5. marca 2010 som poslal e-mail Johnovi Simpsonovi z BBC. Prihlásil sa z irackého mesta Fallúdža, kde miestni lekári zaznamenali nárast vrodených chýb. Pri zameraní sa na možné príčiny týchto abnormalít som si myslel, že Simpsonova žurnalistika nedokázala odpovedať na niektoré zásadné otázky. Nižšie je uvedený e-mail, ktorý som poslal BBC.
Vážený John Simpson,
volám sa Florian Zollmann. Som PhD-výskumník na Lincoln School of Journalism (University of Lincoln, UK). Počas posledných dvoch rokov som robil výskum o amerických útokoch na Fallúdžu. Veľmi ma potešilo vaše včerajšie hlásenie z Fallúdže. Chcel by som vám položiť niekoľko otázok:
Vo svojej správe hovoríte, že „Američania sú schopní celkom úprimne povedať, že nevedia o žiadnom oficiálnom vyšetrovaní, ktoré by ukázalo, že tam je problém“ (pozri http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/8548707.stm).
Jeden človek z Fallúdže mi povedal, že americká armáda zabránila OSN vo vyšetrovaní Fallúdže (písal som o tom v nemeckej alternatívnej tlači). Okrem toho od roku 2004 americká a iracká armáda prakticky uzavrela Fallúdžu a kontrolovala, kto vchádza do mesta a kto ho opúšťa. Preto by ma zaujímalo, prečo „žiadne veľké medzinárodné západné tímy lekárov neboli schopné sa tam dostať a celú vec skontrolovať“, ako ste uviedli. Je to, ako ste navrhli, preto, že „Fallujah je ťažké a nebezpečné miesto, kam sa dostať“, alebo preto, že USA bránia vyšetrovaniu?
V rozhovore s vami, ktorý bol včera premietaný na spravodajskom kanáli BBC, ste spomenuli, že pokiaľ sa neuskutoční nejaká kampaň, vo Fallúdži možno nebude prebiehať žiadne vyšetrovanie. Spomenuli ste tiež, že iracké úrady sa zdráhajú vykonať vyšetrovanie a že miestni lekári sú veľmi nervózni, keď hovoria o vrodených chybách. Nemyslíte si, že tlak americkej armády a polonezávislého irackého režimu v Bagdade by tu mohol byť problém?
Som si istý, že viete, že Fallúdža bola zničená americkými silami v roku 2004 – mohlo byť zabitých až 6,000 XNUMX ľudí (pozri http://www.guardian.co.uk/world/2005/nov/10/usa.iraq). Anglický spisovateľ Jonathan Holmes vo svojej knihe „Fallujah: Očité svedectvo z obliehaného mesta Iraku“ zdokumentoval rozsiahle dôkazy o porušovaní Ženevských dohovorov z roku 1949, najmä 4. Ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva, ako aj ich príslušných dodatkových protokolov z r. 1977. Podľa Holmesa „obliehanie Fallúdže... porušilo sedemdesiat jednotlivých článkov Ženevskej konvencie“. Týkajú sa napríklad použitia fosforu ako zápalnej zbrane, použitia kazetových bômb, termobarických zbraní a iných ťažkých výbušných zbraní v obytných oblastiach, priameho zameriavania sa na civilistov a zranených bojovníkov, prepadnutia nemocnice, prenasledovania lekárov, nemocničného personálu a pacientov, zamedzenie odchodu civilného obyvateľstva z mesta a zabránenie vstupu humanitárnych organizácií do mesta.
Louise Arbour, v tom čase vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, prisľúbila, že vyšetrí „porušenia pravidiel vojny určených na ochranu civilistov a bojovníkov“ vo Fallúdži (pozri http://www.thenation.com/doc/20041213/schuman). Ale tieto problémy boli do značnej miery ignorované. OSN ani nezávislý orgán zatiaľ nevyšetrili.
Zaujímalo by ma, prečo sa vaše správy sústreďujú na vrodené chyby bez toho, aby vyšetrili hromadné ničenie a zabíjanie, ktoré údajne vykonala americká armáda v roku 2004. Nemali by západné médiá a BBC klásť nasledujúce otázky: Prečo neexistuje nezávislý vyšetrovanie vo Fallúdži, aby sme sa nielen pozreli na príčiny vrodených chýb, ale aj aby sme zistili, čo sa stalo vo Fallúdži v roku 2004? Koľko ľudí bolo zabitých? Koľko a akých vojnových zločinov bolo spáchaných? Koľko ľudí je ešte nezvestných? A koľko takzvaných „povstalcov“ z Fallúdže je stále zadržiavaných v tajných väzniciach?
Jonathan Steele a Dahr Jamail v denníku Guardian napísali: „V tridsiatych rokoch sa španielske mesto Guernica stalo symbolom bezohľadného vraždenia a ničenia. V 1930. rokoch bol Groznyj Rusmi kruto sploštený; stále leží v ruinách. Nezabudnuteľným pamätníkom brutality a prehnanosti tohto desaťročia je Fallúdža, učebnicový príklad toho, ako nezvládnuť povstanie, a pripomienka toho, že nepopulárne povolania sa vždy zvrhnú v zúfalstvo a zverstvá“ (pozri http://www.guardian.co.uk/world/2005/apr/27/iraq.iraq5).
Myslíte si, že je potom vhodné, aby BBC neustále označovala udalosti vo Fallúdži ako „ťažké boje“ alebo „zúrivé boje v roku 2004, keď americké sily vykonali veľkú ofenzívu proti povstalcom“? Nebola táto udalosť skôr masaker?
Budem veľmi rada za každý komentár!
So srdečným pozdravom,
Florián Zollmann
ZNetwork je financovaný výlučne zo štedrosti svojich čitateľov.
darovať