Predstavte si, že by korporácia musela ospravedlniť svoju existenciu nad rámec zarábania peňazí pre kapitalistov. Čo by sa stalo, keby sa sociálna súvaha, ako aj finančná, musela predkladať každý rok a spoločnosti, ktoré sú neustále v deficite, by nakoniec zanikli?
Zvážte Barricka Golda. Bol by na tom svet lepšie, keby najväčší ťažiar zlata na svete prestal existovať? Vyberte si kontinent a nájdete baňu Barrickov, ktorá spustošila prostredie a podnietila sociálne napätie. Na nedávnom stretnutí akcionárov spoločnosti v Toronte boli prítomné dve ženy z Papuy Novej Guiney, ktoré tvrdia, že boli znásilnené bezpečnostnou službou Barricku. V blízkosti bane Porgera v oceánskej krajine zamestnanci spoločnosti sexuálne napadli niekoľko stoviek žien. Zatiaľ čo spoločnosť poskytla nominálne odškodnenie niektorým obetiam sexuálnych útokov, v roku 2011 zakladateľ Barrick Peter Munk túto záležitosť zamietol. Globe a pošta v rozhovore tvrdiac, že „znásilňovanie v skupine je kultúrnym zvykom“ v Papue-Novej Guinei.
Tri týždne pred stretnutím akcionárov baňa Barrick's Veladero v Argentíne vyliala roztok kyanidu do niekoľkých riek v západnej provincii San Juan. Išlo o tretí veľký únik kyanidu v bani za posledných 18 mesiacov. Argentínsky súd uložil Barrickovi pokutu 9.3 milióna USD za vyliatie milióna litrov kyanidu do piatich riek v septembri 2015 a chystá sa uvaliť ďalšie pokuty a obmedzenia na jeho prevádzku za to, že nedokončil nariadené zlepšenia, ktoré mohli zabrániť tretiemu úniku. Petíciu vyzývajúcu argentínskeho prezidenta na uzavretie bane Veladero podpísalo 270,000 XNUMX ľudí.
V roku 2014 oznámila Národný pozorovateľBarrick prepustil staršieho inžiniera údajne za to, že vzniesol „vážne obavy o bezpečnosť“ v súvislosti s baňou Veladero. Raman Autar neskôr zažaloval Barricka na kanadskom súde za neoprávnené prepustenie. Nie je známe, či Autarovo varovanie mohlo zabrániť úniku kyanidu, ale je jasné, že spoločnosť opakovane ignorovala environmentálne obavy a zamerala sa na tých, ktorí sa snažia obmedziť jej ekologickú devastáciu. V roku 2009 bývalá argentínska ministerka životného prostredia Romina Picolottiová na zasadnutí výboru pre zahraničné veci, na ktorom sa diskutovalo o návrhu zákona C300, ktorý by znížil podporu Ottawy pre najhorších korporátnych delikventov v zahraničí, povedala, že jej zamestnanci boli „fyzicky ohrození“ po tom, čo presadzovali environmentálne obavy týkajúce sa Barricka. „Mojim deťom sa vyhrážali. Moje kancelárie boli odpočúvané. Moji zamestnanci boli kúpení a verejní činitelia, ktorí pre mňa kedysi kontrolovali Barricka, sa stali platenými zamestnancami Barricka Golda.
Na druhej strane zemegule torontská spoločnosť tlačí na tanzánijskú vládu, aby sa vzdala úsilia o zvýšenie domácich ekonomických výhod zo svojich prírodných zdrojov. Väčšinovou dcérskou spoločnosťou Barricku, Acacia Mining, sa vyhráža stiahnutím sa z východoafrickej krajiny, ak vláda nezruší opatrenie na zastavenie vývozu nespracovanej rudy. Tanzánia chce, aby zahraničné spoločnosti vybudovali v krajine ďalšie huty na zlato. Uzavretím svojich operácií Barrick dúfa, že krátkodobá strata zamestnanosti bude tlačiť na vládu, aby ustúpila zo svojho úsilia zvýšiť podiel krajiny na prírodných zdrojoch.
Minulý rok tanzánsky tribunál rozhodol, že Barrick zorganizoval „sofistikovanú schému daňových únikov“ vo východoafrickej krajine. Keďže jej operácie v Tanzánii priniesli akcionárom v rokoch 400 až 2010 zisk vo výške viac ako 2013 miliónov USD, spoločnosť v Toronte nezaplatila žiadne korporátne dane, čím krajinu pripravila o 41.25 milióna USD. Pred dvoma týždňami kanadskí novinári za slobodné vyjadrenie zverejnili vyhlásenie, v ktorom odsúdili „prenasledovanie... novinári v Tanzánii čelia... za informovanie o baniach prevádzkovaných spoločnosťou Acacia Mining“. Jeden reportér utiekol z krajiny po tom, čo sa mu vyhrážali jednotlivci údajne spojení so spoločnosťou, a ďalší dostal od vlády upozornenie, aby prestal informovať o Acacii.
Od roku 2006 ochranka a polícia platená Barrickom zabili najmenej 65 ľudí v alebo v tesnej blízkosti torontskej spoločnosti North Mara v Tanzánii. Väčšina obetí boli chudobní dedinčania, ktorí škrabali po skalách drobné kúsky zlata a ktorí ťažili tieto územia pred príchodom Barricka. V Kanade je Barrick pravicovou politickou silou. Vďaka kanadskej pomoci, financovaniu Export Development Canada a diplomatickej podpore sa spoločnosť agresívne postavila proti krokom na zadržanie diplomatickej a finančnej podpory kanadským spoločnostiam, ktoré sú zodpovedné za významné zneužívanie v zahraničí. Barrick je súčasťou regionálnych korporátnych lobistických skupín Kanadskej rady Ameriky a Kanadskej rady pre Afriku, ako aj zastúpenia v Senáte Kanadskej medzinárodnej rady a predstavenstve C.D. Howeov inštitút. Spoločnosť sponzorovala rôzne iné pravicové skupiny a podujatia.
Zakladateľ a dlhoročný generálny riaditeľ spoločnosti Barrick Peter Munk poskytol najmenej 60 miliónov dolárov (dostáva daňové úľavy za dary) pravicovým think-tankom, ako sú Fraser Institute a Frontier Center for Public Policy, ako aj Munk Debates a University of Toronto. Munk School of Global Affairs. V roku 2010 Fraser Institute udelil Munkovi svoje najprestížnejšie ocenenie „ako uznanie jeho neochvejného záväzku pre slobodné a otvorené trhy po celom svete“. Ak by mal ospravedlňovať svoju existenciu nad rámec zarábania peňazí pre kapitalistov, Barrick, ktorý aj tak vyrába hlavne minerál s obmedzenou spoločenskou hodnotou, by prestal existovať a svet by sa mal lepšie.