Bolo to leto rekordných teplôt – Japonsko malo rekordne najteplejšie leto.[1] To isté s južnou Floridou a New Yorkom.[2] Medzitým sú Pakistan a Niger zaplavené vodou a východ USA čistí po hurikáne Earl. Žiadnu z týchto individuálnych udalostí nemožno definitívne pripísať globálnemu otepľovaniu, ako vám povie každý klimatológ. Ale aby ste videli, ako sa klimatické zmeny vyvinú v dvadsiatom prvom storočí, nemusíte sa pozerať na Met Office. Namiesto toho sa pozrite na úmrtia a horiace pneumatiky počas „potravinových nepokojov“ v Mozambiku, aby ste videli, čo sa stane, keď extrémne prírodné javy interagujú s našimi nespravodlivými sociálnymi a ekonomickými systémami.
Bezprostrednými príčinami protestov a v hlavnom meste Mozambiku, Mapute a Chimoio asi 500 míľ na sever, je 30-percentný nárast cien chleba, ktorý sa spája s nedávnym dvojciferným zvýšením ceny vody a energie.[3] Keď sa takmer tri štvrtiny domáceho rozpočtu míňajú na jedlo, je to túra, ktorú si môže dovoliť len máloktorý Mozambičan. Počet obetí sa zatiaľ pohybuje okolo desiatich, vrátane dvoch detí. Polícia tvrdí, že proti demonštrantom musela použiť ostrú muníciu, pretože im „došli gumené projektily“[4].
Hlbšie dôvody na zvýšenie cien v Mozambiku možno nájsť na inom kontinente. Ceny pšenice na svetových trhoch počas leta prudko vzrástli najmä preto, že Rusko, tretí najväčší exportér na svete, utrpelo katastrofálne požiare vo svojich hlavných výrobných oblastiach. Tieto požiare majú svoj pôvod v zlej protipožiarnej infraštruktúre a najhoršej vlne horúčav v Rusku za viac ako storočie.[5] Vo štvrtok Vladimir Putin predĺžil zákaz vývozu v reakcii na novú vlnu lesných požiarov v pásme obilia, čím vyslal ďalšie signály trhom, že ruská pšenica nebude dostupná mimo krajiny.[6] Vzhľadom na to, že Mozambik dováža viac ako 60 % pšenice, ktorú jeho ľudia potrebujú, krajina je rukojemníkom medzinárodných trhov.[7]
Môže to znieť povedome. V roku 2008 dosiahli ceny ropy, pšenice, kukurice a ryže na medzinárodných trhoch vrchol – ceny kukurice sa v rokoch 2005-8 takmer strojnásobili.[8] V tomto procese zažili desiatky krajín dovážajúcich potraviny potravinové nepokoje, z ktorých jedna si vyžiadala politický skalp haitského predsedu vlády Jacquesa Edouarda Alexisa.[9]
Za protestmi v roku 2008 boli po prvé prírodné udalosti, ktoré vyzerali ako úryvok z meteorologickej časti Knihy zjavení – sucho v Austrálii, choroby plodín v strednej Ázii, záplavy v juhovýchodnej Ázii. K nim sa pridali sociálne systémy, prostredníctvom ktorých boli pociťované ich účinky. Ceny ropy boli nebetyčné, čo znamenalo vyššie náklady na dopravu a ceny hnojív na báze fosílnych palív. Politika biopalív, najmä v USA, presunula pôdu a úrodu z potravín na výrobu etanolu, čím presunula jedlo zo žalúdkov do palivových nádrží. K stresu sa pridali aj dlhodobejšie trendy rastu populácie a spotreby mäsa v rozvojových krajinách. Finanční špekulanti sa hromadili v potravinových komoditách, čím vyhnali ceny ešte viac mimo dosah chudobných. Napokon, niektorí predajcovia využili príležitosť na ďalšie zvýšenie cien, a hoci ceny komodít klesli späť na predkrízové úrovne, väčšina z nás ešte nevidela úspory pri pokladni.
Takže, je tento rok 2008 znova za nami? Počasie sa zbláznilo, ceny mäsa dosiahli 20-ročné maximum, potraviny sa rabujú a hlavy štátov naliehajú na pokoj. Všeobecný pohľad z komodít je však taký, že už nie sme v takej tiesni ako pred dvoma rokmi. Palivo je relatívne lacné a sklady obilia sú dobre zásobené. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)[10] sme stále na ceste k tretej najvyššej úrode pšenice vôbec, takže aj bez ruskej pšenice nie je dôvod na paniku.
Hoci je to všetko pravda, míňa sa to podstatného: pre väčšinu hladujúcich ľudí sa rok 2008 neskončil. Udalosti z rokov 2007 – 8 priviedli viac ako 100 miliónov ľudí k hladu a globálna recesia znamenala, že tam zostali. V roku 2006 bol počet podvyživených ľudí 854 miliónov.[11] V roku 2009 to bolo 1.02 miliardy – najvyššie úrovne od začiatku evidencie. Hladní nie sú len v Afrike. Podľa jedného prieskumu si počas Vianoc 2009 v Spojených štátoch 57 miliónov Američanov nebolo istých, odkiaľ pochádza ich ďalšie jedlo.[12] Medzi tými, ktoré tento nárast cien najviac zasiahol, v USA a na celom svete, boli domácnosti, v ktorých čele stáli ženy.[13] Vzťahy a štruktúry moci, ktoré vytvárajú rod, nie sú predsa vyňaté z počasia.[14] To je dôvod, prečo 60 % hladujúcich tvoria ženy alebo dievčatá.[15]
Nielenže sú tu stále hladní, ale nepokoje s jedlom pokračujú. V Indii sa dvojciferná inflácia cien potravín stretla s násilnými pouličnými protestmi na konci roka 2009. Rast cien bol opäť výsledkom extrémnych a nepredvídateľných monzúnov v roku 2009 a čoraz chybnejšej sociálnej záchrannej siete, ktorá mala zabrániť hladu. [16] V Egypte boli tento rok časté verejné protesty proti cene pšenice a protesty zaznamenali aj Srbsko a Pakistan.
Hoci ceny komodít po roku 2008 klesli, architektúra potravinového systému zostala v posledných dvoch desaťročiach do značnej miery rovnaká. Bill Clinton nedávno ponúkol niekoľko „mea culpas“ pre medzinárodnú obchodnú a rozvojovú politiku, ktorá vyvolala potravinovú krízu. Začiatkom tohto roka si vyčítal, že Haiti je zraniteľné voči medzinárodným cenovým výkyvom. "Urobil som to," povedal vo výpovedi Senátu USA. „Kvôli tomu, čo som urobil, musím každý deň žiť s dôsledkami straty schopnosti produkovať ryžu na Haiti, aby som nakŕmil týchto ľudí. Nikto iný.“[17] Všeobecnejšie povedané, Clinton v roku 2008 navrhol, že „jedlo nie je komodita ako iné... je pre nás šialené myslieť si, že mnohé z týchto krajín môžeme rozvinúť [tým, že budeme zaobchádzať s jedlom, ako keby to bol farebný televízor." nastaviť.“[18]
Globálni špekulanti s komoditami sa však naďalej správajú k potravinám, ako keby boli rovnaké ako televízory, s malým koncom v nedohľadne tomu, čo Svetové rozvojové hnutie nazvalo „hazardovaním s hladom na finančných trhoch“. Nedávny zákon o reforme Wall Street v USA obsahoval niektoré opatrenia, ktoré by mohli obmedziť tieto špekulatívne aktivity, ale ich plný rozsah ešte nebol objasnený. Európa vôbec nemá mechanizmus na reguláciu týchto druhov špekulatívnych obchodov.[19] Poľnohospodárstvo na globálnom juhu stále podlieha modelu „Washingtonského konsenzu“, ktorý riadia trhy a vlády ustupujú do úzadia súkromnému sektoru. A jediný dôvod, prečo biopalivá nie sú výraznejšie, je ten, že ropa, ktorú majú nahradiť, je v súčasnosti lacná.
Je zrejmé, že ani špekulácie s obilím, ani nútenie krajín spoliehať sa na medzinárodné trhy s potravinami, ani podpora využívania poľnohospodárskych zdrojov ako paliva namiesto výživy nie sú prirodzeným javom. Sú to eminentne politické rozhodnutia, ktoré prijíma a presadzuje nielen Bill Clinton, ale aj zástupy prevažne nezodpovedných odborníkov na medzinárodný rozvoj. Dôsledky týchto rozhodnutí sú tie, s ktorými ľudia na globálnom juhu žijú každý deň. Čo nás privádza späť do Mozambiku.
Pripomeňme, že pouličné protesty v Mozambiku sa zhodovali nielen so zvýšením cien chleba, ale aj so zvýšením cien elektriny a vody. V rozhovore pre portugalský Lusa News Alice Mabota z Mozambickej ligy ľudských práv nepoužila výraz „potravinové nepokoje“. Protesty sú oveľa rafinovanejšie a politicky nuansované. Podľa jej slov: „Vláda... nemôže alebo nechce pochopiť, že ide o protest proti vyšším životným nákladom.“ Akcia v uliciach nie je len protestom o jedle, ale širším a viac politickým aktom rebélie. Podľa FAO už polovica chudobných v Mozambiku trpí akútnou podvýživou.[20] Extrémne počasie za požiarmi obilia v Rusku zmenilo politický kontext, v ktorom boli občania čoraz viac nahnevaní a frustrovaní zo svojich vlastných vlád. Aj keď je ťažké si to prečítať mimo krajiny, je to príbeh dobre známy v krajinách, ktoré zažívajú tieto potravinové rebélie.
Včera som sa dostal do Diamantino Nhampossa, koordinátora União Nacional de Camponeses Moçambique – Mozambického národného zväzu roľníkov. "Tieto protesty sa skončia," povedal mi. „Ale vždy sa vrátia. Toto je dar, ktorý môže ponúknuť model vývoja, ktorý sledujeme.“ Ako mnohí Mozambičania, aj on veľmi dobre vie, odkiaľ vietor fúka.
[Verzia tohto článku sa objavuje v The Observer, nedeľa 5. septembra 2010. Raj Patel je spoluautorom s Ericom Holtom-Gimenezom knihy "Potravinové rebélie: Kríza a hlad po spravodlivosti" a najnovšie "Hodnota ničoho" . www.rajpatel.org ]
________________
[1] http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5jejeLCKDLGD9Ael1Wdi-AIQQf4sw
[2] http://cityroom.blogs.nytimes.com/2010/09/01/its-official-hottest-summer-ever/
[3] http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5gJ6PTteGMk_JCbJrgfRnFeBLHtWA AFP to uvádza na 17 % – Guardian na 30 %, rovnako ako väčšina iných spravodajských zdrojov.
[4] http://www.guardian.co.uk/world/2010/sep/02/mozambique-bread-riots-looters-dead
[5] http://www.ft.com/cms/s/0/47086656-9d75-11df-a37c-00144feab49a.html andhttp://www.ft.com/cms/s/0/f61cbbd8-a225-11df-a056-00144feabdc0.html
[6] http://www.ft.com/cms/s/0/5f6f94ac-b6bc-11df-b3dd-00144feabdc0.html
[7] Moje výpočty s použitím FAOSTAT za rok 2007 naznačujú, že dovoz z Mozambiku predstavuje 64.4 %, ale Independent uvádza číslo 70 %. www.independent.co.uk/news/business/news/now-meat-price-surge-raises-fear-of-food-inflation-2069227.html
[8] http://www.unctad.org/en/docs/gdsmdpg2420093_en.pdf
[9] http://www.reuters.com/article/idUSN1228245020080412
[10] http://www.bakeryandsnacks.com/Financial/Wheat-volatility-leads-to-surge-in-global-food-prices-finds-FAO
[11] http://www.fao.org/publications/sofi/en/
[12] http://www.frac.org/pdf/food_hardship_report_2010.pdf
[13] http://www.fao.org/publications/sofi/en/
[14] http://www.unifem.org/partnerships/climate_change/facts_figures.php
[15] http://www.wfp.org/hunger/stats?gclid=CLazjMb47aMCFSFugwod5A8H1A
[16] http://www.dawn.com/wps/wcm/connect/dawn-content-library/dawn/news/business/18-india-faces-food-price-discontent-violent-protests-am-06
[17] http://www.democracynow.org/2010/4/1/clinton_rice
[18] http://www.fao.org/news/story/0/item/8106/icode/en/
[19] http://www.wdm.org.uk/sites/default/files/hunger%20lottery%20report_6.10.pdf
[20]http://typo3.fao.org/fileadmin/templates/ess/documents/Media_and_Communication/MZB_20100823_OPais_scan.pdf
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať