Kosovská cesta k sýrskej katastrofe
Pierre Guerlain
Najnovšie obvinenia vznesené na adresu sýrskej vlády podnietili vzkriesenie modelu západnej intervencie z roku 1999 vo vojne proti Srbsku vo vtedajšej srbskej provincii Kosovo. http://www.nytimes.com/2013/08/24/world/air-war-in-kosovo-seen-as-precedent-in-possible-response-to-syria-chemical-attack.html?pagewanted=all&_r=0 Paralela medzi Kosovom a Srbskom je zarážajúca, aspoň zatiaľ rétoricky. V Kosove, ako aj v Sýrii je vláda obviňovaná z genocídy alebo etnických čistiek či masakrovania obyvateľstva a západná intervencia je prezentovaná ako humanitárna intervencia.
Zákon a ľudské práva sa odvolávajú, zatiaľ čo medzinárodné právo a OSN sa obchádzajú, názory veľkej časti svetovej populácie sa ignorujú a tí, ktorí sa nazývajú „medzinárodné spoločenstvo“, sú v podstate Západ a jeho spojenci. Humanitárna intervencia je obhajovaná v Sýrii, ale nie v Egypte, hoci tamojšia vláda tiež masakruje veľké množstvo ľudí (s výslovným súhlasom sýrskej vlády a tichého súhlasu Západu).
V Kosove skupinu známu ako UCK považovali USA a Británia za teroristickú organizáciu až dva roky pred bombovými útokmi NATO; napriek tomu sa stala hlavným spojencom NATO, ktorý navádzal svoje bomby vďaka vybaveniu na zemi. V Sýrii odporujú škaredému režimu Al Asada skupiny, ktoré sú v iných krajinách (napríklad Mali alebo Afganistan) označované za teroristické. Tieto skupiny sú aktívne v Iraku, kde prebieha sunnitsko-šíitská partizánska vojna. Západ vytvára výhodné spojenectvá s niektorými skupinami, s ktorými v súčasnosti bojuje, a zdá sa, že si nevšíma, čo príde po vojenskom víťazstve. Líbyjský príklad však ukazuje, že to, čo príde neskôr, nie je ani demokracia, ani stabilita, ale prístup k rope v chaotických podmienkach.
V Kosove, ako mnohí pozorovatelia od libertariánov po radikálnu ľavicu, https://znetwork.org/lying-about-syria-and-the-lying-liars-who-lie-about-the-lying-by-david-swanson.html konzervatívcom typu Baceviča alebo nezávislým učencom ako Todorov ukázali, že etnické čistky sa po vojne skutočne udiali: opak toho, čoho sa obávali, Albánci podporovaní Západom čistili Srbov. http://theotherjournal.com/2010/05/25/war-as-the-new-normal-an-interview-with-andrew-bacevich/ Gérard Chaliand, známy geopolitický expert, predpovedá po páde súčasného režimu ďalšiu vojnu medzi rôznymi frakciami sýrskej opozície. http://www.youtube.com/watch?v=XlnJcjq3OrU Známky sú tu: intervencia Západu, ktorá sa nemôže uskutočniť, ak nie sú na palube USA – pretože Británia aj Francúzsko sú slabí hráči – by mala katastrofálne následky v Sýrii, na Blízkom východe, a preto by mala globálne dôsledky.
Dôvod, prečo ísť do vojny, je humanitárny: ochrana obetí režimu v Sýrii. Hoci, ako dokumentuje libertariánska stránka Anti War, mnohé tvrdenia segmentov takzvanej sýrskej opozície sa ukázali ako hoaxy a obvinenie z používania toxického plynu je kľúčovým argumentom vo výzve na vojnu. http://original.antiwar.com/justin/2013/08/25/transparent-hoax-could-lead-to-war/ Niet pochýb o tom, že sýrska vláda nie je demokratická a vražedná, ale zásahy na zmenu režimu majú málo spoločného s etikou a veľa spoločného s obnaženými mocenskými vzťahmi. Kresťanská menšina v Sýrii, podobne ako v Egypte, často neochotne podporuje režim, ktorý neváha masakrovať oponentov, pretože sa domnievajú, že alternatíva by bola horšia. Prečo Západ podporuje tých, ktorých nazýva „islamskými teroristami“, a nie kresťanov?
Dôvod je geopolitický, nie humanitárny. Indonézske masakry vo Východnom Timore nefigurovali na poprednom mieste v západnej tlači, kým sa nestali geopoliticky relevantnými. V Kosove bol chaos výsledkom intervencie a zvrátených etnických čistiek, ale USA mohli založiť Camp Bondsteel a presadiť svoju hegemóniu v časti sveta, kde malo Rusko veľký vplyv. V Sýrii ide o oslabenie Iránu a tiež vplyv Ruska, ktoré má v regióne len jedného spojenca.
Otázkou teda nie je, či sú páchané zverstvá alebo nie: sú, ale obe strany medzi sebou súperia o to, či budú kruté. Režim má ruské zbrane a podporu, rebelov, ktorí sa výrazne líšia od demonštrantov z roku 2011, vyzbrojuje Saudská Arábia, Katar a Západ. Západný zásah kosovského typu by viedol ku krviprelievaniu, oslabeniu Iránu, ale aj destabilizácii celého regiónu, čo by sa nemuselo páčiť Západu a jeho hlavnému spojencovi, Izraelu. Možno je už príliš veľa zbraní na to, aby sme uvažovali o nátlaku na všetky skupiny, aby prestali strieľať a začali vyjednávať.
V Kosove nakoniec Západ podporil skupinu, ktorú považoval za teroristickú, ktorá bola zapojená do obchodovania s ľudskými orgánmi a potom predsedala etnickým čistkám. V Líbyi viedla spätná väzba k atentátu na amerického veľvyslanca a vláda ozbrojených gangov je najvyššia. Africké krajiny boli proti líbyjskej intervencii, ale takzvané medzinárodné spoločenstvo sa nestaralo o africké varovania.
Je celkom pochopiteľné, že obrázky zverstiev dojímajú ľudí, ktorí chcú zastaviť masakry. Samozrejme, je dôležité vedieť, kto pácha tieto zverstvá, ale geopolitiku nemožno zredukovať na zjednodušený etický model. Mocnosti zasahujú z dôvodov moci, nie z čisto morálnych a nezaujatých dôvodov. V Kosove bol humanitárny dôvod maskou vojenských a hegemónnych, viedol k chaosu a posilnil hegemóniu USA. V Sýrii hrozí chaos, no náklady pre USA môžu spôsobiť, že aj hegemónny cieľ bude šancou.
Diplomacia znamená, že vyjednávate aj so svojimi najhoršími nepriateľmi, dokonca aj so škaredými režimami. Riešenie sýrskeho konfliktu určite nie je jednoduché, ale ak všetci vyzbroja strany, krv bude prelievať aj naďalej. Intervencia by mala byť snahou spolupracovať s Ruskom a vyvíjať tlak na Saudskú Arábiu, aby si vynútila vyjednávanie. V Iraku bol Husajn škaredým diktátorom – niekedy ho Západ povzbudzoval, aj keď boli známe jeho zločiny http://www.foreignpolicy.com/articles/2013/08/25/secret_cia_files_prove_america_helped_saddam_as_he_gassed_iran —; toto neospravedlňovalo vojnu. Klamstvá o zbraniach hromadného ničenia viedli k vojne a miliónom mŕtvych, ktorým sa dalo zabrániť. Propaganda presadzujúca vojnu v Sýrii trvá na škaredosti Asadovho režimu, o ktorom niet pochýb, zatiaľ čo Kosovo, Irak a Líbya sú tu, aby ukázali, že to, čo Goya nazval „vojnovými katastrofami“, nerieši humanitárne krízy. Humanitárstvo v geopolitike je len maska.
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať