Dňa 17. decembra 2014 americký prezident Barack Obama a kubánsky prezident Raul Castro oznámili „normalizáciu“ americko-kubánskych vzťahov. Ako prvý krok zblíženia obsahovala dohoda medzi oboma krajinami prepustenie politických väzňov. Bolo tiež oznámené, že neskôr sa uvoľnia obmedzenia obchodu, cestovania a výmeny. Obama tiež zvažoval diskutovať v Kongrese o tom, či by sa malo zrušiť embargo uvalené na Kubu v roku 1962. Už v roku 1961 americký prezident Dwight D. Eisenhower ukončil diplomatické styky s Kubou v reakcii na kubánsku revolúciu.
O americko-kubánskych rokovaniach sa veľa diskutovalo v liberálnej nemeckej tlači. Bližšie čítanie správ naznačilo sklon v spravodajstve: Kubu vykresľovali ako teroristický štát a hanebného herca. Na druhej strane USA boli označované za benígneho herca s ušľachtilými cieľmi, ako je priniesť na Kubu demokraciu a reformy.
Naznačovali to nasledujúce príkladné citácie: The Süddeutsche Zeitung tvrdil, že kubánsky režim je „nedemokratický“ a „porušuje ľudské práva“. (Süddeutsche.de, 17. december 2014) The Frankfurter Allgemeine Zeitung odkázal na Obamu, ktorý požiadal „svojho ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, aby zhodnotil status Kuby ako „teroristu“. (FAZ.NET, 17. december 2014) Svet zdôraznil, že „Washington hľadá nový spôsob: predpokladá sa, že obchod, cestovný ruch a (...) bezprecedentné komunikačné slobody podporia reformy“ na Kube (Welt.de, 18. december 2014). The Frankfurter Rundschau kontextualizovaná Kuba a terorizmus: „Od roku 1982 je ostrov na zozname štátov Washingtonu, ktoré v očiach USA podporujú teroristické aktivity. (FR-Online.de, 20. december 2014).
Terorizmus
Od kubánskej revolúcie vedenej Fidelom Castrom v roku 1959 a zbavenia sa kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu podporovaného USA sa v štáte Florida usadilo množstvo kubánskych exulantov. Kubánski exulanti do značnej miery predstavujú politických utečencov, ktorí sa snažia vytvoriť na Kube alternatívny politický a ekonomický systém.
USA podporujú kubánske exilové skupiny politickými a finančnými prostriedkami. V skutočnosti CIA pomáhala vyhnancom pri vykonávaní podvratných aktivít proti Castrovmu režimu. Noam Chomsky argumentuje vo svojej knihe Hegemónia alebo prežitie že krátko po kubánskej revolúcii v marci 1959 Rada národnej bezpečnosti (NSC) „zvažovala prostriedky na podnietenie zmeny režimu“ na Kube. Už v máji 1959 „CIA začala vyzbrojovať gerily na Kube,“ píše ďalej Chomsky, a v zime kubánski exulanti pod vedením CIA podnikali bombové útoky. Chomsky popisuje takúto politiku ako „medzinárodné teroristické útoky proti Kube“. In Hegemónia alebo prežitieChomsky ďalej dokumentuje, ako podobné politiky vykonávali nástupnícke vlády USA. Napríklad Chomsky píše o vláde prezidenta USA Richarda Nixona toto: „Teroristické aktivity pokračovali za Nixona a vyvrcholili v polovici 1970-tych rokov s útokmi na rybárske lode, veľvyslanectvá a kubánske úrady v zámorí a bombardovaním kubánskeho dopravného lietadla. , zabil všetkých XNUMX cestujúcich. Tieto a následné teroristické operácie boli vykonané z územia USA, hoci dovtedy ich FBI považovala za trestné činy.
Napísal to americko-americký politik Bill van Auken Svetová stránka socialistov že USA sponzorovali a chránili kubánskych exilových teroristov“, ktorých útoky „si vyžiadali tisíce obetí“. Označiť Kubu za teroristický štát by teda predstavovalo „grotesknú inverziu skutočného vzťahu“.
Castrov nápad
Nemecká liberálna tlač takéto názory len ťažko šíri, ktorá Kubu skôr spája s terorizmom. Tlačové spravodajstvo démonizuje kubánsku spoločnosť a toto rámovanie slúži záujmom USA. Kto si pamätá, že pred revolúciou bol kubánsky ľud podrobený americkým klientskym režimom? historik USA Paul Street to tvrdí v článku pre znieť: „Kuba v polovici 20. storočia bola zúfalo chudobným ostrovom zjazveným divokou ekonomickou nerovnosťou, vojenskou diktatúrou a súvisiacimi metlami rasizmu, chorôb a negramotnosti, ktoré boli posilnené americkou kontrolou v službách veľkých obchodných záujmov USA. Batistova éra (1952-1959) bola svedkom takmer úplnej nadvlády nad kubánskou ekonomikou americkými korporáciami a s tým súvisiacej politickej nadvlády nad ostrovom Washingtonom.
Po revolúcii sa USA zaujímali o nezávislosť Kuby, ktorá mohla slúžiť ako vzor pre iné krajiny na pologuli Latinskej Ameriky. Dokazuje to poradca Johna F. Kennedyho Arthura Schlesingera varovanie o „Castrovi nápade vziať veci do vlastných rúk. „Schlesinger v správe pre Kennedyho administratívu napísal, že „Castrova myšlienka“ by mohla byť obzvlášť účinná v oblastiach, kde „rozdelenie pôdy a iných foriem národného bohatstva veľmi zvýhodňuje majetné triedy“, pretože v takýchto regiónoch by chudobní mohli byť „ stimulované príkladom kubánskej revolúcie“ a požadujú „možnosti slušného života“. V súlade s tým by sa dalo tvrdiť, že podvratná politika voči Kube a ekonomické sankcie boli navrhnuté s cieľom čeliť progresívnemu vývoju na Kube. Bolo to tak preto, že v praxi „Castrova myšlienka“ zahŕňala znárodnenie priemyselných odvetví na úkor obchodných záujmov USA. Tento kritický kontext bol v nemeckej tlači do značnej miery ignorovaný.
Ale ak hodnotíme súčasné zbližovanie medzi Kubou a USA, treba zvážiť historické pozadie a jeho dôsledky. Záujmy USA v Latinskej Amerike sa nezmenili. Ako Paul Craig Roberts komentuje: „Normalizácia vzťahov s Kubou nie je výsledkom diplomatického prelomu alebo zmeny postoja zo strany Washingtonu. V skutočnosti Roberts ďalej tvrdí: „Normalizácia je výsledkom toho, že americké korporácie hľadajú možnosti zisku na Kube.“ Spolu s „normalizáciou“ sa na Kube usídlia zahraničná mena a americké veľvyslanectvo. Toto má širší cieľ prevziať politické a ekonomické záležitosti Kuby: „Normalizácia vzťahov znamená zmenu režimu na Kube.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať
1 komentár
To, čo opisuje pán Zollman, je, samozrejme, presne na mieste. Snaha USA zmeniť režimy a kontrolovať iné krajiny je bežný príbeh. Ak to niekto chce sledovať dnes, jednoducho si prečítajte nedávne (ale nielen nedávne) príbehy o Venezuele v New York Times a potom si prečítajte poučné články na ZNET a iných alternatívnych/progresívnych weboch, ale najmä tu.
Craig Spence, novinár, ktorý informoval o Vietname v 60-tych rokoch, raz na prednáške na mojej vysokej škole povedal, že časopis Time bol „serializovanou fikciou“ vo svojich správach o tejto krajine a americkej invázii.
No, tomuto popisu zodpovedá aj popredný denník USA, ktorý informuje o Venezuele.