Hladomor v Sierra Tarahumare odhaľuje problém, ktorý presahuje súčasnú krízu – demonštruje štrukturálne vykorisťovanie národov Rarámuri, O’odam, Warixó a Odame. Guvernér Chihuahua Cesar Duarte, tvárou v tvár prejavom solidarity a obáv v miestnej, národnej a medzinárodnej verejnosti, nedávno povedal, že vláda aj spoločnosť majú voči indiánom najväčšieho štátu Mexika „historický dlh“.
Nikto by nediskutoval o tom, že štát Chihuahua a celé Mexiko majú obrovský dlh voči pôvodným národom tejto krajiny. Už pol tisícročia sú domorodí ľudia drancovaní a rabovanie sa zastaví až vtedy, keď už nie je čo vziať a koho vyhnať. Dnes by sa malo diskutovať o tom, ako budú tieto historické dlhy splatené.
Dlhy voči domorodým obyvateľom sa nedajú splatiť jedlom a prikrývkami a už vôbec nie rečami. Musia byť platení účinnou a efektívnou verejnou politikou; s rozhodnutiami, rozpočtovými prostriedkami, právnymi reformami, ktoré sa presadzujú, a pozitívnymi opatreniami. So všetkým, čo to znamená skutočne hľadať spravodlivosť.
Bolívijská vláda na čele s prezidentom Evom Moralesom slúži ako príklad, ako riešiť historické dlhy voči pôvodným obyvateľom. Bolívijský viceprezident Alvaro García Linera v rozhovore s Luisom Hernándezom Navarrom z La Jornada jasne uvádza, čo treba urobiť.
García Linera začína faktom: kolonizácia neskončila politickou nezávislosťou od Španielska. Vlády, ktoré chcú urobiť spravodlivosť pre pôvodné obyvateľstvo, sa preto musia zapojiť do procesu dekolonizácie.
Viceprezident tvrdí, že „je to proces odpútavania sa od inštitucionálnych, sociálnych, kultúrnych a symbolických štruktúr, ktoré podriaďujú každodenný život ľudí záujmom hierarchií a naratívom uloženým vonkajšími mocnosťami. Kolonializmus je vzťah územnej nadvlády, ktorý je vnútený silou, ale nakoniec sa normalizuje v „bežnom správaní“ ovládaných národov.
Základné kroky v procese dekolonializácie začínajú uznaním, že domorodé obyvateľstvo sa stalo politickým aktérom s prístupom k skutočnej, inštitucionálnej moci. Robia politické rozhodnutia a majú svoj hlas. Domorodé hnutie prinútilo štát, aby znovu získal kontrolu nad prírodnými zdrojmi, ktoré boli predtým v cudzích rukách, ako je ropa, plyn, voda a časti elektrickej siete v krajine. Ostatné zdroje, ako napríklad pôda a lesy, boli odovzdané priamo domorodým a roľníckym komunitám.
„Vďaka týmto činom, vedeniu domorodej komunity, ktorá tvorí väčšinu obyvateľov Bolívie, sú pôvodní obyvatelia, ktorí boli kedysi predurčení ako roľníci, robotníci, poslíčkovia alebo čašníci, teraz vládni ministri, zákonodarcovia, generálni riaditelia, sudcovia, guvernéri a dokonca aj prezident,“ uzatvára García Linera. Toto domorodé posilnenie je prostriedkom zmeny aj produktom zmeny. Vyplynulo to z pokojnej sociálnej revolúcie, ktorú Bolívia zažíva od čias domorodého hnutia a po prevzatí moci Evo Moralesom.
Možno by bolo nereálne pokúsiť sa o zmenu v Čivave, ale ak to s uznaním dlhotrvajúcich dlhov, ktoré dlhujeme indickým národom v našom štáte, a napravením našej rétoriky naozaj myslíme vážne, musíme urobiť drastické požiadavky.
Prvým by bolo odstrániť koloniálny postoj, ktorý si naďalej podmaňuje naše domorodé komunity. Ich pozemky by im mali byť vrátené a oni by mali byť tí, ktorí rozhodujú, či a ako budú využívať les – svoj les. Mali by byť tí, ktorí rozhodnú, či a ako chcú plánovať a rozvíjať projekty cestovného ruchu. Pamiatkovo chybný zákon, ktorý uprednostňuje banskú činnosť pred právom obcí robiť si so svojimi pozemkami, čo chcú. Keď sa táto pôda a to, čo je pod povrchom, dostane zahraničným ťažobným spoločnostiam, zákon je ešte poburujúcejší.
Zaplatenie dlhu voči Rarámuri a iným domorodým obyvateľom Chihuahua ďaleko presahuje „vytváranie“ zdrojov práce pre nich alebo „prinášanie“ ciest a nemocníc. Vyžaduje si to politickú vôľu uznať ich plné občianstvo s úplnou rovnosťou a všetkými právami a výsadami, ktoré s tým súvisia. Vyžaduje si to prestať zaobchádzať so Sierrou ako s protektorátom v rukách mesticových pestúnov, aj keď s dobrými úmyslami. Znamená to odstraňovať bariéry, aby sa domorodé komunity mohli stať uvedomelými politickými aktérmi, zodpovednými za svoje vlastné ekonomické, ekologické, politické, kultúrne a sociálne záležitosti.
Victor M. Quintana je poradcom Demokratického farmárskeho frontu Chihuahua a výskumným pracovníkom/profesorom na Autonómnej univerzite Ciudad Juárez. Je pravidelným publicistom s Americký program.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať