úvod
Dovoľte mi začať tým, že mám ťažké srdce, keď pomyslím na skazu, ktorú moja krajina spôsobuje na tomto krásnom svete.
Chcel by som poďakovať vám všetkým a všetkým na celom svete, ktorí pomáhajú zastaviť toto ničenie.
Na celom svete sa rozvíja tichá koalícia na potlačenie americkej vojenskej agresie.
Dnes by som rád preskúmal veľmi nezáväznú myšlienku: použiť túto tichú koalíciu ako model na potlačenie amerických a iných útokov na ekonomický blahobyt, ľudské práva a životné prostredie. Predkladám myšlienky, ktoré, dúfam, budú trochu kontroverzné v nádeji, že vyvolajú diskusiu a opravu.
Od nového svetového poriadku k unilateralizmu USA
Keď sa studená vojna chýlila ku koncu, prvá Bushova administratíva navrhla „Nový svetový poriadok“.
Prvý Bushov nový svetový poriadok bol založený na aliancii elít, ktoré by ovládli svet spojením svojej vojenskej sily.
Ale po prvej vojne v Perzskom zálive sa ukázalo, že mocnosti majú príliš veľa protichodných záujmov na to, aby udržali svoju alianciu.
Namiesto toho dominantné mocnosti začali budovať nový globálny ekonomický objednať. Bol založený na druhu kapitalizmu voľného trhu, ktorý sa stal známym ako „neoliberalizmus“.
Tento vznikajúci systém bol zavedený prostredníctvom globálnych inštitúcií ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia.
Výsledkom je to, čo sa dnes nazýva „globalizácia“.
Ale druhá Bushova administratíva je riadená ľuďmi, ktorí považujú Nový svetový poriadok aj globalizáciu za zlyhania.
Namiesto toho sa usilujú o priamu, jednostrannú svetovládu pre Spojené štáty.
Ako sa uvádza v notoricky známom Bushovom dokumente o národnej bezpečnostnej stratégii z 20. septembra 2002,
Existuje „jediný udržateľný model národného úspechu: sloboda, demokracia a slobodné podnikanie. . . . Budeme aktívne pracovať na tom, aby sme do každého kúta sveta priniesli nádej na demokraciu, rozvoj, voľný trh a voľný obchod. . . . V prípade potreby nebudeme váhať konať sami, aby sme uplatnili svoje právo na sebaobranu preventívnym konaním“ a „presvedčením alebo prinútením štátov, aby prijali svoje suverénne zodpovednosti“.
Stručne povedané, Bushova administratíva má v úmysle použiť svoju vojenskú a ekonomickú silu, aby zabezpečila, že iný svet nebude možný.
Globálne hnutie na potlačenie americkej agresie
Globálne hnutie sa vyvinulo na potlačenie americkej agresie.
Má už za sebou niekoľko úspechov:
To prinútilo USA ísť do Bezpečnostnej rady, než len zaútočiť na Irak.
Prinajmenšom to odďaľuje útok USA na Irak.
Donútila USA zvrátiť svoj postoj a ponúknuť rokovanie so Severnou Kóreou.
Medzi prvky koalície patria:
1. Celosvetová verejná mienka.
Verejná mienka v žiadnej krajine, možno okrem Izraela, nepodporuje jednostranný útok USA na Irak.
Verejná opozícia v Turecku bráni americkým vojnovým plánom.
Verejná mienka v Európe drží USA izolované od ich tradičných spojencov.
Verejná mienka v Južnej Kórei je hlavnou prekážkou americkej agresie proti Severnej Kórei.
Podľa názoru USA je jednostranný útok na Irak pre Bushovu administratívu politicky nákladný.
2. Ľudová mobilizácia
Mobilizácia európskeho sociálneho hnutia sťažuje vládam ustúpiť USA
Masová mobilizácia Južnej Kórey takmer znemožňuje agresiu USA proti Severnej Kórei.
3. Štáty
Prevažne proti americkému unilateralizmu vo všeobecnosti a konkrétne v súvislosti s Irakom a Severnou Kóreou.
Kombinácia motívov:
Odpor voči nadvláde
Znepokojený následkami
Populárny tlak.
4. Tichá koalícia štátov.
Koalícia spochybňuje nadvládu USA v OSN
Koalícia Bezpečnostnej rady požaduje, aby USA nekonali jednostranne.
60 nečlenov Bezpečnostnej rady, ktorí požadovali inšpekciu, nie vojnu.
Táto krehká koalícia môže, ale nemusí byť úspešná pri blokovaní americkej agresie proti Iraku. Či tak alebo onak, bude sa musieť z dlhodobého hľadiska rozvinúť do formy kolektívnej bezpečnosti, aby obmedzila americký unilateralizmus. Alternatívou je nechať Bushovu administratívu tvrdohlavo poraziť zvyšok sveta.
Ekonomický unilateralizmus USA
Unilateralizmus USA sa objavuje v ekonomickej, ako aj vo vojenskej a geopolitickej oblasti.
Príklady amerického ekonomického unilateralizmu:
Americká ochrana poľnohospodárstva v Farm Bill.
Americká ochrana oceliarskeho priemyslu.
USA už nepovažujú MMF, Svetovú banku a WTO za prostriedky na budovanie neoliberálneho globálneho systému.
Medzinárodné inštitúcie sa skôr využívajú na dosiahnutie krátkodobých politických potrieb Bushovej administratívy a priamych imperiálnych cieľov USA:
Masívne pôžičky a zrušenie dlhu Turecku a Pakistanu ako spojencom vo „vojne proti terorizmu“.
Opustenie Argentíny, aj keď je hviezdnym žiakom MMF. Potom sa pozícia obrátila kvôli geopolitickej hrozbe zradikalizovanej Južnej Ameriky.
V domácej ekonomike USA sleduje Bushova administratíva opak neoliberalizmu so svojou politikou nízkych úrokových sadzieb, masívneho znižovania daní, obrovských vládnych výdavkov na armádu a kolosálnych vládnych rozpočtových deficitov.
Vzdala sa dokonca aj len náznakových pokusov o koordináciu svojich hospodárskych politík s politikami iných krajín.
Stručne povedané: Globálna tvorba pravidiel bola nahradená globálnym rozširovaním ako ekonomická stratégia USA.
Globálna ekonomická koalícia?
Čo by znamenalo vytvoriť globálnu koalíciu proti americkému ekonomickému vychvaľovaniu, ako je tichá koalícia, ktorá sa vyvinula proti americkej vojenskej agresii a unilaterálnosti?
Najbližším modelom, ktorý máme, je dialóg Sever – Juh.
V reakcii na globálnu ekonomickú krízu v sedemdesiatych rokoch využili vlády tretieho sveta Konferenciu OSN o obchode a rozvoji na začatie „dialógu medzi severom a juhom“ na vytvorenie „Nového medzinárodného hospodárskeho poriadku“ založeného na obchodnej a výrobnej politike, ktorá by podporovala rozvoj chudobnejších krajín. V niekoľkých kolách rokovaní bohaté národy prejavili určitú ochotu diskutovať o takýchto nových opatreniach. Dialóg však ukončil Ronald Reagan.
Musíme prinútiť jeho nástupcov späť k rokovaciemu stolu.
program
Čo by malo byť na programe nového globálneho dialógu? Tu sú nejaké návrhy.
Notoricky známa Bushova národná bezpečnostná stratégia hovorí o „jedinom udržateľnom modeli národného úspechu“. Otvorenie priestoru pre krajiny a národy na experimentovanie so širokou škálou ekonomických modelov iných ako neoliberalizmus by malo byť prvoradým bodom programu.
Svet vstupuje do zostupnej špirály globálnej deflácie. Žiadna krajina vrátane USA tomu nemôže čeliť sama. Globálna stratégia boja proti tejto globálnej špirále je nevyhnutná pre rozvinuté aj rozvojové krajiny.
To si vyžaduje spôsoby, ako sa krajiny môžu chrániť pred druhom konkurenčnej devalvácie, ktorá zdevastovala Argentínu a Brazíliu.
Vyžaduje si to aj koordinované riadenie celkového medzinárodného dopytu, aby sa zabezpečilo stabilné prostredie pre trvalo udržateľný rozvoj.
V tomto deflačnom prostredí sú krajiny a komunity ešte bezmocnejšie zoči-voči globálnym korporáciám. Sú nútení súťažiť o kapitál a investície s čoraz ničivejšími výsledkami. Aby som uviedol jeden príklad, priemyselné odvetvia maquiladora v Mexiku sa zatvárajú so stratou stoviek tisíc pracovných miest v dôsledku konkurencie zo stále lacnejších pracovných oblastí v Strednej Amerike a Číne. Ako obmedziť tieto „preteky ku dnu“ by malo byť ústredným záujmom Nového globálneho dialógu.
Politikou Bushovej administratívy je využiť medzinárodný dlh ako prostriedok na rozdrvenie akejkoľvek krajiny, ktorá neposlúcha jej vôľu – svedčte o devastácii spôsobenej Argentíne. Zároveň využíva ponuku na odpustenie dlhu ako úplatok, aby krajiny ako Pakistan a Turecko primäl k spolupráci s jej imperiálnymi ambíciami. Ústredným cieľom Nového globálneho dialógu by mala byť dohoda, že požiadavky na splatenie dlhu nemožno použiť na zničenie národných ekonomík. Môže to zahŕňať medzinárodnú dohodu o stanovení stropu na splácanie dlhu, napríklad ako percento príjmov z vývozu.
Bushova administratíva, vedená predovšetkým klikou ropných manažérov a pravicových ideológov, je úplne nepriateľská voči pokusom vysporiadať sa s globálnym otepľovaním a inými formami ničenia životného prostredia. Svet sa však zjavne ponára do environmentálnej katastrofy. Preorientovanie ekonomického rastu na udržateľnosť životného prostredia – vrátane limitov na supersilné znečistenie globálneho životného prostredia zo strany USA – je ústrednou otázkou.
Ekonomický rozvoj, ktorý zlepšuje podmienky obyčajných ľudí, si vyžaduje základné ľudské práva na demokraciu, sebaorganizáciu a spoločné konanie. Bushova „vojna proti terorizmu“ podkopala ľudské práva na celom svete. Rovnako aj domáca protiteroristická politika mnohých iných krajín a tak isto aj mnohé šovinistické nacionalistické a náboženské hnutia po celom svete. Rozšírenie demokracie a ľudských práv by malo byť ústredným bodom Nového globálneho dialógu.
Stratégia
Čo preboha môže prinútiť USA, aby pristúpili k ekonomickému rokovaciemu stolu? Môže to vyžadovať niečo podobné, ako je koalícia, ktorá priviedla USA do Bezpečnostnej rady ohľadom Iraku a rokovací stôl týkajúci sa Severnej Kórey.
1. Konvergencia sociálnych hnutí zastúpených vo WSF môže poskytnúť tak spoločnú víziu, ako aj globálnu koordináciu takejto koalície.
2. Vlády chudobnejších a menších krajín môžu prejaviť svoju kolektívnu váhu tým, že spolupracujú.
3. Ne-superveľmoci majú záujem odolať nadvláde USA a prinútiť USA vyjednávať, namiesto toho, aby sa jednoducho snažili vnútiť svoju vôľu nechcenému svetu.
4. Boj medzi USA a zvyškom sveta o kontrolu nad OSN bude pravdepodobne ústrednou arénou takéhoto boja.
Ďalším faktorom môže byť hrozba zo strany dlžníckych krajín, že nesplnia záväzky bez novej globálnej dohody. Nesplácanie Argentíny už prinútilo USA a ďalšie veriteľské krajiny nariadiť MMF, aby upravil svoj tvrdý postoj voči Argentíne.
Takáto stratégia nie je v rozpore so snahami národných vlád odmietnuť neoliberalizmus a rozvíjať reformné alebo revolučné ekonomické iniciatívy v prospech vlastného ľudu, ale je s nimi skôr synergická.
Takáto stratégia je tiež zlučiteľná s bojmi v rámci krajín o to, aby sa vlády zodpovedali svojim ľuďom. V skutočnosti sú takéto ľudové boje hlavnou silou, ktorá povzbudzuje vlády, aby odolali tomu, aby sa podriadili čomukoľvek, čo USA požadujú.
Takáto stratégia je tiež synergická s úsilím základných skupín na celom svete presadiť lokálnu kontrolu a spolupracovať pri odolávaní činom globálnych korporácií.
Stratégia takejto koalície musí zahŕňať zmenu USA.
Snaha Bushovej administratívy o svetovládu nereprezentuje záujmy amerického ľudu. Aj v rámci amerických elít predstavuje len úzku a ignorantskú menšinu.
Medzinárodná koalícia môže apelovať na zdravý rozum a lepšiu povahu amerického ľudu, ktorý je schopný pochopiť, že 4 percentá ľudí na svete by boli blázni, keby sa pokúšali ovládnuť svet.
Takáto koalícia by sa mala zamerať na USA spôsobmi podobnými tým, ktoré používala izraelská vláda, stredoamerické hnutia v 1980. rokoch a nedávne návrhy Edwarda Saida pre palestínske hnutie. Ich cieľom by malo byť zmeniť populárnu mienku USA, podporiť hnutie a v konečnom dôsledku priniesť zmenu režimu v USA.
Aby boli USA pre svet bezpečné, bude potrebná spolupráca medzi tými v bruchu šelmy a tými vonku.
Povie sa, že takáto koalícia je „protiamerická“. Ale najefektívnejšie bude, ak sa bude prezentovať a v skutočnosti bude proamerické.
Na koalícii na potlačenie americkej agresie, či už vojenskej alebo ekonomickej, nie je nič protiamerické.
Skutočne, nič nemôže byť viac na prospech amerického ľudu.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať