieťach. Ich odvaha a presvedčenie vychádza z ducha odporu, ktorý zachvátil celý Pandžáb.
Organizácie farmárov obliehali Suché prístavy skupiny Adani v Qila Raipur v okrese Ludhiana od 27. do 31. marca. Vodca BKU-Ekta Ugrahan Sukhdev Singh Kokri vysvetlil, ako narastalo tempo: „Pracujeme nepretržite od v čase, keď boli nariadenia vyhlásené v júni. Protesty v Pandžábe odvtedy rastú každým dňom. Najväčšou silou týchto protestov bolo, že posilnili kolektívne vedomie. Boli sme pri tom už dlho, akokoľvek pomalý a namáhavý proces to bol. Dnes v Pandžábu prebiehajú protesty v každom bloku a štvrti, na univerzitách a na mýtnych miestach. Ako vidíte, počet žien a mladých dievčat neustále rastie.“
Prof. Surinder Kaur z Jamoori Kisan Morcha, ktorý je súčasťou koalície Samyukta Kisan Morcha, v rozhovore pre kanál Workers' Unity povedal, že ženy tvoria chrbticu týchto protestov. „Ako agrárna núdza dopadá na hospodárstvo vidieckych domácností, súbežne so ženami rastie aj boj v ich domovoch. Tieto tri farmárske účty priniesli poznanie, že ohniská, ktoré sa každý deň snažili udržať, môžu vychladnúť. Rýchlo to pochopili a konali jednotne,“ povedala.
„Tieto tri zákony o farmách skoncujú s Dalitmi, poľnohospodárskymi chudobnými a chudobnými bez pôdy, ktorí predávajú a spotrebúvajú svoju prácu. Stále je veľkou výzvou zvýšiť účasť dalitov na týchto protestoch. Práve na mieste protestu musia klíčiť myšlienky a činy pre budúcu víziu celej spoločnosti. Aby sme odpor posunuli vpred, riešime zložité otázky, ako je zahrnutie všetkých využívaných sekcií. Naša sila však spočíva v našom odkaze a našej histórii, kde je odpor jedinou cestou,“ poznamenala.
Prebiehajúce protesty farmárov dostatočne dokazujú, že slovo „farmár“ znamená celú komunitu: ženy, mužov, starších ľudí a mládež. A je to kolektívny boj potravinárov, vlastníkov pôdy či bezzemkov. A preto neexistuje žiadny individuálny výrobca, ktorého by štát a kapitál mohli kúpiť podvodom alebo zmierením. A ako ukázala história, akonáhle ženy vložia svoje stávky do boja, odpor sa stáva impozantným. Tieto ženy možno dočasne odišli zo svojich domovov a ohnísk, ale charakter tohto protestu sa určite navždy zmenil.
Došlo k nárastu vedomia a uvedomenia, ktoré sa šíri ako požiar z dedín do okresov a zo štátov k hraniciam Dillí.
V skutočnosti, Hindustan Bol Raha hai (India sa ozýva)!
Ranjana Padhi so sídlom v Bhubaneswar je autorom Khudkhusi Ke Saaye Mein Zindagi Ki Baatein: Punjab ki Aurton par Krishi Sankat ka Prabhav (MP Mahila Manch, 2014). Je tiež spoluautorkou Resisting Dispossession: The Odisha Story (Aakar Books, Palgrave Macmillan, 2020), ktorej hindská verzia Gaon Chhodob Naahin: Odisha ke Das Jan Sangharsh ki Gaathaayen sa očakáva čoskoro.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať