Minulý týždeň Elham Pourtaher, iránsky postgraduálny študent na Štátnej univerzite v New Yorku v Albany, napísal o tom, ako politika USA spôsobuje utrpenie a traumu ďaleko za hranicami USA. Napríklad jej diabetickému otcovi hrozí, že kvôli sankciám stratí prístup k liekom iránske banky takmer znemožňujú platiť za dovážaný tovar, vrátane lekárstva a jedlo. Nedostatok môže viesť k tisíckam úmrtí. Pourtaher popísané "kolektívny pocit strachu spôsobený zvýšenými sankciami."
Prezident Trump vyjadril obavu že 150 ľudí by mohlo byť zabitých, ak by sa minulý týždeň uskutočnili americké nálety na Irán. Musíme sa opýtať, koľko ľudí môže zomrieť v dôsledku hospodárskej vojny proti Iránu.
Ekonomická vojna ochromuje iránsku ekonomiku a postihuje najzraniteľnejších iránskych ľudí – chorých, chudobných, starých ľudí a deti.
Vo viac ako sedemdesiatich návštevách Iraku v rokoch 1991 až 2003, Voices in the Wilderness, tím mierových aktivistov, ktorých som bol súčasťou, informovali o zhoršujúcich sa podmienkach, keď sa ľudia snažili nájsť zúfalo potrebný tovar, vrátane liekov a zdravotníckych potrieb. Do roku 1996 predstavitelia OSN hlásené že ekonomické sankcie priamo prispeli k smrti státisícov detí.
Tisíce detí, ktoré nastúpili na detské oddelenia, chradnúce pred liečiteľnými chorobami, nikdy neodišli. V Bagdade, Mosule, Babylone, Amare, Nasiriyah a Basre sme navštívili oddelenia, ktoré sa stali cely smrti pre dojčatá. Tie deti v žiadnom prípade neboli zločinecké. Nemohli byť braní na zodpovednosť za činy Saddáma Husajna a neľútostnú diktatúru vládnucu Iraku. Ich ťažká situácia sa len zriedka objavila v amerických správach o Iraku. Boli však brutálne a smrteľne potrestaní, údajne preto, že Irak mohol vlastniť zbrane hromadného ničenia.
Do konca roku 2002 sa väčšina Iračanov, ktorých som poznal, obávala nového kola vojenských útokov a invázie. Ľudia, o ktorých som si myslel, že majú nervy z ocele, povedali: "Ver mi, Kathy, veľmi sa bojím," alebo sa pýtali: "Ako môžem ochrániť svoje deti?"
5. februára 2003 sme sa s kolegami chúlili pri krátkovlnnom rádiu na balkóne bagdadského hotela Al-Fanar a snažili sme sa počuť Colina Powella prezentované dôkazy, ktoré povedal, nepochybne dokázali, že Irak prechovával zbrane hromadného ničenia. Po bombardovaní a invázii v roku 2003 sa dôkazy o obvineniach Colina Powella jednoducho nepodarilo nájsť. Teraz je Irak zlomenou, zbitou a traumatizovanou krajinou.
Prečo by teraz Spojené štáty mali trestať Irán?
Vo svojej poslednej štvrťročnej správe vydanej 31. mája opäť Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu overená Súlad Iránu so spoločným komplexným akčným plánom, takzvanou jadrovou dohodou, aj keď Spojené štáty od nej odstúpili. Známy analytik profesor Juan Cole zdôrazňuje že iránska teokratická vláda sa drží islamského učenia, ktoré zakazuje skladovanie alebo používanie zbraní, ktoré spôsobujú masové straty na civilnom obyvateľstve. To určite zahŕňa jadrové zbrane.
Najväčším extrémom, pokiaľ ide o vlastníctvo jadrových zbraní, sú Spojené štáty, ktoré v alarmujúcom novom vývoji zaznamenali poskytnutá sedem povolení na prenos citlivých jadrových informácií americkými podnikmi saudskej vláde. Saudská vláda doteraz nepreukázala pripravenosť dodržiavať záruky ktoré by zabránili jeho odkloneniu alebo zneužitiu jadrové materiály zostaviť jadrové zbrane. Saudská Arábia už má sofistikované nosiče balistických rakiet. Korunný princ Mohammed bin Salman uvedený v národnej televízii, že ak Irán získa jadrovú zbraň, získa ju aj Saudská Arábia.
V roku 2016 Spojené štáty podpísaný memorandum o porozumení, ktoré má poskytnúť Izraelu vojenskú pomoc vo výške 38 miliárd dolárov počas desaťročného obdobia. Aj keď oficiálna izraelská pozícia nepotvrdzuje ani nepopiera existenciu svojho programu jadrových zbraní, v súčasnosti sa odhaduje, že Izrael má jadrový arzenál najmenej osemdesiat bojových hlavíc. Izrael však stále nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Dvojité štandardy v zahraničnej politike udržiavané Spojenými štátmi – jeden štandard pre spojencov USA Izrael a Saudskú Arábiu a iný štandard pre Irán – podkopávajú akýkoľvek pokrok pri ukončovaní vojen a potenciál pre nové vojny na Blízkom východe.
Namiesto potrestania Iránu by sa Spojené štáty mali okamžite vrátiť k jadrovej dohode s Iránom a podporiť návrhy pravidelne predložené na konferenciách zmluvy o nešírení jadrových zbraní na vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe.
Americká vláda tvrdí, že ju ohrozuje Irán. Napriek tomu podľa Davida Stockmana písanie in Antiwar.comSpojené štáty obklopujú Irán so štyridsiatimi piatimi americkými základňami a iránsky obranný rozpočet je nižší ako $ 15 miliardy predstavuje len sedem dní peňazí vynaložených Pentagonom.
Spojené štáty, ktoré tvrdia, že Irán podporuje terorizmus, naďalej umožňujú Saudskej Arábii letecký terorizmus, keďže pravidelne bombarduje civilistov v Jemene. 24. júna odplávala loď smerujúca do Saudskej Arábie Wilmington, Severná Karolína prepravujúca bomby, granáty, nábojnice a obranné lietadlá. Spojené štáty tiež dodávky zbrane do Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Sudánu a ďalších krajín, ktoré sa aktívne podieľajú na koalícii vedenej Saudskou Arábiou, ktorá vedie vojnu proti Jemenu. Saudská vláda priamo podpery vojenská vláda v Sudáne, ktorá nedávno zabitý najmenej 100 pokojných demonštrantov, ktorí boli súčasťou Sudánskeho demokratického povstania.
Namiesto plánovania kybernetických útokov a nových prostriedkov agresie by Spojené štáty mali dbať na výzvy na dialóg a vyjednávanie a spoliehať sa na záver Alberta Camusa k jeho hlbokej protivojnovej esej po druhej svetovej vojne: „Jediný čestný postup bude staviť všetko na impozantný hazard, že slová sú mocnejšie ako munícia.
Verzia tohto článku sa prvýkrát objavila v The Progressive at www.progressive.org
Kathy Kelly ([chránené e-mailom]) koordináruje hlasy pre kreatívne nenásilie (www.vcnv.org)
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať